Bratislava 19. mája 2023 (HSP/Foto:Twitter@SPGlobal)
Uhlíkové tarify sú základným kameňom balíka EÚ “Fit for 55”, ale môžu tiež ohlasovať novú éru protekcionizmu a spôsobiť napätie v geopolitických vzťahoch, píše Thomas O’Reilly pre The European Conservative
Indická vláda sa chystá podať sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii (WTO) proti hroziacim clám EÚ na dovoz vysoko-uhlíkových výrobkov z dôvodu obáv, že nové nariadenia budú mať negatívny vplyv na indický cementársky a oceliarsky priemysel.
Európsky parlament minulý mesiac schválil mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM), ktorého cieľom je uložiť clá v rozsahu od 20 % do 35 % na dovoz z priemyselných odvetví s vysokými emisiami uhlíka z krajín mimo EÚ. Kritici sa však obávajú, že predstavuje hrozbu pre zásady voľného obchodu, na ktorých je EÚ údajne založená.
CBAM nadobudne účinnosť od roku 2026 a je len posledným zo série ekologických protekcionistických opatrení prijatých inštitúciami EÚ, ktoré sú podľa niektorých tvrdení skrytým pokusom podporiť európske hospodárstvo pred zhoršujúcou sa hospodárskou situáciou a pripraviť sa na vzostup Číny.
Podľa podmienok CBAM budú dovozcovia nútení deklarovať uhlíkovú stopu svojich výrobkov, pričom sa očakáva, že výrobcovia prejdú na udržateľnejšie formy výroby.
India už predtým lobovala proti CBAM a považovala ho za diskriminačný. Indický minister obchodu Piyush Goyal navštívil Brusel, aby o tejto záležitosti rokoval s európskymi úradníkmi.
Defining partnership of the 21st century 🇮🇳🤝🇪🇺 pic.twitter.com/7XscD6HFaA
— Piyush Goyal (@PiyushGoyal) May 16, 2023
.
Téma colných sadzieb na uhlík sa výrazne prejavila na tohtotýždňovom obchodnom samite EÚ – India, na ktorom odborníci z odvetvia varovali, že by mohla ochromiť podiel Indie na európskom oceliarskom trhu a otvoriť priestor pre väčšiu konkurenciu zo strany Brazílie a Číny.
India spochybňuje clá s odôvodnením, že predstavujú nespravodlivé znevýhodnenie indických výrobcov. Predstavitelia Naí Dillí potvrdzujú svoj záväzok k ekologickému prechodu, ale žiadajú viac času pre svoj priemysel, aby sa prispôsobil ekologickým predpisom.
Pravidlá WTO vyžadujú zriadenie komisie na prešetrenie každej sťažnosti členského štátu, pričom krajiny môžu zaviesť recipročné opatrenia, ak sa nedodržia zistenia komisie WTO.
Začiatkom tohto roka podobné námietky proti CBAM vzniesli americkí výrobcovia ocele, ktorí sa v súčasnosti snažia získať výnimky z nových právnych predpisov.
V posledných mesiacoch dominuje transatlantickým vzťahom ekonomická stránka ekologického prechodu. To vyvolalo obavy, že akákoľvek potenciálna obchodná vojna medzi EÚ a USA by mohla ohroziť globálne úsilie v boji proti zmene klímy a ohroziť hospodársku bezpečnosť západného sveta.
The EU’s#CBAM Carbon Border Adjustment Mechanism is coming into effect soon, with significant implications for importers.
Watch our summary video below! 📷 pic.twitter.com/RFE6Eu8XUb
— ClearVUE.Business (@Clearvue_) April 24, 2023
CBAM je prvým mechanizmom svojho druhu na svete pre uhlíkový protekcionizmus a mohol by predstavovať priamu hrozbu pre systém obchodovania založený na pravidlách a viesť ku kaskáde krátkodobých politík na celom svete a dokonca môže neúmyselne zvýšiť emisie uhlíka.
Colná politika EÚ je spojená s novým bruselským systémom obchodovania s emisiami, ktorý zavádza prísne uhlíkové limity pre priemyselné odvetvia hospodárstva. Existujú obavy, že nový klimatický diktát by mohol ohroziť už aj tak upadajúcu európsku hospodársku politiku.
Európsky oceliarsky priemysel v minulom roku stratil tisíce pracovných miest v dôsledku rastúcich nákladov na energiu. Nemeckí priemyselníci varovali, že kontinent čaká obdobie deindustrializácie.
10.3°C
Nedeľa 
Utorok 
Utorok 
.jpg)
.jpg)
