Bratislava 28. januára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook/Milan Uhrík)
Ľudová strana Naše Slovensko má pred sebou veľký problém. Kvôli zbytočným a hlúpym provokáciám reálne hrozí, že jej predseda Marian Kotleba bude právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest
Iste, výška trestu ako aj náš trestný poriadok vyvolávajú množstvo otázok. Je naozaj problematické, ak za zabitie človeka vyviazne dotyčný obvinený / páchateľ s podmienkou a nebráni mu to ani v kandidatúre na významné posty v justícii, ale za hlúpu provokáciu dostane viac než štyri roky. Súdny aktivizmus prokurátora Tomáša Honza a sudkyne Ruženy Sabolovej môže vyvolať opačný efekt a silám, ktoré chcú takto potierať, môžu dodať status martýrstva.
Každopádne realita je taká, že právoplatný nepodmienečný rozsudok je vec, s ktorou treba vážne rátať a treba sa na to aj pragmaticky pripraviť. Výrazné zníženie trestu pri tejto právnej kvalifikácii totiž ani nie je možné, pretože spodná hranica trestu je na úrovni štyroch rokov. Je možné teda len v plnej miere obvineného / odsúdeného zbaviť trestu, alebo zmierniť jeho trest v podstate o zanedbateľné štyri mesiace. V prípade kotlebovcov to vlastne znamená, že strana by sa mala pripraviť na to, aby mohla fungovať aj v neprítomnosti svojho predsedu. A to je možné dvoma spôsobmi: buď sa vytvorí tandem alebo skupina ľudí, ktorí ho nahradia (aspoň dočasne), alebo, naopak, rozhodovanie v strane sa ešte viac skoncentruje v rukách predsedu.
Pôvodne sa na decembrovom predsedníctve išlo cestou širšieho vedenia strany. Predsedníctvo sa malo rozšíriť a prijímaniu rozhodnutí mala predchádzať širšia debata. V priebehu času sa totiž aj ĽS Naše Slovensko niekde posunula. Zakladateľ strany a jej súčasný predseda Marian Kotleba je dnes už skôr symbol. Po mnohých rokoch v politike začína byť zatieňovaný „kotlebovcami“ druhej generácie, predovšetkým Milanom Uhríkom, ktorý nezažil éru Slovenskej pospolitosti s povestnými čiernymi uniformami a fakľovými sprievodmi, a teda mal by schopnosť postupne preformátovať stranu na všeobecne akceptovanejšiu vlastenecko-konzervatívnu stranu s podstatne väčším koaličným potenciálom. Naopak Milan Mazurek je zrejme najaktívnejším poslancom ĽS Naše Slovensko. Napriek tomu, že kandidoval zo stopäťdesiateho miesta, získal druhý najvyšší počet preferenčných hlasov. Je veľmi silný v komunikácii na sociálnych sieťach, má vlastnú internetovú platformu Kulturblog, kde má aj vlastnú reláciu Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom.
Ak by ĽS Naše Slovensko konala premyslene a racionálne, vedenie strany by sa snažilo túto situáciu využiť a maximalizovať vo svoj prospech. V prvom rade by tu bol nespravodlivo, alebo aspoň neadekvátne tvrdo potrestaný predseda strany Marian Kotleba. Už z tejto samotnej skutočnosti sa dá celkom ľahko vytĺkať politický kapitál. Ak by táto skutočnosť bola kompenzovaná kultivovaným Milanom Uhríkom, ktorý by bol schopný osloviť umiernenejšiu časť voličov a zväčšoval by tak koaličný potenciál, a zároveň by pôsobil v tandeme s Milanom Mazurekom, ktorý oslovuje mladšiu a radikálnejšiu časť elektorátu, strana by z danej situácia mohla profitovať dvojako. Na jednej strane by sa mohol postupne zväčšovať jej koaličný potenciál, na strane druhej by stále dokázala osloviť aj radikálne orientovaných voličov.
Zdá sa však, že tento model smerovania strany je nadobro pochovaný. Hlavne po tom, ako sa 3. januára udial „utajený“ snem ĽS Naše Slovensko. Snem bol, paradoxne, utajený nielen pred verejnosťou, ale aj pred dvoma podpredsedami strany Milanom Uhríkom a Miroslavom Sujom a poslancami Milanom Mazurekom, Ondrejom Ďuricom, Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom. Tento snem „utajený“ aj pred vlastnými funkcionármi prijal stanovy, ktoré v podstate urobili predsedníctvo bezvýznamným, keďže všetky jeho uznesenia platia, až keď ich podpíše predseda. Málokto síce pochopí, ako bude môcť strana fungovať, keď bude jej predseda vo výkone nepodmienečného trestu, ale takto boli stanovy prijaté.
Aj po prijatí týchto stanov sa ich znenie pred viacerými straníkmi utajovalo. Nakoniec ich verejné znenie bolo jasné až po ich registrácii na ministerstve vnútra. Po tom, keď sa šumy pretavili na realitu, europoslanec Milan Uhrík a poslanec Milan Mazurek verejne vyhlásili, že nebudú kandidovať do čelných funkcií v predsedníctve strany. K tejto dvojici sa neskôr pripojil aj druhý podpredseda a poslanec Miroslav Suja a ďalší dvaja / traja poslanci Eduard Kočiš, Ondrej Ďurica a Miroslav Urban a verejne ohlásili, že odchádzajú z poslaneckého klubu, zároveň však povedali, že v politike ostávajú. Bola to vlastne odpoveď na výzvu vedenia strany, aby v tom prípade strane vrátili svoje poslanecké mandáty.
To sa zjavne neudeje, naopak, je možné očakávať, že Ľudovej strane Naše Slovensko čoskoro vyrastie nová konkurenčná strana uchádzajúca sa o podobný typ voliča. Vďaka tomuto kroku možno očakávať výrazné oslabenie preferencií ĽS Naše Slovensko. Otázne je, či to skončí len poklesom preferencií zo súčasných približne ôsmich percent napríklad k piatim percentám. Je však možné, že pre ĽS Naše Slovensko ako parlamentnú stranu to bude znamenať definitívnu stopku. Uvidíme, či aj Marian Kotleba pôjde v šľapajach viacerých politických predchodcov, ktorí sa riadili heslom: sám som si stranu založil, sám si ju aj pochovám.