Moskva 19. januára 2024 (HSP/svpressa/Foto:Pixabay)
Dohoda z roku 1956, ktorá bola pre Rusko absolútne nevýhodná, bude zrušená, píše Vasilij Koltašov v novinách Svobodnaja Pressa
Rusko sa chystá vypovedať dohodu s Britániou, na základe ktorej mali britské trawlery právo voľne loviť v Barentsovom mori. Návrh na jej zrušenie ruské ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo poľnohospodárstva predložili vláde, ktorá túto myšlienku podporila. V roku 1956 ZSSR a Spojené kráľovstvo uzavreli dohodu len na päť rokov, ale s možnosťou predĺženia, a táto dohoda zostala v platnosti až doteraz. Napokon sme využili svoje zákonné právo na jej vypovedanie. Ukazuje sa, že na západné sankcie Rusko dokáže reagovať, ak si to dobre premyslí.
Ako zvyčajne, nič nie je trvalejšie ako dočasné – 68 rokov sa Anglosasi tešili výsade rybolovu v Barentsovom mori: pozdĺž pobrežia polostrova Kola, pozdĺž pobrežia pevniny východne od mysu Kanin Nos a ďalej okolo ostrova Kolguev, plus na šelfoch ďalších ostrovov – všade tam, sa mohli britskí rybári slobodne pohybovať.
Až po 12 balíku sankcií EÚ voči Rusku sa niečo pohlo: “Ruské siete” vytiahli asymetrickú odpoveď. Hoci Veľká Británia nie je členom EÚ, podnikla voči Rusku svoje vlastné kroky, napríklad Briti zaviedli dodatočné 35 % clo na dovoz niektorých ruských tovarov do krajiny, napríklad ruskej vodky a medi.
Ekonóm Vasilij Koltašov si myslí, že zákaz rybolovu v ruských pobrežných vodách vyzerá logicky:
– Prečo by mal niekto loviť tresky v zóne našej kontroly? Začali proti nám skutočnú hospodársku vojnu. Nehovoriac o tom, že Briti dodávajú banderovcom rakety, ktoré zasahujú nielen naše vojnové lode, ale aj mierové mestá. Vsadili na to, že zničia Rusko.
Existuje niekoľko veľmi zaujímavých analógií. Hovorí sa o tom, že Západ povedie proti Rusku druhú krymskú vojnu, alebo, ako sa v Európe v 19. storočí hovorilo, východnú vojnu. Určitá historická paralela s udalosťami z rokov 1853 – 1856, keď Európa tiež chcela opotrebovať Rusko – v nádeji, že v ňom prebehnú nejaké vnútorné procesy, v dôsledku ktorých sa zrúti a umožní im prosperovať.
Naši protivníci sa na to pripravili a konajú tak, a konajú veľmi rozhodne a mimoriadne dôsledne, oveľa metodickejšie ako ruské orgány. Máme mnoho oblastí, v ktorých vidíme zvláštnu letargiu. Nehovorím o ministerstve zahraničných vecí a ministerstve obrany, ale o hospodárskych sférach. Vidíme veľa zvláštneho správania našich liberálnych úradníkov. Hovoria napríklad o novej privatizácii, ktorá je podľa nich teraz nevyhnutná.
“SP”: Stane sa so severskou treskou a treskou jednoškvrnnou to isté, čo sa stalo s morskými rezervami vyťaženými na Ďalekom východe? Píše sa, že náš snehový krab sa do Japonska doviezol za štvrť miliardy dolárov. Ruské krabie tyčinky, alebo po japonsky “surimi”, sa Japoncom poslali za 55 miliónov dolárov. Na morských ježkov a iné strašidlá môžeme zabudnúť, nemáme ich radi, ale mohli by sme si pre seba nechať lososa?
– Áno, bolo by dobré, keby ryby išli viac na domáci trh a boli lacnejšie. Dostanú sa aj na trh EÚ, ale mali by sme sa riadiť veľmi jednoduchou zásadou: v našich vodách by mali ryby loviť a spracovávať len domáci producenti. Nemali by tu byť žiadni cudzinci.
Teraz obyvateľstvo nemá o ryby záujem, hoci naši rybári by ich mali loviť všade, kde sa to dá. Ďalšia vec je, že devalvácia rubľa, žiaľ, znížila domáci dopyt po rybách a ľudia sa sústreďujú na slepačie vajcia.
“SP”: Žijeme v globálnom svete, keď tie isté slepačie vajcia zdraželi, začali sme sa tým zaoberať, ukázalo sa, že takmer sto percent tzv. genetických produktov, teda oplodnených vajec brojlerových kurčiat… sa k nám dováža zo zahraničia, no, nie z Británie, ale zo spriatelenej Brazílie. Stane sa však niečo podobné aj v rybárstve? Už teraz sa hlási, že naše vlečné lode nie je kde opraviť, Európania to odmietajú urobiť. Naši rybári nevylučujú zníženie úlovkov.
– Myslím si, že oprava plavidiel je riešiteľná záležitosť, nemali by byť problémy, v krajnom prípade sú ťažkosti s komponentmi, niektoré súčiastky sa dajú kúpiť prostredníctvom paralelného dovozu. Takže rozhodnutie o rybolove v Barentsovom mori je oneskorené a prezreté, čo sa dá robiť, ako vždy “veľmi pomaly zapriahame”, hovorí expert …
Dúfajme, že hneď ako zapriahneme, pôjdeme rýchlo. Alebo aspoň pôjdeme. Vláda zatiaľ tvrdí, že vypovedanie starej dohody zo sovietskej éry pre nás nebude mať vážne zahraničnopolitické a ekonomické dôsledky. Je to však prvá medzinárodná potravinová zmluva, ktorá bude vypovedaná. Ruské úrady už dávnejšie avizovali revíziu legislatívneho rámca a prácu na znepriatelených krajinách. No rozpad dohôd o Barentsovom mori sa môže stať akýmsi precedensom pre vypovedanie dohôd, ktoré upravujú spoluprácu práve na citlivom trhu s potravinami.
Na jednej strane má naša krajina právo vypovedať zmluvu, alebo aspoň nepredĺžiť o ďalších päť rokov dohodu medzi krajinami, ktorá bola jednostranná a nedávala Rusku zrkadlové práva na rybolov v mútnych britských teritoriálnych vodách. Na druhej strane Briti sú zvyknutí uvažovať tak, že: moje je moje a tvoje je naše.
Zatiaľ sa sľubuje, že odmietnutie britských rybárov v rybolove by nemalo ovplyvniť cenu rýb na ruských pultoch, pretože rybársky priemysel v Barentsovom mori závisí od národných kvót. Na aktuálny rok 2024 sa objemy výlovu tresky škvrnitej a tresky jednoškvrnnej znížili o 20 percent, zatiaľ čo limity pre hlavátku sa naopak viac ako strojnásobili. Komerčný rybolov v Barentsovom mori sa takmer výlučne uskutočňuje na základe biologických položiek kvót a viac ako polovica vylovených zdrojov sa loví v zahraničných hospodárskych zónach, a nie v ruských.
Ryby nevedia, kde plávajú: v Barentsovom mori alebo vo východnej časti Nórskeho mora migrujú tresky a tresky jednoškvrnné (čo predstavuje osemdesiat percent úlovku) sem a tam pod spoločnou kontrolou Ruska a Nórska. Takže poškodení Briti budú pravdepodobne plávať k Nórom. Ak ich tam pustia. Medzi Európanmi panuje ostré napätie v súvislosti s rybami. Je to jeden z vyslovených dôvodov odchodu Británie z EÚ.
Naša Federálna agentúra pre rybolov úzko spolupracuje s nórskymi susedmi, dokonca existuje spoločná rusko-nórska komisia pre rybolov, ktorá diskutuje o kvótach na lov hlavátky, halibuta a morského vlka. A vo všeobecnosti tradične, takmer od čias Petra Veľkého, nemajú zahraničné plavidlá právo vplávať do ruských polárnych vôd východne od poludníka prechádzajúceho Archangeľskom. A nie každý má o to záujem. Okrem Angličanov a Nórov sem prichádzali len grónski rybári.
Samozrejme, na základe osobitnej dohody, plne v súlade s dohodou medzi vládou Ruskej federácie na jednej strane a vládou Dánskeho kráľovstva a miestnou vládou Grónska na strane druhej. Grónsko nás tiež informuje o stave zásob tresky, ostrieža a halibuta čierneho vo svojich vodách.
Zatiaľ sa nehovorí o tom, že by sme Nórom a Grónčanom zakázali loviť v našom studenom mori. A okrem rýb je tam veľa zaujímavého, napríklad dovezený a rozmnožený krab kamčatský, krab klipka, islandská hrebenatka, severské krevety. Vo všeobecnosti sa potravinová bezpečnosť stále zachováva, ak človek nepytliačí.
Prečítajte si tiež:
- Rusi sa pýtajú, prečo si Slovensko spomenulo na “ruského medveďa na tanieri”?
- Blick: Ruská vojnová mašinéria už zničila vojnovú mašinériu NATO
0.0°C
.jpg)
.jpg)
