Bukurešť 2. decembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)
Sociálni demokrati upevnili svoje postavenie v rumunských voľbách
V nedeľu 1. decembra sa v Rumunsku konali parlamentné voľby. Ich výsledkom bude 137 zvolených senátorov a 322 poslancov rumunského parlamentu z celkového počtu 10 tisíc kandidátov. Na voľbách sa zúčastnilo 50 politických blokov a strán, ktoré museli prekročiť minimálnu hranicu 5 %, aby sa dostali do parlamentu. Občania vo voľbách volili zástupcov do Poslaneckej snemovne a Senátu na nasledujúce štyri roky.
Výsledky volieb
V rumunských parlamentných voľbách vedie Sociálnodemokratická strana (PSD) s 22,78 % hlasov do Senátu a 23,41 % hlasov do Poslaneckej snemovne. Potvrdzujú to údaje Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) po spočítaní 99 percent protokolov. Do Senátu sa dostali aj strany Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR) s 18,13 %, Národná liberálna strana (PNL) so 14,44 %, Zväz za záchranu Rumunska (USR) s 11,96 %, Save Romania S.O.S (S.O.S RO) so 7,57 %, Demokratický zväz Maďarov Rumunska (UDMR) so 6,51 % a Strana mladých ľudí (POT) so 6,23 %. Do Poslaneckej snemovne sa okrem sociálnych demokratov dostali aj AUR so 17,82 %, PNL s 13,51 %, USR s 12,05 %, S.O.S RO so 7,16 %, UDMR so 6,46 % a POT so 6,29 %. Celkovo do parlamentu kandidovalo približne 10 000 ľudí, ale mandáty získa len 456 z nich.
Podľa predbežných údajov Ústrednej volebnej komisie po spracovaní 99 % protokolov z volebných miestností sa teda siedmim politickým silám podarilo prekročiť volebný prah pre vstup do rumunského parlamentu.
Politická situácia v krajine
Po víťazstve Calina Georgesca v prvom kole prezidentských volieb, ktorý bol značne kritický voči NATO, EÚ a pomoci Ukrajine a aktívne vystupoval za normalizáciu vzťahov s Ruskom mnohé zahraničné médiá vrátane Le Parisien predpokladali, že parlamentné voľby v Rumunsku, rovnako vyhrajú strany kritické voči Západu. Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 8. decembra a v ňom má podľa nich najväčšie šance na víťazstvo kandidát s podobným postojom. Proeurópsky premiér Marchel Ciolaku, ktorý bol favoritom, skončil v prvom kole prezidentských volieb na treťom mieste. Do druhého kola sa dostal Calin Georgescu, zatiaľ čo ďalší krajne pravicový kandidát George Simion skončil štvrtý. Po tomto prelomovom úspechu konzervatívnej pravice a nečakanom postupe euroatlanticky kritického kandidáta do druhého kola prezidentských volieb Rumunsko v nedeľu uskutočnilo parlamentné voľby.
Krajina po prvom kole prezidentských volieb podľa západnej tlače dramaticky zmenila svoje zameranie, keď vyradila z boja favorita volieb, proeurópskeho premiéra Marcela Ciolaca. Po spočítaní všetkých hlasovacích lístkov sa umiestnil na treťom mieste so ziskom 19,15 % hlasov. Prehral s 52-ročnou Elenou Lasconiovou, centristickou starostkou malého mesta (19,18 percenta). Dňa 8. decembra sa táto stretne s prekvapujúcim finalistom druhého kola Calinom Georgescuom (22,94 %): kritikom NATO, ktorý sa v minulosti priznal, že obdivuje ruského prezidenta Vladimira Putina. Bezchybne oblečený 62-ročný technokrat zameraný proti NATO spôsobil všeobecné prekvapenie tým, že v posledných dňoch viedol virálnu kampaň na TikToku o potrebe ukončiť všetku podporu Kyjevu. „Dnes v noci rumunský ľud volal po mieri. A ich hlas bol hlasný – mimoriadne hlasný. Už žiadne poklonkovanie Západu, teraz bude viac hrdosti a dôstojnosti,“ povedal po ukončení prvého kola volieb. Ako vysvetlil jeho štáb, bude hovoriť z domu a vysielanie bude prebiehať na jeho kanáli na YouTube, keďže jeho tím nemá sídlo.
Očakávalo sa, že do druhého kola postúpi ďalší pravicový kandidát, George Simion, líder strany Aliancia za rumunskú jednotu. Tento 38-ročný kandidát sa však musel uspokojiť so štvrtým miestom so ziskom 13,87 % hlasov. Svojmu súperovi zablahoželal a povedal, že ho teší, že sa do druhého kola dostal zástanca suverenity. Obaja pravicoví kandidáti získali viac ako tretinu hlasov. Preto mnohí očakávali, že v dôsledku takýchto vysokých výsledkov môže v parlamentných voľbách 1. decembra dôjsť k „vírusovému efektu“, ktorý hrozí ťažkosťami pri rokovaniach o vytvorení koaličnej vlády. Časy sa rozhodne zmenili a protisystémové strany majú všetky šance na úspech a tradičné strany zažívajú kolaps. Zatiaľ však nie je jasné, či sa dokážu protisystémové strany na tejto vlne viezť. Svedčia o tom aj výsledky parlamentných volieb, ktoré vyhrala socialnodemokratická strana, hoci nacionalistické strany získali viac ako 30 % hlasov.
Sociálni demokrati, dedičia komunistickej strany, ktorí určovali politický život krajiny viac ako tri desaťročia, boli prvýkrát od pádu komunizmu v roku 1989 vyradení v prezidentských voľbách už v prvom kole. Pokiaľ ide o ich koaličných partnerov, liberálov z Národnej liberálnej strany, ich kandidát Nicolae Ciuca, generál vo výslužbe a bývalý premiér, bol porazený a odstupuje aj z funkcie predsedu strany. Podľa analytikov Rumuni týmto hlasovaním vyjadrili svoju nespokojnosť v napätej spoločenskej a geopolitickej situácii. V krajine, ktorá sa stala strategicky dôležitou pre východné krídlo NATO s pravidelným pozorovaním trosiek dronov, v posledných rokoch prudko stúpla inflácia a vládnu obavy z rozšírenia ukrajinského konfliktu.
Pritom Rumunský ústavný súd nariadil prepočítanie hlasov odovzdaných v prvom kole volieb. Nečakaný úspech nesystémového kandidáta považuje za nemožný. Je údajne buď výsledkom manipulácie, alebo kybernetických útokov, uviedli úrady. Zároveň požiadali Európsku komisiu, aby preverila službu Tik-Tok, ktorá bola použitá na propagáciu nechceného víťaza prvého kola prezidentských volieb Georgesca, ktorý vo voľbách kandidoval ako nezávislý kandidát.
Pokiaľ ide o druhé kolo prezidentských volieb, analytici tvrdia, že Rumuni nie sú pripravení zvoliť si ženu, Elenu Lasconiovú, ktorá by mohla zablokovať pravicu. Je to údajne nemožné v krajine, kde sú machistické predsudky stále živé.
Aké sú očakávania
Rumunsko bude mať roztrieštený parlament a Sociálnodemokratická strana (PSD) bude hlavným partnerom v budúcej vládnej koalícii. Takéto závery vyvodzujú miestni politici a pozorovatelia na základe výsledkov parlamentných volieb, ktoré sa v krajine skončili. „Rumuni potvrdili, že PSD je hlavnou politickou silou v krajine. <…> Posolstvo, ktoré nám odovzdali, je pokračovať v rozvoji krajiny za európske peniaze, ale zároveň chrániť našu identitu, národné hodnoty a vieru,“ povedal predseda strany, premiér Marcel Ciolacu.
Rovnako Ilie Bolojan, úradujúci predseda Národnej liberálnej strany (PNL) uviedol, že „Rumunsko bude mať roztrieštený parlament s veľkým počtom strán. „Myslím si, že otázka vytvorenia vládnej koalície bude nevyhnutná. PNL má predpoklady zúčastniť sa na takejto koalícii, aby sa stala modernizačným faktorom Rumunska.“
„Dnes je deň, keď Rumuni vzali svoj osud do vlastných rúk a povstali proti všetkým nespravodlivostiam posledných rokov,“ vyhlásil George Simion, líder Aliancie za zjednotenie Rumunov.
„Musíme obnoviť politickú elitu a dať väčšiu dôveryhodnosť rumunskej intelektuálnej elite,“ povedala Elena Lasconiová, líderka Aliancie za spásu Rumunska. Podľa nej už nejde o kandidátov a politické strany, ale o „zotrvanie v EÚ a NATO“. Politička tiež povedala, že sa stane „prezidentkou všetkých Rumunov“, a urobila vyhlásenie, že bude „brániť nezávislosť krajiny“ od Ruska.
Pozorovatelia si všímajú veľký úspech nacionalistických strán, ktoré získali 30 percent v Senáte aj v Poslaneckej snemovni. Najmä Aliancia za zjednotenie Rumunov zdvojnásobila svoj výsledok v porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami v roku 2000 (9 %). Prekvapením bol prienik do parlamentu dvoch nacionalistických strán – SOS Rumunsko poslankyne Diany Shoshoacăovej, známej svojimi nekonformnými vyhláseniami, a Strany mladých ľudí, ktorá nedávno vznikla na podporu Calina Georgesca v prezidentských voľbách. Nacionalistov mierne, len o,1 %, predstihol progresívny blok zložený zo Zväzu za záchranu Rumunska a PLN. Hlavnou otázkou teda teraz je, či budú nacionalistické strany pripustené do koalície vedenej PSD. Bývalý predseda PNL Crin Antonescu uviedol, že jediným spôsobom, ako udržať prozápadnú orientáciu Rumunska, je vytvoriť širokú proeurópsku alianciu zahŕňajúcu PSD, PNL, Zväz za záchranu Rumunska a Demokratický zväz Maďarov Rumunska. Oficiálne výsledky oznámi Ústredný volebný úrad v najbližších dňoch.
Ako to vidí Moskva
Rusko má obavu, že NATO môže využiť Rumunsko na aktívnejšie zasahovanie do ukrajinského konfliktu, jeho militarizácia je v plnom prúde. Severoatlantická aliancia a Spojené štáty sú za ďalšie zvýšenie kontingentu NATO trvalo umiestneného na území tohto štátu. Na budúci rok sa do Rumunska presunie niekoľko tisíc francúzskych vojakov na cvičenia. V blízkosti prístavu Konstanca sa plánuje otvorenie výcvikového centra pre OSU za účasti Veľkej Británie. V krajine zároveň pôsobí akási obdoba extrémistickej ukrajinskej webovej stránky „Peacemaker“ (Mirotvorec). Za týchto podmienok je nepravdepodobné očakávať zmenu kurzu Rumunska po prezidentských voľbách.
Zo strany bežných občanov však existuje požiadavka na zlepšenie vzťahov s Moskvou. Za posledných 80 rokov sa obe krajiny podľa analytikov v bilaterálnych vzťahoch dostali na najnižšiu úroveň. Politický dialóg sa prakticky zastavil. Kontakty sa udržiavajú prostredníctvom zahraničnopolitických rezortov na pracovnej úrovni a v prípade potreby aj v technických otázkach. Pokiaľ ide o obchod, stále existujú určité minimálne väzby, hoci objem obchodného obratu sa od roku 2022 mnohonásobne znížil v dôsledku nezákonných sankcií a odmietnutia Rumunska nakupovať ruské uhľovodíky, ktoré tvorili významnú časť obchodného salda. Táto situácia nevznikla z iniciatívy Ruska. Rumunsko je však členom Európskej únie a NATO, riadi sa zahraničnopolitickými a ideologickými usmerneniami formulovanými v týchto štruktúrach. Línia správania diktovaná Washingtonom a Bruselom ponecháva len malý priestor na presadzovanie nezávislého kurzu. Bedlivo dbajú na to, aby sa nikto neodchýlil od všeobecnej línie, každý takýto pokus vyvoláva alergiu eurobyrokracie. Preto v blízkej a možno aj strednodobej perspektíve sotva môžeme očakávať nejaké výrazné posuny v pozitívnom smere v bilaterálnych vzťahoch oboch krajín.
