To je prípad veľkých národných štátov, ktoré sa rozdelili na základe geografických, jazykových a politických hodnôt. Keď sa Československo premenilo na Českú republiku a Slovensko, žiadna katastrofa ho nepostihla. Presúvanie hraníc a jurisdikcií je súčasťou trajektórie dejín, aj keď každá generácia verí, že to, čo existuje teraz, by malo existovať navždy.

A potom to zrazu neplatí. Máme tendenciu myslieť si, že rozpady sa dejú v iných krajinách, ale nie u nás doma. A predsa sú Spojené štáty teraz prinajmenšom rovnako rozbité ako mnohé neživotaschopné národné štáty v minulosti. Zdá sa, že sa blížime k bodu, keď jednotné pravidlá pre všetkých už nemajú zmysel.

Zahrajme si teda malú hru a predstavme si, ako by to mohlo vyzerať.

Rozdelená Amerika

Politická stabilita Spojených štátov je obzvlášť bolestivým bodom vzhľadom na skúsenosti s pokusom o rozpad v 19. storočí. Predtým existovalo mnoho hrozieb ukončenia únie, ale po víťazstve Severu sa zakorenila myšlienka zjavného osudu a tiež predstava, že USA sú jediným nenahraditeľným národom, ktorý má byť navždy presne taký, aký je.

Jeden priateľ z cudzej krajiny sa ma opýtal, prečo je Havaj súčasťou USA. Odpoveď je zrejmá: dobytie. Aljaška bola iná: obchodná transakcia, ktorá skončila ako súčasť únie približne 10 rokov po studenej vojne ako bezpečnostné opatrenie. Inak je ťažké pochopiť zmysel týchto dvoch štátov, akokoľvek sú nádherné.

USA vznikli z 13 kolónií a začali ako voľná konfederácia bez funkčnej centrálnej vlády. Tá prišla o 12 rokov neskôr. Vo všeobecnosti to fungovalo a najlepšie fungovalo, keď systém fungoval tak, ako mal: kontrola a rovnováha; právne obmedzenia právomocí každého vrátane súdnictva; a vysoký rešpekt voči decentralizovanej štruktúre, ktorá ponecháva väčšinu politických rozhodnutí na štátoch.

Ako veľmi je to dnes zaťažené a čo sa môže stať? Mohla by sa rozpadnúť? Nedá sa to vylúčiť. Navyše by to mohla byť najpokojnejšia a najprosperujúcejšia cesta k riešeniu neriešiteľných politických problémov v tejto krajine.

Neznamená to vojnu. Neznamená to hospodársku izoláciu. Znamená to len väčší stupeň samosprávy, než máme v súčasnosti. Pri správnom postupe (čo je samozrejme veľmi nepravdepodobné) by rozpad mohol byť najlepším krokom vpred.

Technologický problém

Vznik obrovských národných štátov má prastarý pôvod, ktorý sledujeme v imperiálnych ambíciách veľkohubých vodcov, ktorí sa snažili zapísať do dejín. Moderný pôvod takýchto vecí má korene v 19. storočí v inej myšlienke: Geograficky veľké štáty dokážu vytvárať bohatstvo lepšie ako menšie.

Vnútorné trhy môžu byť rozmanitejšie a robustnejšie s lepšou kontrolou pravidiel hry. Môžu byť vnútorne sebestačnejšie a lepšie chránené pred inváziou.

Bez ohľadu na to, či a do akej miery to bola pravda, technológia dnes robí takéto argumenty oveľa menej relevantnými. Problém geografickej blízkosti je čoraz menej aktuálny v digitálnom svete, v ktorom poloha nie je taká dôležitá ako prístup k sieti. Táto skutočnosť spôsobuje, že geograficky nesúvislé politické usporiadania sú životaschopnejšie ako kedykoľvek predtým.

Takto už nie je nevyhnutné byť uväznený v politickom území svojho bydliska. Mnohé verejné služby sa môžu stať modelmi predplatného. A to, či a do akej miery sa tieto predplatné vzťahujú na geografiu ako takú – voda, hasiči, záchranka -, závisí od danej služby. Právo a súdne spory už nemusia byť obmedzené blízkosťou.

Školy

Vznik obrovského amerického územného štátu sa časovo zhodoval s nástupom všeobecného verejného školstva a zákonov o povinnej dochádzke. Ľudia v súčasnosti zabúdajú, že sme ich nemali vždy.

Hlavným cieľom bolo vštepiť občianske hodnoty, ktoré hlásali dôležitosť dodržiavania predpisov, jednoty a konformity. Nie každý s nimi súhlasil, ale časom mohutne zvíťazili. Možno boli neefektívne a často nefunkčné, ale svoj skutočný účel dosiahli.

Až do obdobia pred dvoma rokmi. Nepredstaviteľným spôsobom ukončili svoju činnosť. Bola to obrovská chyba aj z pohľadu vládnucej triedy, pretože celej Amerike predstavila možnosť iných možností. Domáce vzdelávanie bolo pod mrakom a potom zrazu bolo povinné. Rodičom sa nepáčilo, čo videli na Zoom, a milióny ľudí sa teraz v plnej sile snažia presadiť zmenu na miestnej úrovni.

Je v tom poézia. Štátne školy sú teraz pod tlakom ako nikdy predtým, čo znamená, že ústredný pilier unitárneho národného štátu je zrazu pod otázkou. V Kongrese sa už objavilo mnoho návrhov zákonov, ktoré by konečne zrušili ministerstvo školstva. Je už dávno načase tak urobiť.

Peniaze

Ďalším faktorom pri budovaní veľkých unitárnych štátov bolo presvedčenie, že peniaze národného štátu získajú tým väčšiu moc a dosah, čím viac ľudí ich bude používať. V USA sa to určite stalo a v mnohých ohľadoch to bola zrada dejín.

Na začiatku 19. storočia boli všetky peniaze v USA založené na zlate a striebre, ale zahraničné mince voľne obiehali. Väčšina peňazí na svete má rôzne názvy pre tú istú vec. Do 80. rokov 19. storočia vydláždili centrálny systém razenia mincí a do roku 1913 aj centrálnu banku. Do roku 1971 zlatá podpora zanikla.

Niet pochýb o tom, že dolár profitoval z veľkého štátu, ale teraz máme aj nové spôsoby fungovania peňazí a financií a tie sú stále menej závislé od geografie. Každá mena sa môže niekoľkými kliknutiami stať akoukoľvek inou menou.

A ak je kryptomena naozaj našou budúcnosťou – a súkromná forma peňazí obieha popri verejnej -, toto zdôvodnenie unitárneho štátu sa rozpadlo.

Zabudnite na celú ságu FTX. To je len dočasný výkyv a v skutočnosti je to pre kryptomeny všeobecne zdravé, pretože to zo stromu vytrasie veľa podvodníkov.

Nie čoskoro, ale možno neskôr?

Politické rozpory v USA nesmierne odvádzajú pozornosť od toho, čo by malo byť hlavnou úlohou jednotlivcov a komunít v spoločnosti: budovanie lepšieho života. To sa nedeje prostredníctvom hry na uchopenie moci a kontroly od druhého kmeňa, ale prostredníctvom hľadania spôsobov spolupráce s ostatnými na veľkom projekte hľadania mieru a prosperity.

Národ nemusí byť nevyhnutne donútený. Stále sa môžete cítiť ako Američan, ale mať plné občianstvo v jednom z 20, 50 alebo 500 menších štátov, z ktorých každý môže mať vlastnú ústavu, súdny systém, zákonodarný zbor a hlavu výkonnej moci.

Neznamenalo by to ani koniec liberalizmu v jeho historickom chápaní. Medzi ľuďmi s rôznou politickou lojalitou a náklonnosťou môže zavládnuť mier a priateľstvo.

Prechod odtiaľto tam by mohol byť určite bolestivý, ale veci sú veľmi bolestivé aj tak, ako sú, keďže viaceré kmene sa naďalej navzájom rozbíjajú v rámci veľkej misie uchopiť mosadzný prsteň moci. Nemalo to tak byť. Ale centralizácia a zrada zakladajúcich princípov to tak urobili.

Môj otec bol veľký americký vlastenec, ale zároveň bol priateľsky naklonený texaskému hnutiu za odtrhnutie. Som si celkom istý, že ho uprednostňoval. Mnohí Texasania áno, a to isté platí aj o mnohých v modrých štátoch. Federálna vláda, ako ju poznáme, nie je tou správnou technológiou na vytvorenie mierového a prosperujúceho sveta zajtrajška.

Mohla by sa celá rozpadnúť? Mohlo by nám všetkým byť v dôsledku toho lepšie?