Rokovanie k Trestnému zákonu sa zatiaľ nepodarilo otvoriť. Dubovcová verí, že by novela mohla dostať podporu

Bratislava 7. septembra 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR – Dano Veselský)

Aktualizované 7. septembra 14:18

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k novele Trestného zákona sa zatiaľ poslancom nepodarilo otvoriť. V úvode rokovania sa neprezentovalo dostatok poslancov, prítomných bolo len 47 z nich. Ďalší pokus otvoriť schôdzu bude o 30 minút

Zmena Trestného zákona má zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia. Vzniknúť by mala osobitná forma ochranného dohľadu osôb v ambulantnom ochrannom liečení.

Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová predpokladá, že ak sa otvorí mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR, poslanci by mohli podporiť novelu Trestného zákona. Právna úprava podľa jej slov reaguje na aktuálnu situáciu. V prípade, ak by sa do novely poslanci snažili dostať návrhy, ktoré by pozmenili jej charakter, vláda je podľa jej slov pripravená ju stiahnuť.

“Ideme do NR SR, tak predpokladám, že ideme medzi zodpovedných ľudí a že sa k veci postavia tak, ako majú,” uviedla. S poslancami dopredu nerokovala o podpore novely. Pripomenula však, že o návrhu sa už rokovalo, prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a parlament mal šancu ho schváliť už skôr. Priblížila, že novelizácia rieši najmä zmenu v právnej úprave pri ochrannom liečení a dohľade a čiastočne sa zaoberá detenciou. “Máme detenčný ústav, tak aby sme vedeli mať ľudí, ktorí potrebujú liečenie a sú nebezpeční pre spoločnosť, pod dohľadom a aby aj dostali zdravotnú liečbu,” uviedla.

Čo sa týka situácie s migrantami, nevie, či si niektorí poslanci osvoja vládny návrh v tejto súvislosti. Deklarovala, že premiér možnosti prijatia zmien rieši.

Mimoriadnu schôdzu neotvorili ani po prestávke

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k novele Trestného zákona poslanci vo štvrtok neotvorili ani po prestávke. V rokovacej sále sa prezentovalo len 44 poslancov, NR SR nebola uznášaniaschopná. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) posunul začiatok schôdze na piatok (8. 9.) po 100. schôdzi, ktorá sa týka migrácie.

Zmena Trestného zákona má zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia. Vzniknúť by mala osobitná forma ochranného dohľadu osôb v ambulantnom ochrannom liečení.

Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš deklaroval, že poslanci hnutia sú pripravení rokovať o Trestnom zákone aj o zmenách v zdravotníctve. Ochotní sú rokovať o návrhoch aj s vládou. “Ak sú to dobré veci pre ľudí, tak ich chceme podporiť,” doplnil.

Smer-SD nepodporuje schôdzu k novele Trestného zákona. Šéf strany Robert Fica v nej vidí záujem o presadenie zmien, ktoré by pomohli “udavačom” a “zaútočili” by na paragraf 363 Trestného poriadku. Vníma to ako účelové otvorenie zákona.

Alojza Baránika (SaS) mrzí, že sa neotvorila schôdza. Novela Trestného zákona je podľa neho potrebná a urgentná. Mrzí ho, že sa nenašla potrebná väčšina. Nezaradení poslanci zo strany Demokrati podľa slov Juraja Šeligu chcú podporiť novelu a prídu na rokovanie.

Nezaradený poslanec a líder Hlasu-SD Peter Pellegrini skonštatoval, že parlament je v dezolátnom stave a nie je isté, čo by bolo výsledkom rokovania pri Trestnom zákone. Preto novelu nechceli jeho poslanci podporiť.

“Novela je síce potrebná, ale opäť neodkomunikovaná, nedoriešená, šitá horúcou ihlou,” skonštatoval predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík.

Dobrovodský: Časť novely je v rozpore s Ústavou SR

Jeden bod navrhovanej novely Trestného zákona je v rozpore s Ústavou SR. Poslanci by ho mali z materiálu vypustiť. Upozornil na to verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. Legislatívny návrh je predmetom štvrtkovej mimoriadnej schôdze parlamentu.

“Rozumiem cieľu predloženého návrhu zákona a podporujem ochranu obyvateľov pred útokmi zo strany iných osôb. Avšak obmedzovať osobnú slobodu v SR, ktorá je právnym štátom, možno len v súlade s Ústavou SR,” zdôraznil. Držať osobu v nemocnici bez rozhodnutia súdu podľa jeho slov v ústave takú oporu nemá.

Poukázal na to, že zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. “Citovaný článok Ústavy Slovenskej republiky neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní v prípade, že zadržaná osoba nebola prepustená na slobodu, konať iným spôsobom,” dodal. Problém je podľa neho aj skutočnosť, že návrh zákona neustanovuje lehoty, v ktorých policajt a prokurátor majú konať.

Navrhované ustanovenie poskytuje prokurátorovi nové oprávnenie podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na umiestnenie zadržanej osoby do zdravotníckeho zariadenia, ak policajt neprepustí zadržanú osobu na slobodu a duševný stav zadržanej osoby vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení. Okrem toho zavádza právomoc policajta odovzdať obvineného, za podmienky súhlasu prokurátora, do zdravotníckeho zariadenia aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie.