Bratislava 9. septembra 2021 (HSP/Foto:Screenshot litcentrum.sk)
Rudolf Tibenský spisovateľ, esejista a novinár sa narodil 9. apríla 1919 v Kaplnej, v roľníckej rodine Jána a Anny rod Matyšovičovej. Jeho rodičia zomreli keď nemal ešte ani 10 rokov, na meštiansku školu nastúpil ako sirota
Už ako žiak prejavoval záujem o literatúru, bol čitateľom a prispievateľom časopisu Plameň. Svoju literárnu činnosť začal v polovici 30. rokov 20. storočia. Po maturite sa na ceste v Nemecku zdokonalil v nemčine.
Pracoval v redakciách Hospodárskeho obzoru, Roľníckych novín a od 1. novembra 1940 v redakcií Slováka. Bol spolupracovníkom viacerých časopisov a rozhlasu, stal sa známy redaktorom a publicistom.
Tiež sa venoval stenografií, v rokoch 1968 -69 bol generálnym tajomníkom svetovej organizácie stenografov. Na vlastnom tele zakúsil brutalitu totalitného režimu. Študoval na Vyššej hospodárskej škole družstevnej v Bratislave, obchodnej akadémií v Trenčíne a Vysokej obchodnej škole, ktorú ukončil až v rokoch 1968 – 69, pretože ho tesne pred štátnicou uväznili.
Už popri štúdiu pracoval ako redaktor v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, potom vo vydavateľstve “Andrej” a v tlačovom oddelení na povereníctve pôdohospodárstva v Bratislave. Po vzniku ČSR bol z verejného života odstavený. Prišiel o strechu nad hlavou i zamestnanie. 26. septembra 1947 ho zatkla Štátna bezpečnosť, ocitol sa vo vyšetrovacej väzbe a bol kruto vypočúvaný a mučený.
Z väzby bol prepustený 16. júla 1948. Svoje spomienky a zážitky vo vyšetrovacej väzby publikoval v časopise politických väzňov Svedectvo v roku 1996. Teraz vychádzajú vďaka iniciatíve PV ZPKO pod názvom Tango s pekelníkmi v knižnej úprave. Ako píše v úvodnom príhovore s názvom Nepohodlný svedok ľudovodemokratického teroru historik Martin Lacko: Ide o literárne spracovanú faktografickú výpoveď človeka o otrasných zážitkoch, ktoré musel ako mladý, nádejný spisovateľ, intelektuál, otec rodiny nedobrovoľne prežiť. Martin Lacko aj pripravil toto dielo do tlače. Sadzbu a grafickú úpravu vykonal Ján Košiar.
Tibenský bol znova zatknutý 23. augusta 1950 a 28. augusta 1950 odsúdený na dva a pol roka a po odvolaní 23. augusta 1951 mu trest zvýšili na päť rokov, ktorý v rokoch 1950 – 53 vykonával v jáchymovských koncentrákoch. Po podmienečnom prepustení 10. mája 1953 pracoval ako robotník, dispečer a zásobovač v Bratislave. Krátko po prepustení mu oznámili, že bol prepustený omylom. Tvoril do „šuflíka“.
V rokoch 1968 -69 sa mu podarilo na vysokej škole ekonomickej v Bratislave ukončiť štúdiá a pracoval ako redaktor a písal cestopisy, publicistické príspevky a uverejňoval v novinách. Tiež prekladal z ruštiny, angličtiny a nemčiny. Vydal knihu spomienok na chlapčenské roky Čerešne rastú do neba /1965/ a monografiu o stenografovi V. Krivošovi V palácoch a vo vyhnanstvách, ktorú po vysádzaní v roku 1972 cenzúra zakázala a vyšla až v roku 1991. Počas pobytu v jáchymovských lágroch si písal denník s úmyslom, že ho raz zverejní. Dokázal ho prepašovať do Kanady, ale vrátil sa späť a vyšiel v roku 1991 vo vydavateľstve Nezávislosť a.s. pod názvom Jáchymovské peklo. Bola to jedna z prvých knižne vydaných spomienok politických väzňov. Viaceré jeho práce zostali v rukopise.
Zomrel 31. októbra 2006. Autorom doslovu vydavateľa je predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda, ktorý priblížil atmosféru v spoločnosti v období rokov 1945 – 48, a cituje Jana N. A. Berwid – Buquoy, ktorý uvádza, že vtedy bolo popravených 738 ľudí, čo je o 282 ľudí viac než bolo popravených v dobe komunistickej totality, ale aj tá svoj teror vystupňovala až do nepríčetnosti.
Kniha vyšla v roku 2021, v brožovanej forme, vo formáte A5, má 52 strán a jednoduchú bielu tvrdú obálku. Publikácia chce prispieť k tomu, aby obety mladej slovenskej inteligencie, ktoré museli v Československu priniesť len za to, že sa cítili byť Slovákmi a kresťanmi a nechceli slúžiť cudziemu zločinnému systému, neboli zabudnuté.
Ľudovít Košík
0.0°C
