Americké námorníctvo sa pustilo do ambiciózneho programu výstavby nových lodí, aby sa vyrovnalo rýchlo sa rozrastajúcej flotile Číny v Tichomorí. Americkí stavitelia vojenských lodí však budú musieť prekonať kapacitné obmedzenia, zastarané technológie a čoraz viac zastarané operačné koncepcie, aby si udržali konkurencieschopnosť.

Tento mesiac denník The New York Times informoval, že rozpočet amerického námorníctva na stavbu lodí vo výške 32 miliárd USD, ktorý je najväčší v jeho histórii, financoval prijatie tisícov pracovníkov na montáž torpédoborcov s riadenými strelami a obojživelných transportných lodí vo vojenskej lodenici Huntington Ingalls na pobreží Mexického zálivu v štáte Mississippi.

Nemenované zdroje z Pentagónu však v správe vyjadrili obavy, že prúd nových vojnových lodí pripúta USA k zastaraným stratégiám a zároveň zaťaží americké námorníctvo nafúknutou flotilou, ktorú možno nebude schopné v nasledujúcich desaťročiach udržať.

Analytici a zdroje v správe tvrdia, že politické a ekonomické sily vytvorili politiku obstarávania zameranú na pracovné miesta, ktorá prináša výkonné, ale ťažkopádne vojnové lode, ktoré môžu, ale nemusia byť životaschopné pre modernú vojnu, najmä vo vzťahu k Číne v Tichomorí.

V správe New York Times sa uvádza, že Kongres tiež odmietol snahy o vyradenie starších lodí, ktoré podľa kritikov poskytujú len zanedbateľnú bojovú kapacitu, čím sa služba môže vystaviť riziku, že si v budúcnosti nebude môcť dovoliť zaplatiť základné náklady na údržbu a personál.

V tej istej správe sa tiež uvádza, že americké námorníctvo v priebehu rokov nevenovalo dostatočnú pozornosť a finančné prostriedky inováciám, čo viedlo k významným prekážkam pri transformácii zastaraného systému obstarávania a schopnosti radikálne zmeniť spôsob organizácie flotily.

New York Times uvádza, že diskusia v amerických námorných kruhoch sa naďalej zameriava na ochranu a rozširovanie tradičných platforiem, ako sú torpédoborce s riadenými strelami, obojživelné útočné lode a lietadlové lode.

V správe sa uvádza, že tieto lode sú čoraz viac zraniteľné voči útokom, najmä v prípadnom konflikte s Čínou o Taiwan. Denník New York Times cituje analytikov spoločnosti RAND Corporation, ktorí naznačujú, že USA majú v takomto konflikte dve nežiaduce možnosti: priblížiť sa k Číne, pričom mnohé lode budú zasiahnuté čínskymi raketami a poškodené, alebo zostať stovky či tisíce kilometrov od nej, čo sťaží dosiahnutie cieľov lietadlami alebo raketami námorníctva.

Denník New York Times uvádza, že americký admirál Lorin Selby sa zasadzoval za to, aby Pentagón nakúpil bezpilotné zariadenia pre americké námorníctvo po celom svete, ale narazil na vnútorné prekážky. V správe sa uvádza, že medzi tieto prekážky patrí aj skutočnosť, že americké námorníctvo nemá pozíciu vysokopostaveného dôstojníka, ktorý by riadil hybridnú flotilu, v ktorej by nová generácia bezpilotných prostriedkov fungovala spolu s tradičnými vojnovými loďami.

Hoci New York Times spomína, že americké námorníctvo experimentuje s bezpilotnými loďami v Bahrajne a Latinskej Amerike, zatiaľ neprijalo podrobné operačné stratégie ani nevyčlenilo dostatočne veľké rozpočty na nákup alebo výrobu bezpilotných platforiem.

Nie je jasné, či sa USA dokážu vyrovnať Číne na základe počtu lodí. Asia Times vo februári 2023 informovali, že minister námorníctva USA Carlos Del Toro uviedol, že USA sa nemôžu vyrovnať čínskej kapacite stavby námorných lodí.

Del Toro ako dôvod modernizácie flotily USA uviedol väčšiu flotilu Číny a jej globálne nasadenie. Čína má 13 námorných lodeníc, z ktorých každá má väčšiu kapacitu ako všetkých sedem amerických námorných lodeníc dohromady. Americké lodenice mali tiež problémy s hľadaním kvalifikovanej pracovnej sily.

Prístup USA k ochrane a rozširovaniu tradičných platforiem je zrejmý z rôznych veľkých projektov, ako sú torpédoborec novej generácie DDG (X), program modernizácie hypersonických lodí triedy Zumwalt a programy jadrových balistických ponoriek triedy Columbia (SSBN).

Asia Times v júni 2023 informovali o americkom programe DDG(X), ktorý nahradí starnúce krížniky triedy Ticonderoga a torpédoborce triedy Arleigh Burke, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, väčším a lepšie modernizovateľným dizajnom.

DDG(X) bude vyzbrojený rovnakými zbraňami ako lode Arleigh Burke Flight III vrátane laserov a hypersonických rakiet a jeho debut je naplánovaný na rok 2030, pričom náklady na jednu loď sa budú pohybovať medzi 3,1 – 3,4 miliardy dolárov.

Strategická hodnota, operačná životaschopnosť a udržateľnosť DDG(X) sú však už teraz spochybňované v súvislosti s rastúcimi obavami z námornej expanzie Číny.

Správa Výskumnej služby Kongresu (CRS) z marca 2023 načrtla operačné problémy projektu DDG(X) a zároveň vyjadrila obavy z vloženia takého množstva spôsobilostí do niekoľkých nákladných a potenciálne zraniteľných lodí.

CRS zdôraznila, že americké námorníctvo potrebuje zbrane s dlhším dosahom, lepšie možnosti velenia a riadenia rozptýlených jednotiek, schopnosť dopĺňať vertikálne odpaľovacie systémy na mori a vylepšené systémy na vábenie a iné klamanie.

Okrem toho Asia Times vo februári 2023 informovali o plánoch USA otestovať v roku 2025 hypersonickú zbraň z torpédoborca triedy Zumwalt ako súčasť úsilia o odstrašenie Číny a Ruska v Tichomorí. Vypustenie je naplánované na december 2025, pričom sa dôkladne pripravuje na riešenie prípadných technických problémov. Podvodný systém riadenia zbraní bude integrovaný s riadením taktického podporného centra (TSC), aby sa umožnil prenos správ na vypustenie rakety.

Trup lode triedy Zumwalt bol však kritizovaný za to, že je nestabilný na rozbúrenom mori a ľahko zistiteľný nízkofrekvenčným radarom. Doteraz boli postavené len tri za 4,24 miliardy dolárov za jeden trup. Podľa niektorých názorov môže byť pre USA výhodnejšie navrhnúť novú bojovú loď s hypersonickými zbraňami namiesto investícií do ďalších lodí triedy Zumwalt. Je to dôležité, keďže Čína a Rusko disponujú bojovými loďami s podobnou výzbrojou, čo im v tejto oblasti dáva výhodu pred USA.

Okrem toho v júni 2022 Asia Times informovala, že USA začali stavať USS District of Columbia SSBN, čo znamenalo nahradenie lodí triedy Ohio. SSBN triedy Columbia majú niesť 70 % jadrového arzenálu USA, pričom prvá z nich by mala byť uvedená do služby v roku 2027.

Ponorky triedy Columbia budú vybavené 16 odpaľovacími zariadeniami pre balistické rakety (SLBM), čo je menej ako 24 odpaľovacích zariadení na ponorkách triedy Ohio.

Znížená výzbroj ponoriek triedy Columbia umožňuje využiť existujúce komponenty, ktoré sa už používajú na jadrových útočných ponorkách triedy Virginia (SSN). To zase pomáha znížiť náklady na pohonné zariadenie triedy Columbia.

Zlepšovanie spôsobilostí protivníka v oblasti protiponorkového boja (ASW) však môže ohroziť životaschopnosť amerického jadrového odstrašovania pod vodou.

Asia Times už predtým informovali o pokroku Číny v tejto oblasti vrátane senzorov extrémne nízkych frekvencií (ELF) na detekciu takmer nepostrehnuteľných bublín produkovaných ponorkami a terahertzových detektorov ponoriek, ktoré sa zameriavajú na drobné vibrácie na hladine s veľkosťou len 10 nanometrov, ktoré produkuje nízkofrekvenčný zdroj zvuku na otvorenom mori.

Prípadná tvrdohlavosť amerických politikov a námorných plánovačov, ktorí uprednostňujú prestížne vojnové lode pred menšími, početnými a rozptýlenými bezpilotnými prostriedkami, môže spôsobiť, že USA budú v skutočnom konflikte, konkrétne s Čínou, veľmi zraniteľné.

V máji 2023 Asia Times informovali, že Čína uskutočnila prvú zverejnenú simuláciu útoku hypersonickou strelou na superloď USS Gerald Ford v bitke v Juhočínskom mori. V simulácii bolo použitých 24 hypersonických rakiet na potopenie superloďovej lode a jej piatich sprievodných lodí. Výsledky poukázali na význam hliadkovacích misií a taktiky vábenia na identifikáciu cieľov, úsporu obmedzeného počtu rakiet a zníženie počtu nepriateľských stíhacích rakiet.

Simulácia bola podobná správe Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) z januára 2023, v ktorej sa uskutočnila vojnová hra o potenciálnej čínskej invázii na Taiwan v roku 2026. V správe CSIS sa uvádza, že USA a Japonsko stratili 449 bojových lietadiel a 43 lodí vrátane dvoch lietadlových lodí. USA tiež stratili 6 960 príslušníkov personálu, pričom 3 200 z nich zahynulo v boji počas simulácie.

Prečítajte si tiež:

• Posledný valčík v rozvrátenom svete
• Kim Čong-un a Putin plánujú stretnutie v Rusku. Diskutovať budú o zbraniach