Zo všetkých kríz, ktoré sužujú Západ, je odmietanie pravdy v prospech “moderných lží” pravdepodobne najnebezpečnejšie. A nikde nie je vojna s realitou taká zjavná ako v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie (DEI).

Čoraz viac priemyselných odvetví je ovládaných týmto bludom a naše národy sa predháňajú v tom, aby sa odnaučili pravdy, ktoré naši predkovia zaviedli pred tisícročiami. Na rozdiel od politiky Konzervatívnej strany je vo všeobecnosti vhodnejšie ubytovať v päťhviezdičkových ubytovacích zariadeniach svojich vojnových veteránov, nie nepriateľov. Armáda by sa mala vyberať predovšetkým na základe bojových schopností, nie na základe ich sklonu k homosexualite. A obliekanie mužov do šiat z nich nerobí ženy – bez ohľadu na to, do akej miery boli na začiatku zženštilí…

Frankensteinovo monštrum

Problémom rozmanitosti je to , že je vlastne Frankensteinovo monštrum s neukojiteľnou túžbou napraviť veci, ktoré pred jej objavením fungovali dobre. Jej zástancom tiež dochádzajú heterosexuálni bieli muži, ktorých by mohli mlátiť po hlave. Teraz sa obracajú k alternatívnym obetiam.

Najnovším šéfom diverzity, ktorý v tomto smere prekročil hranice, je Dr. Sherita Hill Goldenová, profesorka endokrinológie a metabolizmu na Univerzite Johna Hopkinsa. Pravdepodobne medzi prednáškami Dr. Goldenová uplatňuje svoje doktorandské majstrovstvo nad “Mesačníkom rozmanitosti”- informačným bulletinom zameraným na podporu inklúzie na univerzite, tým, že informuje študentov, ktorú konkrétnu skupinu by mali v danom lunárnom cykle nenávidieť.

Akokoľvek neškodné tieto bulletiny zvyčajne bývajú, januárové vydanie bolo trochu pikantné a určite je zaujímavým čítaním.

Hoci málokto zdvihne obočie nad tým, že za slovo mesiaca bola zvolená “rozmanitosť” (povedzme si na rovinu, kedy nie?), zdá sa, že pole pre tých, ktorí nie sú “vinní z privilégií”, sa značne zúžilo. Podľa Dr. Goldenovej zoznam vinníkov teraz zahŕňa všetkých belochov (aj keď pravda, vo veľkých mestách ich už veľa nezostalo), ľudí bez zdravotného postihnutia, heterosexuálov, “cisgender ľudí”. Čiže t. j. 99,9 % populácie, ktorí sa neidentifikujú ako alternatívne pohlavie -, všetkých mužov, kresťanov, strednú triedu, ľudí v strednom veku a anglicky hovoriacich ľudí.

Je toho veľa, čo by sa tu dalo rozobrať, ale nemusíte byť profesorom intersekcionality, aby ste vedeli, že vám predávajú “prasa v žite”. Zahrnutie termínu “cisgender” znamená, že takýto zoznam je zavesený na klinec ešte skôr, ako začnete. Premyslela si to vôbec Goldenová, a čo je ešte dôležitejšie, zamyslela sa nad tým, ako vysoko na tejto stupnici musí byť ona sama?

Aj keby sme predpokladali, že Goldenová nie je ani muž, ani beloch (čo je v dnešnej dobe nebezpečný predpoklad), máme spoľahlivé informácie, že je telesne zdatná, heterosexuálna, “cisgender”, kresťanka, prinajmenšom strednej triedy, stredného veku a, súdiac podľa bulletinu, má slabé znalosti anglického jazyka. Prečo je teda táto rada privilégií stále na mieste?

Ale potom, samozrejme, ako správne hovorí: “Privilégiá sú charakteristicky neviditeľné pre ľudí, ktorí ich majú.” Aké trefné.

Všeobecne prijímaná definícia DEI je nasledovná: „Rozmanitosť, rovnosť a inklúzia sa vzťahujú na organizačné rámce, ktoré sa snažia podporovať “spravodlivé zaobchádzanie a plnú účasť všetkých ľudí”, najmä skupín, “ktoré boli v minulosti nedostatočne zastúpené alebo diskriminované” na základe identity alebo zdravotného postihnutia.“

Autorovi pojem “všetci ľudia” naznačuje, že práve bieli muži nemajú spravodlivé zaobchádzanie a to už dlhší čas. Ale za predpokladu, že DEI ich nakoniec všetkých vyradí zo zoznamu, čo iné DEI zostáva, než odhaliť konečný status obete? Zdá sa, že Goldenová si to uvedomuje, ale človek sa nemôže ubrániť otázke, aká bude šťastná, keď sa jej to podarí.

V okolí nemôže byť toľko postihnutých asexuálnych transgender moslimských filosemitov, a ak sú jediní, ktorí môžu niečo robiť a hovoriť, určite by mohli namietať. Napríklad proti zvýšenému pracovnému zaťaženiu?

Problémy s “Mesačníkom rozmanitosti”

Prirodzene, tvárou v tvár verejnému pobúreniu sa Goldenová domnievala, že mea culpa je na dennom poriadku: „V bulletine sa objavila definícia slova privilégium, ktorú po zamyslení hlboko ľutujem. Zámerom bulletinu je informovať a podporovať inkluzívnu komunitu na Hopkinsovej univerzite, ale znenie tejto definície tento cieľ zjavne nespĺňalo,“uviedla.

Takže je buď absolútna klamárka, alebo neschopná splniť svoju úlohu – trvala univerzita na tom, aby na vytúžené miesto šéfa DEI prijali človeka z oblasti rozmanitosti?

Aj samotná univerzita ponúkla obvyklé fiktívne ospravedlnenie: „V januárovom vydaní mesačného bulletinu Kancelárie pre rozmanitosť, inklúziu a rovnosť v oblasti zdravia Johns Hopkins Medicine bol použitý jazyk, ktorý je v rozpore s hodnotami Johns Hopkins ako inštitúcie. Dr. Sherita Goldenová, šéfka diverzity Johns Hopkins Medicine, úprimne uznala túto chybu a stiahla formulácie použité v správe.“

V rámci Goldenovej vyhlásenia nie je nič, čo by sa aspoň vzdialene rozchádzalo s množstvom literatúry o DEI. Takisto ako podvodníci budú podvádzať, Dr. Goldenová s najväčšou pravdepodobnosťou myslí to, čo hovorí, aj keď je príliš krátkozraká na to, aby pochopila jej dôsledky.

Otázka, ktorá pred nami teraz stojí, musí určite znieť: koľko z toho si necháme vziať?

Západ sa v súčasnosti potáca nad priepasťou svojho uctievania neschopnosti. DEI svojou podstatou zničí všetku dokonalosť, a teda aj pokrok. Prijmeme svoj osud, alebo začneme veslovať späť?

„Osobne sa riadim zásadou, že sa budem čo najmenej zaoberať DEI. Vedome sa prikláňam k leteckým spoločnostiam, ktoré nepreferujú duševnú nestabilitu. Teším sa zo spoločnosti žien, a -akokoľvek neznášam futbal- mám tendenciu súhlasiť s Joeym Bartonom: nikto nechce počúvať futbalové odborníčky, dokonca ani samotné ženy,“ vyjadril sa na záver autor článku .