Bratislava 11. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák,Screenshot YouTube)
Včera sme si mohli všimnúť dve informácie, ktoré v nás mohli vzbudiť pocit, že ešte stále žijeme v štáte, ktorý možno v istom zmysle označiť ako právny. Alebo ani nie?
Lipšic a americký prístup k slobode slova
Mali byť zrušené dve obvinenia, ktoré vo verejnosti nezarezonovali príliš v dobrom. Predseda Smeru Robert Fico sa vyjadril, že mu bolo zrušené obvinenie súvisiace s decembrovým automobilovým protestom, a poslancom obce Varín (dokázateľne) zrušil obvinenie špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Ukázalo sa, že zvolávať protest proti nenávidenej vláde, ktorý bol úplne bezpečný aj z epidemického hľadiska, a tiež nehlasovať za premenovanie ulice pomenovanej po prvom prezidentovi Slovenskej republiky neboli ani z pohľadu aktuálne vládnuceho režimu problematické.
Uspokojením nás to však príliš napĺňať nemôže. Stíhanie poslancov pre ulicu Jozefa Tisa bolo takou absurditou, že sa logicky rýchlo musel objaviť niekto, kto by to hodil do koša. Pokiaľ tak neurobil samotný vyšetrovateľ, nebolo až také prekvapivé, že sa k tomu odhodlal Daniel Lipšic, ktorý – nech si už o ňom myslíme čokoľvek – je známy tým, že kontinuálne obhajuje americký prístup k slobode slova, ktorý spočíva v tom, že žiadne vyjadrenia názorov okrem jasných vyhrážok nestíha.
Naša štátnosť je v ohrození
Ale mnohé absurdity bežia na Slovensku ďalej. Ako trebárs zjavne od začiatku zmanipulovaný prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý už bol aj neprávoplatne odsúdený po procese, ktorý javil znaky skôr monsterprocesov z 50. rokov, než skutočne spravodlivého súdneho pojednávania.
A to ani nehovoríme o pandemických obmedzeniach a triedení ľudí na dve skupiny podľa zaočkovanosti, hoci je známe, že očkovanie pred prenosom vírusu nechráni.
Jednoducho, akýkoľvek systém a akékoľvek znaky štátnosti sa nám rozpadávajú. Deje sa tak vinou predovšetkým konania súčasnej vládnej junty, ale nepochybne aj za podstatného prispenia liberálnych médií. Nejaké zrušenie dvoch od začiatku pochybných obvinení jednoducho muselo prísť, pokiaľ chce vláda pomýšľať aspoň na nejakú štipku svojej legitimity. Ktorú už samozrejme dávno stratila, hoci stále ešte existuje menšia časť občanov, ktorá by tejto koalícii bola ochotná opäť dať svoj hlas.
Pokiaľ sa nenapravia trebárs také pochybenia, ako bolo to, o ktorom mal včera tlačovku líder Smeru-SD v súvislosti s Norbertom Bödörom, tak je jasné, že o žiadnych výrazných víťazstvách nad Hegero-Matovičovým režimom zatiaľ nemôže byť ani reči.
„Parný valec“ ide schváliť dohodu s USA
Všetko zatiaľ smeruje aj k prijatiu dohody s USA o obrannej spolupráci. Vláda ide ako parný valec (Mečiar so Zlatou Idkou sa môže ísť schovať), uráža každého kritika a bez diskusie zmieta jeho výhrady zo stola, nech sú akokoľvek vecné a konštruktívne, a je zjavné, že chce dohodu čím skôr schváliť. Na „pročkov“ v zákonodarnom zbore sa môže úplne spoliehať (zlatí „kolesíkovia“ z niekdajšieho poslaneckého klubu Smeru!) a prezidentka jej vlastne ešte nikdy neurobila vážnejšie problémy a prekážky.
Lenže sme tu ešte my – občania tejto republiky. Mnohí z nás podpísali k tej dohode niektorú z hromadných pripomienok. Niektorí kritizujú túto vládu denno-denne, ako trebárs aj autor týchto riadkov. Záleží ešte vôbec na našom názore?
Pochopiteľne, že záleží a to, že má na to vláda iný názor, nás nemusí zaujímať.
Každodenný boj za udržanie demokracie
Právny a demokratický štát sa nikdy a nikde nezachoval jednoducho tak, že nejakí zákonodarcovia napísali ústavu a odvtedy ju každý dodržiaval. Každá demokracia je vlastne každodenným bojom za jej udržanie a za rešpektovanie práv a názorov jej občanov.
Varínski poslanci a Fico si na chvíľu môžu vydýchnuť. Ale stále tu máme všetci do činenia s mašinériou, ktorá bude chcieť naďalej ukrajovať z našich práv, koľko sa len dá. A aj stíhať, koho sa jej len zachce. Pripomeňme, že to neboli len ľudia spätí s bývalými vládami, ale trebárs aj bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Nebyť rozumnej osoby na čele Generálnej prokuratúry, sedí možno vo vyšetrovacej väzbe dodnes.
Zápas za naše práva teda pokračuje a to najmenšie, čo môžeme robiť, je nemlčať. A vyjadrovať, hoci aj miernymi formami, odpor voči tomu, čo je nám vnucované. Trebárs aj tým, že do svojej prevádzky niekto pustí aj človeka, ktorý o COVID pase ani nechyruje.
Postarajme sa všetci o to, aby keď táto rozbesnená partička bláznov a amatérov raz odíde od moci, sme stále k dispozícii mali ako-tak funkčný štát a spoločnosť, ktoré ešte bude mať zmysel dávať do poriadku.
Ladislav Kováčik
0.0°C
