Bratislava 3. februára 2023 (HSP/Foto:Facebook)
V novembri minulého roka bola v NR SR veľkou témou novela trestného zákona, ktorú predstavil Tomáš Taraba. Kým politici národnej scény ju považovali za “obchodovateľnú položku”, progresívci a liberáli sa k nej stavali tiež odmietavo
Mária Kolíková novelu dokonca označila za “boj za korupciu.” Páchateľov ekonomickej trestnej činnosti by totiž po jej schválení čakali nižšie tresty. Pravdou je, že za túto trestnú činnosť sú u nás v porovnaní so zvyškom Európy tresty neproporčne vysoké. A nielen v porovnaní s Európou, ale aj v porovnaní s trestami za násilnú trestnú činnosť u nás. Sám Taraba to viackrát komentoval tak, že podľa trestov to u nás vyzerá, akoby ľudský život mal nepatrnú hodnotu oproti sumám vyjadreným v eurách.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic si o novele myslí, že poslúži bielym golierom a Igor Matovič sa vyjadril takto: “Poďme sa rozprávať o tom, že či je správne dať nejakého zlodeja do basy, keď ho môžeme potrestať tým, že bude 20 rokov zametať chodníky.” Väzenia sú preplnené a alternatívne tresty potrebné, myslí si profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy. Za predmet obchodu so Sme rodina považovali Tarabovu novelu najmä politici Republiky.
SaS jednomyseľne najmä ústami Kolíkovej a Marcinkovej tvrdí, že ide o prokorupčný zákon. Na ich kritiku reagovala aj Romana Tabák: “Zákon stanovuje na Slovensku rovnaké trestné sadzby ako sú v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. Už v predkladacej správe máte napísané, že Slovensko má 3 násobne vyššie sadzby ako sú v západnej Európe. Neuplatňujeme efektívne tresty ako je napríklad zaplatenie škody a vysoký finančný trest, ale namiesto toho máme väznice, ktoré nás stoja ročne 220 miliónov eur a pri ktorých Rada Európy hovorí, že nespĺňajú základné ľudskoprávne štandardy, plné na vyše 100 %”
A Tabák vytiahla argument, ktorý SaS usvedčuje z pokrytectva: “Ak tvrdíte, že Tarabov návrh je zlý, tak potom tvrdíte, že Nemecko, Česko, Rakúsko, či Francúzsko majú zle nastavený trestný zákon a jediný v EÚ kto ho má nastavený dobre, je Slovensko.”
Tu sa treba na chvíľu pristaviť. Súčasná koalícia totiž nastavila v politike ale i v spoločenskej diskusii pravidlo, na ktoré môže Slovensko škaredo doplatiť. Vlastne, aby sme boli spravodliví, len ho prevzala z masmédií: “O pravde sa nediskutuje!” sa zmenilo na: “S fašistami sa nediskutuje.” V dôležitých spoločenských otázkach sa tak fakty a názory stávajú menej dôležité, než to, kto ich vyslovil. To nemôže viesť k ničomu dobrému, napriek tomu sa to stalo súčasťou diskusie aj medzi bežnými občanmi, stačí nahliadnuť na sociálne siete. Čo to má spoločné s kritickým myslením, nevedno.
Ak niekto číta status Romany Tabák, na prvé čítanie môže získať dojem, že prešla v tomto smere osvietením, končí ho totiž vetou: “Poslanci Taraba & Kuffovci nie sú žiadni fašisti!” Ale to len na prvé čítanie. Ak si status prečítate ešte ešte raz, ľahko odhalíte, že zas a stále ide len o konflikt OĽANO a SaS. Svedčí o tom predposledný odstavec: “Už keď vám tak záleží tak na tých prísnych pravidlách, mala by ste sa nimi riadiť a keďže nie ste vo vláde, nemali by ste zastávať post predsedníčky EÚ výboru, ktorý patrí koalícii.”
Kým bude v NR SR (aj medzi ľuďmi) dôležitejšie to, kto vysloví myšlienku, než samotný obsah myšlienky, nikam sa nepohneme a budeme sa potácať od konfliktu ku konfliktu. Slovensko súčasnou vládnou elitou stúpilo do lajna, z ktorého budeme nohy vyťahovať roky. A postrčili nás tam médiá.