Bratislava 3. januára 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Ng Han Guan)
Nadchádzajúci rok 2024 bude pre svet ešte ťažší ako rok 2023. Nejde o predpoveď, ale o trend – počnúc rokom 2020, pandemickým rokom, je každý ďalší rok ťažší ako ten predchádzajúci. A v roku 2024 sa k už prebiehajúcim vojnám a krízam pridá faktor volieb. Ruské marcové voľby nechajme bokom – budú jednoducho referendom o dôvere Putinovi. Ale ostatné sľubujú, že pridajú ďalšie turbulencie, píše Petr Akopov pre Ria Novosti
Voľby sa budú konať vo viac ako štvrtine krajín sveta, v ktorých žije väčšina svetovej populácie. A nie sú to obyčajné krajiny – Rusko, India, USA, Spojené kráľovstvo, EÚ, Indonézia, Pakistan, Južná Afrika. Inými slovami, voliči sa vyjadria – a pri všetkej globálnej dezilúzii z demokratických postupov bude význam nadchádzajúcich plebiscitov v budúcom roku naozaj veľký.
A sklamanie súvisí s manipuláciou – hoci inštitút všeobecných volieb vo väčšine krajín nie je starý ani sto rokov (na Západe totiž existovali rôzne cenzy – od majetkového až po sexuálny), ľudia sa už viackrát presvedčili, ako vládnuce elity (dedičné, oligarchické, klanové) manipulujú ani nie tak s ich hlasmi, ako s výberom kandidátov na moc. Blokovanie nominácie nežiaducich, vytváranie najrôznejších spojenectiev, vykrúcanie rúk víťazom. V časoch všeobecných turbulencií však môžu byť výsledky volieb aj dôsledky manipulácií najneočakávanejšie.
Taiwanské prezidentské voľby, ktoré sa budú konať už 13. januára, sa tešia celosvetovej pozornosti. Ešte nikdy predtým nevyvolal výsledok hlasovania na ostrove také vzrušenie – pretože konfrontácia medzi USA a Čínou nedosiahla súčasnú úroveň. Amerika zámerne propaguje tému “čínskej hrozby”: Peking je údajne možno taký nespokojný s dôsledkami volieb, že sa pripravuje na vojenské prevzatie Taiwanu. Hovorí sa, že ak zvíťazí kandidát v súčasnosti vládnucej Demokratickej pokrokovej strany Lai Qingde (viceprezident a starosta Taipei) a ak vyhlási právnu nezávislosť ostrova (Taiwan sa teraz považuje za pokračovanie Čínskej republiky, ktorá na ostrove existovala do roku 1949), potom Čína zaútočí, Amerika bude musieť zasiahnuť a začne sa americko-čínska vojna – to je zhruba americká provokácia. Vskutku provokácia, pretože Čína momentálne nemá v pláne vojensky anektovať Taiwan. Peking ho považuje za súčasť ČĽR a čaká na mierové zjednotenie podľa hongkonskej schémy (jedna krajina – dva systémy). Sú pripravení čakať nie donekonečna, ale pomerne dlho, ale USA nechcú prenechať iniciatívu Číňanom: potrebujú udržať Taiwan dlhodobo oddelený od Číny. Spojené štáty zároveň nemôžu čakať, pretože Čína buduje flotilu a v strednodobom horizonte môže Američanov jednoducho vytlačiť z taiwanských vôd, zablokovať ostrov a prinútiť ho vzdať sa.
Washington sa zároveň čiastočne obáva, že v podmienkach rastúcich globálnych turbulencií sa Čína môže v blízkej budúcnosti rozhodnúť ísť cestou sily – a potom USA stratia nielen najdôležitejšiu páku nátlaku na Čínu, ale aj svoju tvár pred takými dôležitými krajinami, ako sú Japonsko a Južná Kórea. Čína opakovane vyhlásila, že sa nechystá vrátiť Taiwan silou, ale Američania tomu neveria a svojimi vyhláseniami a činmi prakticky provokujú Peking. Môžeme však s istotou predpovedať, že Si Ťin-pching sa provokáciám nepoddá – nehovoriac o tom, že aj v prípade víťazstva Laj Čching-peja budú mať Taiwančania dosť rozumu na to, aby urobili vyhlásenie nezávislosti. A kandidát Kuomintangu Hou Yui – ešte menej odvážny – má šancu vyhrať.
Ďalšie dôležité voľby sa uskutočnia v islamskom svete južnej a juhovýchodnej Ázie, kde sa v najbližšom mesiaci a pol bude voliť v troch krajinách s celkovým počtom 700 miliónov obyvateľov. Bangladéš volí 7. januára, Indonézia (najväčšia krajina islamského sveta) 14. februára, ale najvýbušnejšie voľby sa uskutočnia 8. februára v Pakistane. V jedinej moslimskej jadrovej veľmoci je na ceste k víťazstvu strana Imrána Chána, bývalého premiéra odstaveného od moci na jar 2022. Pokúsili sa ho uväzniť, zabrániť mu vo voľbách a zabiť ho, ale on sa tvrdohlavo snaží vrátiť k moci. Proti Chánovi stoja rodinné politické klany z dvoch najväčších provincií, ale voliči majú na nich veľa sťažností kvôli korupcii a rodinkárstvu. Víťazstvo Imrána Chána je takmer isté, ale nie je jasné, ako sa zachová armáda, ktorá má veľký vplyv a už viackrát vzala moc do svojich rúk, aby zabránila politikom v hádkach. Ak sa tentoraz rozhodne zasiahnuť, mohlo by to mať neblahé dôsledky pre už aj tak veľmi nestabilnú krajinu, ktorá má veľa problémov so svojimi susedmi. Najdôležitejší z nich, India, bude hlasovať v apríli a máji – a víťazstvo strany Narendru Modiho je takmer nevyhnutné. To mu zabezpečí tretie funkčné obdobie vo funkcii predsedu vlády – a posilní jeho domáci a medzinárodný vplyv.
V lete príde na rad EÚ: začiatkom júna sa bude voliť Európsky parlament. Napriek jeho obmedzeným právomociam bude toto hlasovanie veľmi dôležitým barometrom nálad Európanov – a krízy ich dôvery v súčasnú podobu európskej integrácie. Posilnenie pravicových konzervatívcov a euroskeptikov je prakticky zaručené – stanú sa najmenej treťou najväčšou skupinou (frakciou) v Európskom parlamente. Spojené sily Le Penovej, Meloniovej, Orbána, Alternatívy pre Nemecko a ďalších pravicových strán budú schopné nielen ovplyvňovať prácu EP, ale aj hlasnejšie požadovať zmenu kurzu smerom dovnútra Európy i Ruska. A veľmi zlé výsledky strán vládnucej koalície v Berlíne môžu viesť k jej rozpadu a predčasným voľbám v samotnom Nemecku.
Termín volieb v Spojenom kráľovstve je zatiaľ nejasný – určite sa uskutočnia do konca roka, ale mohli by sa konať aj v lete. Výsledok je už takmer jasný: ani zázrak nebude môcť zrušiť úplnú porážku konzervatívcov. Labouristi sa vrátia k moci v novej krajine – vládli v období pred brexitom – a okamžite budú čeliť problému škótskeho separatizmu.
Problémy ostrovných Anglosasov však blednú na pozadí problémov ich amerických bratov v globalizácii: 5. novembra sa v USA uskutočnia voľby. Ide, samozrejme, o hlavné voľby roka, ale nie kvôli vplyvu Štátov, ale kvôli vnútropolitickej kríze, ktorá sa prehlbuje od roku 2016. Vtedy Trumpovo víťazstvo šokovalo americkú elitu, ale podarilo sa jej ho poraziť v roku 2020. Teraz sa bude konať tretie kolo – a všetko nasvedčuje tomu, že sa blíži víťazstvo bývalého prezidenta. Establišmentu sa nedarí zabrániť jeho odvete, ktorá nielen prehĺbi rozdelenie americkej spoločnosti, ale hrozí aj spustenie procesu delegitimizácie inštitúcie volieb, prezidentského úradu a následne aj rozpadu samotných Spojených štátov. A ani čoraz pravdepodobnejší atentát na Trumpa tento proces nezastaví.
V roku 2024 bude svet uprostred zmien, ktoré sú už v plnom prúde – univerzálnych, rozsiahlych, revolučných. Pomer síl v geopolitickom obraze sa mení čoraz zreteľnejšie – odpadávajú kúsky farby a vynárajú sa kontúry budúcnosti. Svet sa mení – a tento proces už nezávisí od nášho želania alebo voľby.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
