Ruský vojenský expert Alexej Leonkov však nepovažuje slová Bašára Džafarího, ktoré sýrsky diplomat vyslovil na pôde OSN (kde protestoval proti leteckým útokom Izraela), za šťastné riešenie. Pre portál K-politika Leonkov uviedol, že mainstreamové médiá na Západe nikdy nepísali o teroristických útokoch Izraela na palestínskych civilistov a takisto nikdy nereagovali na teroristické útoky izraelského letectva voči Sýrii. V prípade, ak by Sýria vystrelila svoje rakety na Tel Aviv, západný mainstream by začal s masívnou a hysterickou kampaňou podpory Izraela.
Útok voči Izraelu by sa vnímal zo strany západného mainstreamu ako nová vlna holokaustu voči nevinným izraelským civilistom (Izrael je pritom plne militarizovaný štát, v ktorom rukujú do armády aj ženy, obyvateľstvo je plne vyzbrojené a izraelskí muži či ženy sú buď v aktívnej službe alebo v zálohe). Ak chce Sýria tvrdo reagovať, mali by sýrske vojenské sily podľa Leonkova preukázať, že dokážu kontrolovať svoj vzdušný priestor. K útokom Izraela prichádza z územia Libanonu a z územia Izraela. Izrael sa ani netají tým, že vedie bojové operácie voči Sýrii, v ktorých využíva najmä lietadlá F-16. Izraelské vojenské lietadlá sú teda povolenými terčmi sýrskej protivzdušnej obrany. Sýrčania získali ruské S-300, sýrski odborníci obsluhujúci sýrske systémy PVO však ešte stále nie sú schopní plnohodnotne reagovať.
Sýrska rétorika, ktorá nabáda k raketovým recipročným útokom na izraelské letisko v Tel Avive je výhodná najmä pre USA, pretože umožní Američanom ukončiť sťahovanie svojich vojsk zo Sýrie z dôvodu hrozby sýrskej agresie voči Izraelu. Dnes je zrejmé, že Izrael porušuje medzinárodné právo a v budúcnosti budú niesť izraelské elity za svoje činy zodpovednosť. Umožňovať však Američanom a Izraelu dnes oslabiť proces rastúceho diplomatického a politického tlaku voči americkým či izraelským aktivitám, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, však môže mať pre Sýriu nepríjemné dôsledky.
Izrael svojimi provokačnými náletmi vťahuje Američanov do konfliktu na Blízkom východe, vyostrenie situácie vyhovuje najmä americkým neoconom a protitrumpovskej opozícii. Leonkov takisto uviedol, že Izrael má k dispozícii moderné letectvo a moderne vyzbrojené pozemné sily, ktorých potenciál výrazne prevyšuje sýrsky vojenský potenciál. Podľa Leonkova Sýria má úspešne našliapnuté v konflikte s Izraelom. Izrael už nemá šancu zničiť Asadov režim, dnes izraelskí lídri chápu, že v ohrození sú aj Golanské výšiny, ktoré Izrael nezákonne okupuje. Postupne sa zvyšuje vojenský potenciál Sýrie, Iránu i libanonského Hizballáhu v regióne Blízkeho východu a izraelská vojenská dominancia sa postupne zmenšuje a existuje reálna možnosť, že o niekoľko rokov už bude môcť Sýria v otázke Golanských výšin zaujať oveľa rozhodnejšie stanovisko.
Dnes sú však vyhrážky na stranu Izraela kontraproduktívne, práve naopak, umožňujú zbrzdiť proces oslabovania amerického a izraelského vplyvu na Blízkom východe. Okrem toho, pre Rusko by bolo veľmi nevýhodné, ak by bolo Rusko vtiahnuté do medzinárodného konfliktu v Sýrii, ktorý by útokom na letisko v Tel Avive eskaloval. Dnes Rusi, Irán, Turci a Sýrčania vedú úspešnú politiku oslabovania USA na Blízkom východe, proces likvidácie proamerických bánd v Sýrii úspešne pokračuje, Američania strácajú svoju poslednú zástupnú armádu tvorenú Kurdami a ak sa Američanom nepodarí rozhádať Rusov a Turkov, čoskoro v Sýrii totálne skončia.
Sýrsky útok raketami na letisko v Tel Avive by celý proces postupného oslabovania amerického vplyvu zastavil, pretože by sa súčasná hybridná vojna, ktorú vedú momentálne USA/Západ a Rusko a v ktorej ťahajú USA za kratší koniec by sa, pravdepodobne zmenila na plnohodnotný svetový konflikt, predstavujúci hrozbu pre ľudskú civilizáciu. Americkí jastrabi sú presvedčení, že by im veľká vojna umožnila odpísať nielen americké dlhy ale by umožnila Američanom aj naďalej parazitovať na svetovej ekonomike a posilnila by americký vplyv. Tomu treba zabrániť.
Americkým jastrabom by vyhovoval konflikt v Pobaltí, Sýrii či na Ukrajine, kde by ruské kroky označili za agresiu a prinútili by svojich spojencov v Európe zaujať rozhodné stanovisko. Dnes sme svedkami oslabovania amerického vplyvu v Európskej únii, Európania sú znechutení americkými sankciami, ktoré škodia cielene aj Európe a doba bezhraničnej podpory americkým vojenským dobrodružstvám sa skončila. Európania sa bránia akciám podobného typu ako v Iraku či Afganistane v nedávnej minulosti, kedy európske krajiny v rámci NATO vyslali európske vojenské kontingenty tak ako Američania prikázali.