Rozvíjajúca sa spolupráca medzi Čínou a Latinskou Amerikou sú dôkazom amerických neúspechov

Washington/Peking 24. februára 2018 (HSP/Global Times/Foto:TASR/AP-Ng Han Guan, Pool)

Portál Global Times reaguje na nervozitu USA, súvisiacu s ďalším rozmachom spolupráce medzi Čínou a štátmi Latinskej Ameriky.

Dňa 22. januára sa v čílskom Santiagu uskutočnilo stretnutie na úrovni ministrov Fóra Číny a Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov. Stretnutie bolo ukončené smernicou rámcových dokumentov na podporu dlhodobej spolupráce.

Blízke vzťahy medzi Čínou a Latinskou Amerikou udržujú USA v napätí. Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson naznačil pred návštevou Latinskej Ameriky, že má obavy z Číny, ako z  imperialistickej veľmoci. USA rastúcu spoluprácu Číny a latinskej Ameriky berú veľmi ťažko.

V posledných rokoch udržiavali obidve strany spoluprácu na vysokej úrovni, posilňovali vzájomnú politickú dôveru a vybudovali si obojstranné mechanizmy spolupráce.

Čína je najväčším obchodným partnerom Brazílie, Peru a Čile. Do konca roka 2016 dosiahli priame čínske investície v latinskej Amerike viac ako 200 miliárd dolárov. Čínske spoločnosti investovali do rôznych odvetví, od ropy, surovín, ťažby až po výstavbu infraštruktúry. Takisto rozširovali spoluprácu v oblasti medzinárodných financií a cestovného ruchu.

Ekonomika Latinskej Ameriky prechádza ťažkosťami, čo znamená, že na podporu hospodárskeho rozvoja potrebujú zahraničné investície. Väčšina krajín Latinskej Ameriky má veľké medzery pokiaľ ide o výstavbu infraštruktúry, štátom Latinskej Ameriky chýbajú finančné zdroje. Tých má Čína dostatok.

Na rozdiel od  čínskeho prístupu, USA doteraz plienili a politicky zasahovali do života štátov Latinskej Ameriky, Američania sa stali príčinou chudoby a zmätku v regióne. Napriek tomu, že varujú latinskoamerických lídrov pred “čínskymi potencionálnymi dravcami” sa ako dravci v Latinskej Amerike správajú Američania.

USA si v súvislosti s pomocou Latinskej Ameriky kládli vždy podmienky a tvrdo presadzovali len vlastné výhody. Počas „strateného desaťročia“ Latinskej Ameriky USA asistovali Svetovej banke pri reformách politického systému.

Obviňovanie USA z čínskej hrozby má korene strachu pred čínskou konkurenciou. Čína a USA investujú do rôznych sektorov. Výstavba infraštruktúry zlepšila investičné prostredie a uľahčila investície a podnikanie z iných krajín, vrátane USA. Čína investuje doteraz do projektov, ktoré síce Latinská Amerika chce robiť, ale nemá na ne peniaze.

Väčšina európskych a amerických firiem sa usiluje o krátkodobú návratnosť svojich investícií. Infraštruktúra, ktorej návratnosť je dlhšia, nie je v centre ich záujmu. Čínske investície sa v Latinskej Amerike stretli aj s ťažkosťami. V posledných rokoch neboli ziskové. Pokles ekonomiky v regióne ovplyvnili niektoré krátkodobé projekty. Takisto niektoré stavebné projekty boli zastavené kvôli miestnym a ekonomickým problémom.

Podobné prípady sa vyskytli na celom svete, takže Latinská Amerika nie je v tomto ničím výnimočná. Napríklad, ak má projekt vplyv na životné prostredie, potrebuje čas na komunikáciu a koordináciu. Nemožno vylúčiť ani vonkajšie vplyvy. Najmä niektoré  mainstreamové médiá a mimovládne organizácie zhoršili obraz Číny a spôsobili pochybnosti o čínskych investíciách medzi miestnymi obyvateľmi.

Mentalita USA je ukazovať prstom na ostatné krajiny a obviňovať ich. Tento americký postup vychádza z mentality Studenej vojny. Čína si týchto z amerických komentárov toho príliš veľa nerobí, cieľavedome koná vlastné kroky, aj keď sa USA snažia podkopať zlepšenie a budovanie lepších vzťahov medzi Čínou a Latinskou Amerikou.