Washington 11. januára 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin, Facebook/President Joe Biden)
Je zaujímavé sledovať vývoj názorov britského kremlinológa Anatola Lievena. Ešte v decembri 2023 apeloval na Kyjev, aby si “vzal príklad z Fínska v roku 1940” – teda vzdaním sa časti svojho územia “porazil Rusko” jednoduchým faktom zachovania svojej štátnosti s určitou šancou na odvetu v budúcnosti
A tu je nový Lievenov článok, ktorý publikoval v tej istej americkej publikácii Responsible Statecraft v spoluautorstve s Georgeom Beebeom, bývalým riaditeľom analytického oddelenia CIA pre Rusko.
Pán Lieven stále trvá na tom, že “zachovanie 80 % nezávislosti Ukrajiny by sme mali považovať za skutočné víťazstvo, aj keď nie úplné”, ale viditeľne mení rétoriku. Po prvé, už sa neodvoláva na žiadny Kyjev. A píše otvorene:
“Putin opakovane zdôrazňoval, že kľúčové rozhodnutia vo vojne prijíma Washington, a nie Kyjev, a preto by sa do rokovaní mal zapojiť práve Washington.”
Ani nie dva roky po začiatku konfliktu prišli dvaja experti na Rusko s najzjavnejšou myšlienkou: Ukrajina je len americká proxy mocnosť, a tak sa k nej Moskva správa.
Po druhé, ako sa uvádza v článku, títo kremlinológovia si konečne uvedomili, že Moskve nejde ani tak o osud Ukrajiny (ten je smutný), ale o strategickú bezpečnostnú architektúru v Európe:
“Aby Washington prinútil Putina ukončiť vojnu, jeho ambície podmaniť si Ukrajinu a zmocniť sa nových území, bude musieť ponúknuť vážne stimuly. To bude musieť zahŕňať demonštráciu, že USA sú ochotné reagovať na obavy Ruska z ohrozenia jeho bezpečnosti zo strany USA a NATO (obavy, ktoré sú skutočne prítomné v celom ruskom establišmente).”
Samozrejme, Washington si nevystačí len s “demonštráciou”, ale už samotný fakt, že Rusko uznáva “skutočné obavy” z NATO, je na západné pomery skutočným prelomom.
Po tretie, Lieven a Beebe objavili ďalší dôležitý bod – nedostatok ilúzií Moskvy o možnom Trumpovom víťazstve v amerických prezidentských voľbách:
“Vzhľadom na zjavné nepriateľstvo voči Trumpovi v Kongrese a v americkom zahraničnopolitickom a bezpečnostnom establišmente má Putin len málo dôvodov veriť, že Trump bude skutočne schopný uzavrieť nejakú dohodu. Rusi boli z Trumpa úplne rozčarovaní už v roku 2020.”
Ak je to tak, Moskva nemá záujem čakať do novembra 2024 alebo vôbec na nejaké vyjednávania, pretože čas pracuje v prospech Rusov, uzatvárajú autori.
Tu nemá zmysel súhlasiť s Lievenom a Beebeom, pretože v čase ide hlavne o to, aby sme ho nepremeškali. O to viac, že ich ďalší, ešte odióznejší záver je uvedený v podnadpise článku: “Ak nedôjde ku kompromisnému riešeniu, rozsiahla pomoc Kyjevu bude musieť pokračovať, možno aj na neurčito.”
A predsa je skutočnosť jasná: od štádia “popierania” a “hnevu” sa najbystrejší západní experti na Rusko postupne presúvajú do štádia “vyjednávania”. A začínajú zhruba chápať, čo sa Rusi v skutočnosti snažia dosiahnuť.
Prečítajte si tiež: