Riaditeľ CIA si na tajnej ceste na Ukrajinu vypočul plán na ukončenie vojny

Bratislava 1. júla 2023 (HSP/Washingtonpost/Foto:Twitter,TASR/AP-Carl Court)

Počas stretnutí v Kyjeve sa William Burns dozvedel o ambicióznom cieli Ukrajiny získať späť územie a dotlačiť Moskvu k rokovaniam do konca roka, píše o tom The Washington Post

Počas tajnej návštevy riaditeľa CIA Williama J. Burnsa na Ukrajine začiatkom tohto mesiaca ukrajinskí predstavitelia podľa úradníkov oboznámených s návštevou odhalili ambicióznu stratégiu na znovudobytie Ruskom okupovaného územia a začatie rokovaní o prímerí s Moskvou do konca roka.

Burnsova cesta, o ktorej sa predtým neinformovalo, zahŕňala stretnutia s prezidentom Volodymyrom Zelenským a najvyššími predstaviteľmi ukrajinských tajných služieb. Uskutočnila sa v kritickom momente konfliktu, keď sa ukrajinské sily snažia získať skorú výhodu v dlho očakávanej protiofenzíve, ale ešte musia nasadiť väčšinu svojich útočných brigád vycvičených a vybavených Západom.

“Riaditeľ Burns nedávno odcestoval na Ukrajinu, ako to robí pravidelne od začiatku nedávnej ruskej agresie pred viac ako rokom,” uviedol americký predstaviteľ, ktorý podobne ako ostatní hovoril o neohlásenej návšteve pod podmienkou anonymity.

Jej cieľom bolo potvrdiť záväzok Bidenovej administratívy zdieľať spravodajské informácie, ktoré majú pomôcť Ukrajine brániť sa, dodal úradník.

Ukrajinskí predstavitelia verejne vyjadrili frustráciu z kritiky tempa, akým sa protiofenzíva doteraz odohrávala. Podľa troch osôb oboznámených s plánovaním však vojenskí plánovači v Kyjeve v súkromí vyjadrili Burnsovi a ďalším ľuďom presvedčenie, že ich cieľom je do jesene získať späť značné územie, presunúť delostrelectvo a raketové systémy do blízkosti hraničnej línie Ruskom kontrolovaného Krymu, postúpiť ďalej na východnú Ukrajinu a potom začať rokovania s Moskvou prvýkrát od prerušenia mierových rozhovorov v marci minulého roka.

“Rusko bude rokovať len vtedy, ak sa bude cítiť ohrozené,” povedal vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

Podľa The Washington Post, zatiaľ nie je jasné, či Ukrajina dokáže tieto plány splniť v takomto skrátenom časovom horizonte. CIA sa na žiadosť o Burnsovo hodnotenie vyhliadok ofenzívy odmietla vyjadriť.

Burnsova cesta sa uskutočnila tesne pred prerušenou vzburou ruského žoldniera Jevgenija Prigožina proti ruskému obrannému zriadeniu. Hoci americká spravodajská komunita v polovici júna zistila, že Prigožin plánuje nejaký druh ozbrojeného útoku, tieto zistenia sa počas stretnutí so Zelenským a ostatnými neprediskutovali, uviedol americký predstaviteľ.

Predstavitelia Bidenovej administratívy opakovane zdôrazňovali, že Washington a Kyjev nemajú nič spoločné s neúspešným pochodom na Moskvu, zriedkavou výzvou ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorú Spojené štáty charakterizovali ako vnútornú záležitosť.

V snahe posilniť túto líniu Burns po tejto udalosti telefonoval svojmu ruskému kolegovi Sergejovi Naryškinovi a zdôraznil, že Spojené štáty sa na tom nijako nepodieľali, uviedol denník Wall Street Journal.

Zelenskyj a jeho vojenskí velitelia, ktorí čelia hlboko zakoreneným ruským silám v okupovaných častiach na východe a juhu Ukrajiny, sú pod mimoriadnym tlakom západných krajín, ktoré Kyjevu pred protiofenzívou poskytli miliardy dolárov na moderné zbrane a výcvik.

Ukrajina utrpela veľké straty, keď sa jej vojaci a obrnené vozidlá pohybovali v hustých mínových poliach a opevnených zákopoch na rozsiahlom otvorenom území. V náročnom teréne sú vojaci zraniteľní voči ruským leteckým útokom a raketovým útokom.

Zelenskyj priznal, že protiofenzíva prebieha “pomalšie, ako by bolo žiaduce”, a predstavitelia potvrdili zničenie niektorých Západom dodaných tankov Leopard 2 a bojových vozidiel Bradley.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov však skeptikov odmietol a povedal, že “hlavná udalosť” ešte len príde, zatiaľ čo najvyšší vojenský veliteľ krajiny generál Valerij Zálužný vyzval k trpezlivosti a uviedol, že ofenzíva sa “vykonáva”čo najusilovnejšie.

“Áno, možno nie tak rýchlo, ako by si … pozorovatelia želali, ale to je ich problém,” povedal Zalužnyj tento týždeň pre denník The Washington Post.

Vojenskí analytici tvrdia, že cieľ Ukrajiny vynútiť si rokovania je vzhľadom na posilnenú obranu Ruska ambiciózny, ale nie je vylúčený.

“Je možné, že sa im podarí odrezať pozemný most na Krym, a to buď obsadením terénu, alebo tým, že sa dostanú na dostrel HIMARS-u a iného delostrelectva, ale veľa závisí od úrovne vyčerpania,” povedal Rob Lee, vojenský analytik z Foreign Policy Research Institute.

“Ak Ukrajina utrpí príliš veľa strát, jej ofenzíva by mohla predčasne vyvrcholiť. Ak však Ukrajina spôsobí dostatočné straty ruským silám a technike a zabráni pohybu posíl, môže byť schopná oslabiť obranu Moskvy natoľko, aby dosiahla prielom,” dodal.

Podľa The Post, v rámci príprav na jeseň Zelenskyj a jeho najvyšší pomocníci začali uvažovať o tom, ako by Kyjev mohol vynútiť ukončenie bojov za podmienok prijateľných pre Rusko a ukrajinský ľud.

V ideálnom scenári, ktorý Kyjev uprednostňuje, by ukrajinská armáda získala vplyv na Rusko tým, že by posunula svoje jednotky a silné zbrane na okraj ukrajinskej hranice s Krymom – a držala by polostrov, ktorý je domovom cennej ruskej Čiernomorskej flotily, ako rukojemníka.

“Ak má Ukrajina schopnosť zamerať sa na ďalšie dôležité letiská, mosty, železničné trate a logistické uzly, môže Rusku sťažiť udržanie vojny,” povedal vojenský analytik Lee.

Podľa The Washington Post, Kyjev by potom súhlasom s tým, že nezaberie Krym silou, požadoval od Ruska, aby prijalo akékoľvek bezpečnostné záruky, ktoré si Ukrajina môže zabezpečiť od Západu, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Získanie týchto záruk však bolo náročné, myslí si The Post.

Zelenského vláda tvrdo presadzovala, aby Spojené štáty a Európa prijali pevné záväzky týkajúce sa vstupu Ukrajiny do NATO a Európskej únie, ale vlády USA a západnej Európy sa k tejto myšlienke stavajú chladne a namiesto rozširovania NATO, ktoré predstavuje riziko priameho konfliktu s Ruskom, ponúkajú skôr prísľuby dlhodobej bezpečnostnej pomoci.

Podľa The Washington Post, váhavosť zneistila Poľsko a pobaltské štáty, členské krajiny NATO, ktoré sa tešia na samit NATO, ktorý sa uskutoční budúci mesiac v Litve a na ktorom minister zahraničných vecí Antony Blinken a ďalší západní lídri vyhlásili, že majú v úmysle poskytnúť Ukrajine “veľmi silný balík”. Hrozí, že silné nezhody v otázke obsahu balíka vytvoria na tomto stretnutí obraz nejednotnosti.

Hoci sa však predstavitelia USA a Ukrajiny rozchádzajú v názoroch na členstvo v NATO, tvrdia, že existuje široká zhoda v cieľoch ofenzívy Kyjeva.

“USA súhlasia s tým, že Ukrajina by mala vstúpiť do rokovaní zo silnej pozície,” povedal vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ. “USA sú spokojné, že naše velenie nerobí hlúposti, ponecháva si vojakov a techniku. Podpora je silná, a to zvyšuje našu motiváciu.”

Podľa The Washington Post, príznakov stresu je však veľa. Kým americkí vojenskí predstavitelia chcú, aby Ukrajina urýchlila svoju ofenzívu, Zalužnyj začal ventilovať, že Západ neposiela na bojisko muníciu a stíhačky dostatočne rýchlo.

“Štve ma to,” povedal Zalužnyj v reakcii na sťažnosti, že protiofenzíva nepostupuje rýchlo.

Hovorca Bieleho domu John Kirby v piatok sympatizoval s ukrajinskými sťažnosťami na výzbroj a povedal: “Ťažko im môžete vyčítať, že hovoria so svetom o dodatočnej podpore, či už ide o množstvo alebo kvalitu spôsobilostí.”

Odmietol však, že by Washington zohrával rolu “kresla pre rozohrávača” zo strany.

“Kam pôjdu a ako rýchlo pôjdu,” povedal Kirby, “to bude naozaj na ich rozhodnutí.”

Opatrný prístup Ukrajiny v úvodných dňoch ofenzívy je podľa analytikov znakom výzvy, ktorá ju čaká.

“Problémom je, že Rusko umiestnilo veľké množstvo mín, a to pred hlavnou obrannou líniou aj za ňou,” povedal Lee. “Aj keď sa Ukrajine podarí dosiahnuť prielom, jeho využitie si vyžiada čas. Môže to trvať týždne, môže to trvať mesiace.”