Bratislava 22. novembra 2024 (HSP/Foto:Archív HSP)
Ako žijú v Slováci v zahraničí? Ako im pomáha Matica slovenská? Ako im môžeme pomôcť my sami? V štúdiu Hlavných Správ sme privítali riaditeľku Krajanského múzea Matice slovenskej Ing. Katarínu Koňarikovú
Katarína Koňariková okrem toho, že vedie Krajanské múzeum Matice Slovenskej so sídlom v Bratislave. Od roku 2018 je aj predsedníčkou Spolku Slovákov z Bulharska. A zároveň zastupuje Združenie spolkov dolnozemských Slovákov, ktoré pôsobia na Slovensku: Spolok Slovákov z Rumunska, z Maďarska, z Juhoslávie a Bulharska.
Viac vo videu:
Stiahnite si alebo vypočujte audio záznam rozhovoru
Dolnozemci sú jej srdcom blízki
Predkovia Kataríny Koňarikovej sú z Dolnej zeme. Odišli do Bulharska ešte v 17. storočí a usadili sa v Gornej Mitropolie. Na Slovensko sa vrátili v roku 1949, keď v rámci repatriácie opustilo Bulharsko 95 % Slovákov. Žiaľ, vďaka tomu slovenská enkláva v Bulharsku prakticky zanikla. V Bulharsku žili ešte jej starí rodičia.
Sťahovanie Slovákov na Juh
V 17. storočí začali Slováci prenikať hlbšie do Panónskej nížiny, ktorú obtekajú rieky Dunaj a Tisa. V roku 1884 sa prví Slováci dostali až do Bulharska na základe zákona o zaľudnení neobývaných oblastí v Bulharsku. Predchádzalo tomu oslobodenie Bulharska spod Osmanskej ríše Ruskom v roku 1878 a jeho zjednotení potom, ako Bulhari neakceptovali jeho rozdelenie západnými mocnosťami (o nás bez nás) Berlínskou zmluvou.
Mať volá
Sťahovanie Slovákov späť domov na Slovensko najmä v rokoch 1947-1947 bolo dobrovoľné v rámci výzvy „Mať volá“.
Bulharskí Slováci na Slovensku
Spolok Slovákov z Bulharska na Slovensku vznikol v roku 1990. Jeho prvým predsedom bol iniciátor myšlienky takýto spolok založiť, Štefan Zelňák. Založeniu spolku predchádzalo veľké stretnutie Slovákov pôvodom z Bulharska, ktorých podľa súčasnej predsedníčky spolku v roku 1989 zviedla dohromady nejaká kolektívna pamäť.
Ďalším predsedom bol Štefan Červenák. O jeho synovi Marošovi, ktorý je riaditeľom umeleckej prevádzky SĽUKu, milovník folklóru, tradícií a slovenského kultúrneho dedičstva zachovaného hlavne na Dolnej zemi, natočila RTVS reportáž v rámci cyklu Devizeň (tu). No a po Štefanovi Červenákovi sa žezla v spolku chopila naša hosťka Katarína Koňariková.
„Slováci na dolnej zemi vytvorili kultúrne hodnoty, ktoré si myslím, že si zaslúžia svoju pozornosť. Ide aj o zachovanie slovenského jazyka. Pretože Slováci viac ako 200 rokov putovali Dolnou zemou a napriek tomu si zachovali svoj materinský jazyk v tej najrýdzejšej čistote. K tomu im pomáhal Tranoscius a takisto aj slovenské piesne“, doplnila pani predsedníčka.
Dolná zem
„Dolná zem je oblasť medzi Dunajom a Tisou. Je to veľká panónska nížina a sú to Slováci, ktorí žijú na území dnešného Maďarska, Srbska, Chorvátska, Rumunska. Patrili tam aj Slováci z Bulharska, ktorí boli síce už na Balkánskom polostrove, ale keďže patrili do toho veľkého migračného prúdu dolnozemských Slovákov, tak ich zaraďujeme medzi dolnozemských Slovákov“, uviedla geografický opis Dolnej zeme Koňariková.
Krajanské múzeum Matice Slovenskej
„Krajinské múzeum nie je múzeum v pravom slova zmysle“, začala reč o činnosti inštitúcie, v ktorej čele dnes stojí, Katarína Koňariková a doplnila, že „múzeum“ má sa stará o spoluprácu a styk so Slovákmi po celom svete, nielen na Dolnej zemi.
Zahraniční Slováci žijú dnes okrem Dolnej zeme aj v Poľsku. Títo sa ocitli za hranicami Slovenska po Viedenskej arbitráži v roku 1938. No a netreba zabúdať na Slovákov žijúcich za Atlantikom, kam emigrovali v roku 1922 aj z Dolnej zeme z ekonomických dôvodov, keď v tom videli možnosť lepšie sa postarať o svoje rodiny. Niektorí sa dostali aj do Argentíny. Ako nám pani riaditeľka prezradila mimo kameru, mnohí si museli sňať z očí v „novej zemi“ rúžové okuliare, s ktorými za more odchádzali.
Múzeum má zaujímavú históriu, ktorú pani riaditeľka momentálne skúma „Predchodca Krajanského múzea bol Ústav zahraničných Slovákov, ktorý založil Ján Siracký. Ten sa stal v roku 1968 jeho prvým riaditeľom. Budúci rok si budeme pripomínať sté výročie narodenia Jána Sirackého“, prezradila nám niečo z pripravovaného článku. Pri príležitosti 100. výročia plánuje múzeum usporiadať vedeckú konferenciu.
Pôvodne sa mali v múzeu nachádzať aj nejaké artefakty. Nakoniec z toho zámeru zišlo. Dnes je v ňom len archív dokumentácie a jeho predmet činnosti je úplne iný.
Múzeum spolupracuje s organizáciami Slovákov v zahraničí. Organizuje vedecké konferencie k výročiam, k jubileám, k zaujímavým historickým udalostiam, ktoré sa stali vo svete.
„Alebo takisto organizujeme aj také menšie podujatia, ktoré teraz aj rozbiehame v rámci Krajinského múzea. Možno pre niekoho sa bude zdať, že to nie je dôležité, ale myslím si, že je to práve veľmi dôležité, pretože sa snažíme pracovať s deťmi. Aj teraz nás čakajú zaujímavé cesty, napr. do Báčskeho Petrovca, kde sme zapojili našich medikov, ktorí budú robiť „nemocnicu medvedíka“. Alebo pripravujeme literárne besedy v slovenskom Komloši v Maďarsku, v Nádlaku, v Rumunsku a podobne“, doplnila zoznam aktivít inštitúcie, ktorú pani riaditeľka vedie.
Práve na prácu s deťmi kladie inštitúcia veľký dôraz, aby sa slovenské povedomie z generácie na generáciu nevytrácalo. Aby si práve deti pestovali vzťah k Slovensku, k zemi ich pôvodu.
„Snažíme sa spolupracovať veľa so základnými školami, materskými školami, ale aj so stredoškolákmi. Organizujeme pre nich tábory, školské výlety, rôzne zrazy, aby sa dostávali na Slovensko. Aby mali taký silnejší kontakt so slovenskou kultúrou. Ale aj my Slováci, aby sme mali kontakt so zahraničnými Slovákmi“, zakončila informáciu o práci múzea Katarína Koňariková.
Vízia riaditeľky Krajanského múzea
Dôležitá je pre ňu kontinuita, chcela by určite nadviazať na všetko dobré, čo vykonali jej predchodcovia a pridať niečo navyše.
Pani riaditeľka by rada na pôdu múzea vrátila vedu a výskum, ktoré síce mali svoje pracoviská v pôvodnom Ústave zahraničných Slovákov, avšak pri transformácii na Krajanské múzeum sa tieto nezachovali.
„Krajanské múzeum zostavuje zborník Slováci v zahraničí. Práve tento zborník má veľký potenciál. Tam sa nachádzajú štúdie, pramene, jubileá. A je dôležité, aby tento zborník vychádzal pravidelne, aby do neho prispievali odborníci zo zahraničia, ale aj odborníci zo Slovenska, ktorí sa venujú zahraničnej problematike. Aby bol zborník propagovaný. A prípadne, aby sa vždy urobila nejaká beseda alebo aj propagácia zborníka“, naznačila, ako si predstavuje zvýšiť profesionalitu múzea pani riaditeľka.
Chcela by prehĺbiť prácu so základnými školami, s materskými školami na Dolnej zemi. Slovákom na Dolnej zemi chýbajú kvalifikovaní učitelia.
„Deti by potrebovali viacej komunikovať v Slovenčine. My to vidíme, aj keď ideme do slovenského Komlóša alebo do iných oblasti v Maďarsku, že tie deti trošku menej komunikujú v Slovenčine. Oni rozumejú, ale samozrejme tá komunikácia je obmedzená“, doplnila Katarína Koňariková.
Za zaujímavú aktivitu, pre ktorú sa deti nadchli je dopisovanie si medzi deťmi základných škôl na Slovensku s deťmi v Komlóši.
Plánujú aj výmenné pobyty, ale dáva prednosť organizácii detského tábora ku koncu školského roka na spôsob školy v prírode.
Pani riaditeľka plánuje rozvinúť spoluprácu aj ďalšími komunitami na Dolnej zemi. V Maďarsku, Rumunsku, v srbskej Vojvodine. So všetkými, čo v zahraničí žijú a majú záujem pestovať slovenské povedomie.
„Chcela by som… založiť také pravidelnejšie stretnutia Slovákov z Dolnej zeme, aby prichádzali na Slovensko. Ale aj Slovákov z iných časti krajín, aby prichádzali a prezentovali svoju literárnu tvorbu. A plánujem to robiť v mesiaci apríl. Možno by sa to volalo „Dolnozemské ozveny“, pretože by som veľmi rada ukázala, že naozaj na Dolnej zemi žijú spisovatelia, ktorí majú čo ponúknuť a nie je ich poznať na Slovensku“, doplnila svoju víziu o oblasť literatúry pani riaditeľka.
Zahraniční Slováci v hľadáčiku Krajanského múzea
„Krajanské múzeum spolupracuje s organizáciami, ktoré pôsobia na Dolnej zemi, ale aj po celom svete. Spolupracujeme aj so Slovákmi v Poľsku. No a našou úlohou je vlastne rozvíjať spoluprácu. Ale takisto aj informovať Slovákov na Slovensku, že existujú dolnozemskí Slováci,“ uviedla jeho riaditeľka, takže, ak chce Slovák žijúci v zahraničí patriť medzi tých, o ktorých sa zaujíma Matica slovenská, tak najlepšie urobí, ak sa spojí s nejakou organizáciou, s ktorou už Matica v zahraničí spolupracuje. Napríklad nejaký spolok alebo založí nový.
Pomoc Slovákov zo Slovenska Slovákom v zahraničí
Aj my sami môžeme našim krajanom pomôcť. Finančne, ale aj morálne. Už len to, že prejavíme záujem o prezentáciu ich kultúry, zvykov, obyčajov tu na Slovensku. „Aby sa prezentovali umelci, literáti, vedci, ktorí na Dolnej zemi pôsobili. A nebolo ich málo. Architekti, ktorí navrhovali aj budovy na Slovensku, o ktorých ani netušíme“, uviedla Katarína Koňariková.
Asimilácia
Asimilácia je prirodzený proces. A čím menej Slovákov niekde sústredených je, tým je tlak na ich splynutie s domácou kultúrou väčší. Takto už takmer zanikla slovenská komunita v Bulharsku, keďže tam po repatriácii zostalo len 5 % Slovákov.
Prezentácia Krajanského múzea na Biblioteke
„Bolo tam veľa krajanských spolkov, krajanských organizácií z Dolnej zeme. Prezentovali svoje knižné publikácie, ktoré sú veľmi výrazné na Dolnej zemi. A je veľká škoda, že práve sa málo vie o týchto knižných publikáciách, ale aj o spisovateľoch, ktorí žijú na Dolnej zemi, pôsobia, píšu“, uviedla k prezentácii literárnych diel krajanov na čerstvo skončenom knižnom podujatí v Bratislave.
Ďalšie organizácie a zahraniční Slováci
Na diaľku spolupracuje s Maticou Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Pani riaditeľka nadväzuje spoluprácu so zahraničnými Slovákmi v Poľsku a otvorená je spolupráci aj s komunitami v zámorí.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
