Bratislava/Brusel 1. septembra 2024 (HSP/Foto:Pixabay)
V antickom Ríme platila právna doktrína, uvedená v nadpise. V preklade to znamená: „Keď prehovorí Rím, prípad je ukončený.“
Kodifikovala diktatúru Ríma vo vzťahu k provinciám. Ak bol v provincii problém, vzbura, akékoľvek nedorozumenie, rozhodnutie Ríma bolo konečné, nespochybniteľné a nekritizovateľné, vyplývala z neho absolútna nutnosť podriadiť sa. Nikto v provincii nemohol položiť otázku, či je to rozumné, správne, potrebné, či efektívne. Ak sa náhodou niečo také stalo, rímske légie problém vyriešili ohňom a mečom.
Spomenul som si na túto doktrínu pri správe, že Brusel nám neodsúhlasil leteckú linku Bratislava-Košice.
Pri probléme s transportom ropy Lukoilu v súvislosti s ukrajinským embargom Brusel povedal, že problém neexistuje. Problém neexistuje a hotovo, čušte Slováci a Maďari, čo by ste vlastne chceli?! Pomaly denne sa stretávame so správami, že Brusel nám niečo nepovolil, prikázal, nariadil, zakázal. A ak by sme neposlúchli a nespravili tak ako chce Brusel, tak síce nepríde vojenský zásah, ale nám zastavia eurofondy. Pomaly dennodenne nám hrozí zastavenie eurofondov za to či ono. Politicko-finančná diktatúra Bruselu funguje rovnako efektívne, ako zásah rímskych légií. Jednoducho: Brusel locuta, causa finita. Bruselská byrokracia sa pod vedením Ursuly von der Leyenovej mení na imperiálnu diktatúru.
Eurofondy prestávajú byť nástrojom ekonomickej pomoci na vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi štátmi a stáva sa z nich nástroj politicko-ekonomickej diktatúry. Nuž a členské štáty sa menia na bezvýznamné provincie, ovládané lusknutím eurofondových prstov. Reči premiéra Fica o suverénnej zahraničnej politike sú vyjadrením odporu voči tomuto smerovaniu EÚ. Ja, na rozdiel od neho, to ale môžem povedať na plné ústa: Nechcem žiť v provincii, ovládanej diktátorským Bruselom.