Môj profil 
Predplatné
“Mať možnosť platiť v hotovosti je základná podmienka autonómnej existencie,” vyhlásil Kurz, ktorého cituje agentúra AFP. Politici tento návrh vítajú.
Slobodná strana Rakúska FPÖ ale ihneď pripomenula, že to ona bola prvá, kto s podnetom na ústavnú zmenu pre ochranu platieb v hotovosti prišiel. Kurzova strana do nového návrhu pridala aj požiadavkou na viac bankomatov na vidieku a návrh na zrušenie poplatkov za výber hotovosti.
Podľa portálu je úplne bežné, že v rakúskom hlavnom meste Viedni, odmietajú už teraz prijímať platby kartou mnohé obchody, kaviarne a reštaurácie. Zamestnankyňa jednej z takýchto reštaurácií podotkla, že v Rakúsku sa mentalita mení pomaly ale aj to, že je veľmi bežne nechávať v podnikoch prepitné a v takom prípade je “hotovosť lepšia ako platobná karta”.
Podľa profesora finančného práva Wernera Doralta za častými platbami v hotovosti môže byť aj fakt, že Rakúšania kladú zvláštny dôraz na ochranu súkromia. Podľa štúdie Európskej centrálnej banky (ECB) sa v roku 2016 v Rakúsku uskutočnilo 67 percent všetkých platieb v hotovosti. Na porovnanie, v Holandsku to bolo iba 27 percent.
Podľa odborníka na ekonomickú psychológiu Ericha Kirchler, majú Rakúšania a Nemci vplyvom svojej skúsenosti s autoritárskymi režimami jasnejšie povedomie o hrozbe, akú predstavuje štát, keď sa všetka moc ocitne v jeho rukách. “Za takýchto okolností sa z efektívnych verejných inštitúcií stáva nebezpečenstvo,” hovorí vedec. Túto teóriu potvrdzuje aj majiteľ kaviarne a reštaurácie v centrálnej štvrti Viedne Philipp Klos. “Bez hotovosti sa staneme totálne zraniteľnými. Totalitný štát by nad nami mal neobmedzenú moc.”
Aj nedávno uskutočnený prieskum ukázal, že sú Rakúšania najviac odmietaví k myšlienke vzdať sa platenia v hotovosti. Takúto perspektívu označilo za prijateľnú len desať percent z nich. Ďalším dôkazom akejsi oddanosti k hotovosti je aj fakt, že takmer 18 rokov po zavedení eurových bankoviek a mincí mnohí Rakúšania doma ešte stále nachádzajú šilingy. Dokonca je v Rakúsku stále možné vymeniť domácu menu za eurá.
Odborníci sa ale zhodujú na tom, že aj keby Rakúsko zakotvilo nakoniec tento návrh do ústavy, malo by to len symbolický význam. Rakúsko je totiž členom eurozóny a tu má v otázkach menovej politiky najväčšie a zároveň posledné slovo ECB.
.JPG)
