Právnička Bieliková ako aj iní odborníci tvrdia, že obmedzovať práva občanov v prípade ich neochoty nechať sa testovať a nosiť rúška či respirátory, nie je celkom v súlade so zákonom. JUDr. Eva Bieliková preto riaditeľovi Základnej školy Pavla Marcelyho na Drieňovej ulici v Bratislave, kam chodia jej dve deti, listom vysvetlila, že škola v zmysle platných zákonov nemá právo brániť jej deťom v prístupe ku vzdelávaniu ani vtedy, ak sa odmietajú nechať testovať a nosiť rúška. Právnička listom preto vyzývala riaditeľa, aby zabezpečil prístup detí ku vzdelaniu. Písali sme o tom TU.

Na jej list reaguje samotný riaditeľ odpoveďou, ktorú má redakcia k dispozícii:

Vážená JUDr. xxxxx,

ešte raz Vám chceme poďakovať za zaslanie Vášho listu, a že sa aktívne a so záujmom angažujete v rozvoji vzdelávania maloletých v Slovenskej republike aj vzhľadom k Vášmu povolaniu, ktoré tvorí jeden z pilierov delenia moci a právneho štátu.

Úvodom by som si dovolil poukázať, že v zmysle ustanovenia § 59b zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ak je potrebné nariadiť opatrenia (aj opatrenia na predchádzanie ochoreniam) na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Všeobecne záväzný právny predpis Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚVZ“) a regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len ako „RÚVZ“), ktorý sa označuje názvom vyhláška nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ich zverejnenie v Zbierke zákonov tým pádom nie je povinným atribútom viažucim sa k ich platnosti a následnej účinnosti.

Ako vyplýva z článku 13 ods. 1 pís. a) Ústavy Slovenskej Republiky v platnom znení, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Základné práva a slobody možno obmedziť ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v platnom znení, podľa ktorého v čase núdzového stavu, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v rozsahu, v akom ustanoví tento zákon.

Podľa citovaného znenia článku 13 ods. 1 pís. a)  Ústavy Slovenskej republiky môžu byť povinnosti uložené buď to zákonom, alebo iným právnym aktom, ktorý bol vydaný na základe a v rozsahu splnomocnenia uvedeného v zákone. Ústava Slovenskej republiky týmto umožňuje ÚVZ vydávať opatrenia, ktoré sú zamerané na ochranu verejného zdravia a predstavujú ukladanie povinností, ktoré môžu viesť aj inak k dočasnému obmedzeniu základných práv a slobôd. Opatrenia ÚVZ, ako vyplýva z ich povahy, sú všeobecne záväznými právnymi predpismi príslušného orgánu štátnej správy vydané v zmysle vyššie uvedeného zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky v platnom znení, ústavným zákonom bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v platnom znení a  právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Vzhľadom k tomu, že základné práva a slobody, ktoré boli touto vyhláškou ÚVZ obmedzené, nie sú absolútnymi právami je možné ich v  zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky obmedziť. Samozrejme takéto obmedzenie musí byť legitímne a proporcionálne a musí prejsť tzv. testom proporcionality. Vzhľadom k aktuálnej pandemickej situácii sú predmetné opatrenia zamedzujúce šírenie ochorenia COVID-19 jednoznačne legitímne a proporcionálne, nakoľko majú za cieľ chrániť život a zdravie väčšieho počtu ľudí, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovesnej republiky PL.ÚS 2/2021). Kompetentné štátne orgány vyhodnotili, že povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty je účinné a vhodné opatrenie na zabráneniu šírenia ochorenia COVID-19. Na dôležitosť a význam prekrývania horných dýchacích ciest poukazuje aj odôvodnenie tohto opatrenia ÚVZ, podľa ktorého ochorenie COVID-19 patrí medzi kvapôčkovú infekciu a šíri sa primárne vzdušnou cestou pri kašľaní, kýchaní alebo rozprávaní. Prekrytie horných dýchacích ciest je jedným z dôležitých nástrojov na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 na území SR. Cieľom je zabrániť prenosu kvapôčok od nosičov tohto ochorenia a následne tak ďalšiemu šíreniu ochorenia v populácii. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Medzi ďalšie opatrenia vhodné na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19 možno zaradiť aj testovanie, pričom ako konštatuje Ústavný súd Slovenskej republiky vo vyššie spomínanom náleze PL.ÚS 2/2021 na testovanie je potrebné nazerať ako na povinnú podmienku, ktorá je svojou povahou prejavom snahy o rešpektovanie požiadavky nevyhnutnosti obmedzovania slobody pohybu a pobytu. Toto prispieva k čo najväčšej možnej identifikácii infikovaných, a tým umožňuje efektívne brániť ďalšiemu šíreniu infekcie. Ide o prípady odvrátenia bezprostredného nebezpečenstva.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze (PL.ÚS 10/2013) tiež deklaruje pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. S poukazom na toto rozhodnutie možno tvrdiť, že zavedením povinnosti prekrývania si horných dýchacích ciest si vláda plní svoje pozitívne záväzky vyplývajúce z dikcie ústavy či z judikatúry ústavného súdu v oblasti života a zdravia.

Rovnako tak aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v upozornení prokurátora pod číslom VI/3 Gd174/20/1000-16 konštatuje, že s prihliadnutím na aktuálnu situáciu ohľadom šírenia ochorenia COVID-19, považuje zachovanie prijatých opatrení ÚVZ za nevyhnutné a opodstatnené.

Naša škola sa dôrazne ohradzuje voči Vašim tvrdeniam, že by sa jej zamestnanci alebo predstavitelia dopúšťali akéhokoľvek protiprávneho konania a práve naopak, dodržujú platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky napriek tomu, že nás vyzývate na ich úmyselné porušovanie a nerešpektovanie, a ignoráciu súčasného nepriaznivého stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 v Slovenskej republike. Rovnako z Vašej pozície ako predstaviteľa štátnej moci vnímame ako neprípustný nátlak obvinenia, že sa majú zamestnanci alebo predstavitelia našej školy dopúšťať konania napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty trestného činu plnením si povinností v zmysle platných právnych predpisov.

Rovnako sa odmietavo naša škola stavia aj k tvrdeniu, že by sme sa na Vašich deťoch dopúšťali akejkoľvek diskriminácie. Naša zamestnanci a predstavitelia našej školy majú nulovú toleranciu k akejkoľvek diskriminácii detí a vytvárajú im inkluzívne prostredie, lebo pocit ich bezpečia je u nás absolútnou prioritou z ktorej nerobíme a ani nebudeme robiť žiadne výnimky. Dovoľte mi objasniť pojem diskriminácia. Ide o konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa počas výchovno-vzdelávacieho procesu alebo mimo neho s Vašimi deťmi zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Vzhľadom k skutočnosti, že naša škola vyžaduje negatívny test od všetkých jej žiakov druhého stupňa (ako aj ich zákonných zástupcov) bez rozdielu a sledujúc dodržiavanie platných a účinných právnych predpisov, nemožno toto Vaše tvrdenie považovať za akokoľvek pravdivé, podložené alebo inak relevantné. Naopak dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že takýmto odmietnutím splnenia povinnosti, ktorá Vám vyplýva z všeobecne právne záväzného predpisu sa dopúšťate protiprávneho konania a porušovania základného práva Vašich detí – práva na vzdelanie, tým, že im odopierate účasť na vyučovaní v dôsledku odmietnutia splnenia právnej povinnosti.

Záverom by som si dovolil dodať, že účinnosť všeobecne záväzného právneho predpisu nebola Ústavným súdom Slovenskej republiky, ako garantom ústavnosti v Slovenskej republike pozastavená a nebolo rozhodnuté o jeho úplnej alebo čiastočnej nezákonnosti, a teda je aj súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Z Vašej pozície ako predstaviteľky funkcie štátnej moci by ste mali byť garantom dodržiavania platných právnych predpisov na území Slovenskej republiky a nie nabádať na jeho porušovanie aj vzhľadom k zásadám sudcovskej etiky a povinnostiam sudcu v občianskom živote.

Verím, že nám spoločne ide o dobro všetkých detí, aby si počas tohto vývinového obdobia osvojili základné princípy tolerancie, solidarity a vzájomnému rešpektu nielen počas ich návštevy školy alebo aj mimo výchovno-vzdelávacieho procesu.

S úctou,

Mgr. Gabriel Kalna

riaditeľ školy