Švédske ozbrojené sily oznámili, že dve švédske stíhačky patriace pod misiu NATO vzlietli vo štvrtok k ruskému prieskumnému lietadlu, ktoré sa ponad Baltské more blížilo k poľskému vzdušnému priestoru.

Čína vyslala troch taikonautov na svoju trvalo obývanú vesmírnu stanicu Tchien-kung, kde nahradia súčasnú posádku.

Pakistan vyhlásil, že uzavrie hranice s Indiou a vzdušný priestor pre letecké spoločnosti vlastnené alebo prevádzkované Indiou, a tiež pozastaví obchod. Zároveň oznámil, že vyhostí indických diplomatov a pozastaví platnosť všetkých víz pre indických občanov.

Pakistanská vláda oznámila, že premiér Šáhbáz Šaríf viedol zasadnutie národného bezpečnostného výboru. Schôdzka sa konala po tom, čo India po útoku v Kašmíre obvinila Pakistan z podpory „cezhraničného terorizmu“ a zhoršenia vzájomných vzťahov.

Trump podpísal sedem dekrétov zameraných na prísnejšiu kontrolu amerických vysokých škôl, univerzít a ich akreditačných orgánov. Vyžadujú tvrdší dohľad nad dodržiavaním zákonov o zverejňovaní zahraničných dotácií či obmedzenie prijímania študentov na základe tzv. kritérií rozmanitosti, napríklad rasovej.

Pápež František sa niekoľko týždňov pred smrťou rozhodol, že si za žiadnych okolností nepraje, aby ho lekári intubovali. V rozhovore pre štvrtkové vydanie talianskeho denníka Il Messaggero to uviedol jeho osobný lekár Sergio Alfieri, informovala agentúra DPA. Rovnakú žiadosť pápež lekárom adresoval aj počas svojej hospitalizácie v roku 2021.

Izrael si vo štvrtok pripomína šesť miliónov židovských obetí holokaustu. Život v celej krajine sa o 10.00 h miestneho času po zaznení sirén zastavil: vodiči odstavili svoje autá a ľudia prerušili aktivity, ktorým sa venovali, aby si uctili pamiatku obetí nacistického vraždenia. Na viacerých miestach ľudia v tom čase rozvinuli transparenty, ktorými pripomínali osud rukojemníkov naďalej zadržiavaných v Pásme Gazy palestínskym hnutím Hamas, informovali agentúra DPA a spravodajský web The Times of Israel (TOI).

V okresoch Prievidza, Považská Bystrica a Púchov platí vo štvrtok výstraha prvého stupňa pred prívalovou povodňou. Informoval o tom na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Výstraha trvá do 20.00 h, v Prievidzi predbežne do 13.45 h.

Daňové priznanie podalo doteraz viac ako 140.000 spoločností, pričom daňovú licenciu zaplatilo vyše 61.000 firiem v celkovej výške takmer 50 miliónov eur. Najvyšší podiel spoločností, ktoré platili daň vo výške daňovej licencie, bol v odvetví cestovného ruchu a gastra, a to až 55 %. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti FinStat.

Po tom, ako v predchádzajúci deň klesla cena zlata na najnižšiu úroveň za posledný týždeň, sa vo štvrtok opäť zotavila a zvýšila sa o vyše 1 %. Prispelo k tomu oslabenie kurzu dolára. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spotová cena zlata dosiahla do 8.30 h SELČ 3323,21 USD (2911,27 eura) za troyskú uncu (31,1 g). Oproti predchádzajúcej uzávierke to predstavuje zvýšenie o 1,1 %. V stredu (23. 4.) klesla pod 3300 USD/unca, čo bola najnižšia hodnota od 16. apríla. Deň predtým však vyskočila na nové historické maximum, keď prvýkrát prekonala hranicu 3500 USD/unca.

Jediná cesta k mieru v Európe vedie podľa českého premiéra Petra Fialu cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny. Napísal to vo štvrtok na sociálnej sieti X v reakcii na ruský nočný útok na Kyjev a Charkov. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa neho o mier nejde.

„Zatiaľ čo Ukrajina prijala už na začiatku apríla americký návrh na prímerie, Rusko dnes opäť útočilo na ukrajinské mestá, na civilistov, na deti. Putinovi o mier nejde a nikdy nešlo, jediná cesta k mieru v Európe vedie cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny,“ uviedol Fiala.

Americký minister financií Scott Bessent v stredu počas stretnutia s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom vo Washingtone povedal, že Spojené štáty a Ukrajina by čo najskôr mali uzavrieť dohodu o nerastných surovinách. Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajinská vláda v piatok zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do 26. apríla.

Úrady v Austrálii čelia kritike laickej i odbornej verejnosti za rozhodnutie zastreliť asi 700 voľne žijúcich koál. Ochrancovia prírody a práv zvierat majú obavy, že pri streľbe z vrtuľníkov boli zabité aj zdravé matky, ktoré mali pri sebe mláďatá. Informoval o tom denník Independent.

Vláda štátu Viktória kritiku aktivistov a ochranárov odmieta a trvá na tom, že konala na základe rád veterinárov.