Naopak, Vladimir Putin hral proti Západu chytrú kartovú hru so svojimi tromfmi: ropou a plynom. Konkrétne treba spomenúť, že Rusko je hlavným vývozcom ropy a rafinovaných ropných produktov, ako je benzín a nafta, keď denne vyváža približne 5 miliónov barelov ropy a 3 milióny barelov ropných produktov. Tieto objemy vývozu tvoria približne 40 % celkových príjmov Ruska. Okrem toho je Rusko aj kľúčovým členom OPEC Plus, ktorý je na svetovom trhu s ropou najväčším producentom a vývozcom ropy. V tomto ohľade bola ropná politika vedená Západom, Ruskom a OPEC Plus jednou z hlavných hádaniek, ktoré vyústili do energetickej hádky na celom svete.

V tejto súvislosti je veľmi zaujímavý aj vývoj ropnej politiky Saudskej Arábie v čase vojny na Ukrajine. Saudská Arábia, líder skupiny OPEC Plus, ktorá bola kedysi považovaná za jedného z hlavných spojencov USA a Západu, neprejavila žiadne pochopenie pre zvyšovanie produkcie ropy na uspokojenie svojich vysokých potrieb. Krajina sa teraz riadi najmä svojimi vlastnými záujmami, ktoré idú mimo dosahu vplyvu USA, a nijako sa nezaujíma o dôsledky. Spomedzi troch krajín s najväčšou produkciou ropy podľa odhadu EIA v roku 2021 stojí Saudská Arábia na druhom mieste s produkciou 10,8 milióna barelov ropy denne, len za USA.

Pri takomto obrovskom objeme produkcie ropy je antagonizmus Saudskej Arábie voči požiadavkám USA pre Západ veľmi znepokojujúci. Okrem toho v Európe klope na dvere zima, ktorá môže spôsobiť, že európske krajiny budú zraniteľnejšie voči vysokým požiadavkám na ropu a plyn. Naopak, nedávno prijatý cenový strop EÚ na ruskú ropu vo výške 60 USD tiež prinesie nepriaznivé zmeny vo formulácii politiky Ruska, ktoré by mohli mať vplyv na krajiny, hoci toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom zmariť celkové príjmy Ruska z ropy a plynu.

Bloky a krajiny ťažiace ropu: Prínos a význam

Predtým, ako sa začneme zaoberať podrobným vysvetlením, pozrime sa na rôzny význam a prínos ropných blokov pre svetový trh s energiou. Podľa odhadu z roku 2021 predstavovala súhrnná produkcia ropy na celom svete 89,9 mil. barelov denne, pričom podľa regiónov sa na prvom mieste umiestnila odhadovaná produkcia ropy krajín Blízkeho východu. Tento región sa podieľa na produkcii 28,1 milióna barelov denne, zatiaľ čo spomedzi regiónov s vysokou produkciou sa v severoamerickom regióne ťaží 23,9 milióna barelov denne, v ázijsko-pacifickom regióne 7,3 milióna barelov denne a v africkom regióne 7,2 milióna barelov denne. V tomto ohľade sú veľmi významné aj príspevky Južnej Ameriky a Európy, zatiaľ čo latinskoamerický región produkuje 5,9 mil. barelov denne, Európa 3,4 mil. barelov denne. Z organizačného hľadiska má OPEC najväčší podiel na ťažbe ropy, ktorý sa odhaduje na 31,7 milióna barelov denne, čo predstavuje približne 35 % celkovej svetovej produkcie ropy. Podobne sa odhaduje aj ťažba ropy v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ), ktorá sa pohybuje okolo 13,8 mil. bpd.

Rusko, ktoré je tretím najväčším producentom ropy na svete po USA a Saudskej Arábii, produkuje v súčasnosti približne 11,3 milióna barelov ropy denne, čo predstavuje viac ako 12 % celkovej produkcie ropy na celom svete. Vďaka takýmto obrovským príspevkom a trhovým stimulom je Európa mimoriadne závislá od ruskej energie. Rusko sa podieľa približne 40 % na spotrebe ropy a zemného plynu v krajinách EÚ. Päť z desiatich krajín, ktoré sú najväčšími producentmi ropy, však pochádza z regiónu Blízkeho východu a OPEC, ktoré sú zodpovedné za 27 % celkovej produkcie ropy na svete. Okrem toho sa zistilo, že podľa Observatory of Economic Complexity (OEC- 2020) Saudská Arábia, ktorá je najväčším vývozcom ropy na svete, zarába vývozom ropy takmer 95,7 miliardy USD. V tejto súvislosti v roku 2020 zarobili USA 52,3 miliardy USD a Kanada 47,2 miliardy USD, zatiaľ čo Rusko ako druhý najväčší dodávateľ a rozhodujúci člen OPEC Plus zarobilo na svetovom energetickom trhu 74,4 miliardy USD. Keďže Európa je teda nesporne závislá od energie z Blízkeho východu a Ruska, po uplatnení zákazu na ruskú ropu a po nepriazni Saudskej Arábie sa pre ňu stalo riadenie dynamiky ropnej politiky zložitejšie.

Nedávne obmedzenie cien ruskej ropy a jeho ciele

Nedávno, 5. decembra, vstúpil do platnosti vážny zákaz ruskej ropy zo strany EÚ, ktorý bol schválený skupinou siedmich krajín (G7) a Austráliou, ktorá stanovila cenový strop na ropné produkty a námornú ropu z Ruska vo výške 60 USD za barel. Zatiaľ čo väčšina západných krajín bez EÚ uvaľovala sankcie na ruský energetický sektor od marca tohto roku, Európska únia si na diskusiu o konfliktných otázkach týkajúcich sa zákazu predaja ropy počkala takmer šesť mesiacov. Ukrajinský prezident dlhodobo kritizuje Európu za to, že nevykonáva konkrétne rozhodnutia na oslabenie ruskej ekonomiky. Nedávny zákaz je však prvou frakciou z dvojice zákazov, keď bola ruská ropa zakázaná najprv začiatkom mesiaca a následne budú ropné produkty zakázané vo februári 2023. Tvrdí sa však, že cenový strop bol riešený ako bezpečnostný ventil proti vážnym dôsledkom zákazu ruskej ropy na svetovom trhu. Tri hlavné ciele – kontrola volatility cien ropy, zabezpečenie bezchybných dodávok ruských ropných produktov mimo trhu EÚ na uspokojenie potrieb rozvojových krajín a, čo je dôležité, zmarenie príjmov Ruska z predaja energií – boli otvorene využité s politickým zámerom. Rusko však odmietlo obmedzenie cien ropy na 60 USD a varovalo západné krajiny pred vážnymi reakciami.

Kto získa a kto stratí?

Hoci sa tvrdí, že 60-dolárový cenový strop bol zavedený ako “bezpečnostný ventil” proti drastickému výsledku zákazu ruskej ropy na svetovom trhu, je úplne jasné, že nejde o nič iné ako o politiku, ktorej cieľom je zmariť príjmy Ruska z predaja energie. Volodymyr Zelenskyj tvrdil, že tento cenový strop je pre Rusko celkom pohodlný a bude sa ešte znižovať. Rusko však cenový strop bezvýhradne odmietlo a za týmto antagonizmom je niekoľko dôvodov. Zdá sa, že Rusko v dôsledku “pohodlného” cenového stropu nepríde každý mesiac o veľkú časť svojich príjmov, ale Rusko bude znášať značné straty v celkovom súhrne svojich príjmov. Rusko už niekoľko dní dodáva do Európy približne 1,7 milióna barelov denne. Je zaujímavé, že pre Moskvu bude veľmi ťažké nahradiť toto obrovské množstvo ropy na trhu iným miestom.

V tejto súvislosti Rusko nemá iný priestor na zváženie predaja mimo EÚ a muselo by predávať a podriadiť sa rozhodnutiu, ktoré by bolo pre Moskvu kruté. Okrem toho Rusko stratí aj milión a pol barelov ropy denne pre logistickú krízu, pretože nemá dostatok lodí a potrubí na odčerpanie niekdajšieho vývozu. V dôsledku toho Rusko príde o objemy, hoci v súčasnosti dostáva cenu. Okrem toho sa v tejto súvislosti zhusťuje aj geopolitická dynamika. Ďalším rozhodujúcim faktorom ropnej politiky bude rozhodnutie OPEC pod vedením Saudskej Arábie o zvýšení ťažby ropy s cieľom nahradiť chýbajúcich 1,5 milióna barelov ruskej ropy na svetovom trhu, hoci OPEC zatiaľ nevydal žiadne vyhlásenie. Ak OPEC ťažbu nezvýši, cena ropy Brent by mala stúpnuť až na 100 USD za barel. Pri takejto cene by Rusko aj pri diskontnej cene zarobilo viac peňazí ako pri súčasnom cenovom strope. Naopak, stále bude strácať, pokiaľ ide o objem vývozu, a túto politiku Západ šikovne rozohral, aby zabránil investíciám Ruska do vojny.

Aká je budúca trajektória?

Budúce smerovanie ropnej politiky medzi jednotlivými stranami – USA, EÚ, OPEC a Ruskom – naznačuje veľmi konfliktné vyhliadky, ktoré by mohli urýchliť energetickú krízu do kritickej miery, pričom rozvojové krajiny sa stanú obetnými baránkami. Európske krajiny však budú naďalej tlačiť na OPEC, aby rozšíril svoju produkciu ropy, ale je nepravdepodobné, že by Saudská Arábia sledovala tento kurz. Prípadne sa západné krajiny snažia dovážať viac ropy zo západoázijských a západoafrických krajín, aby uspokojili svoje extrémne potreby, ale sú tu určité problémy s ropovodmi a prepravou. Ďalšou alternatívou k požiadavkám Európy môže byť aj produkcia texaskej ropy v USA, otázkou však je, či USA zvýšia ťažbu. Európa sa však v súčasnosti zmieta v dvoch problémoch: po prvé, OPEC pod vedením Saudskej Arábie sa zdráha zvýšiť ťažbu, v dôsledku čoho jej nezostáva nič iné, len naďalej kupovať ruskú ropu za rozumnú cenu, a po druhé, zima prenikne do regiónu v zraniteľnej situácii, keď si Rusko bude vychutnávať výhodu svojich zdrojov. Podobne aj Rusko bude cítiť ropnú politiku vedenú Európou a G-7, hoci má stále v rukách veľké trhy Číny, Indie a Turecka.