Rafaj upozornil na niekoľko tendenčných materiálov, ktoré sa v minulom roku objavili v nosnej relácii Správy RTVS: “Myslíte si, že odpoveď Slovenky, žijúcej v Londýne, po teroristickom útoku – že vraj „auto môže vraziť kedykoľvek do kohokoľvek“, ktorú zaradil reportér RTVS a ktorá sa objavila v sumáre udalostí roka 2017 – je bežná, prirodzená a vystihujúca postoje verejnosti k útokom islamistov? Alebo záver, že po ďalšom útoku v Manchestri bol koncert Ariane na posilnenie „tolerantného mesta“? Dobre, uhol pohľadu poviete si. Ale nie v médiu verejnej služby.”

Za ďalší takýto moment v spravodajstve verejnoprávneho média považuje negatívne prívlastky k holandským, rakúskym, českým voľbám alebo o situácii v Maďarsku či o poľskej (údajne “nacionalistickej”) vláde. Médium verejnej služby má podľa Rafaja informovať neutrálne, názor si má urobiť každý sám.

“Lenže teória, zásady, princípy musia ustúpiť propagande (hlavného prúdu). Redakcia spravodajstva nám namiesto vecného, objektívneho, nestranného a vyváženého informovania servíruje ďalej ideologickú názorovú propagandu typu „Katalánsko hralo vabank“…, „katalánski separatistickí lídri“ (viackrát)…, „nacionalistická maďarská vláda“, „populisti“ vyhrali v Rakúsku… Prečo redakcia nepoužíva synonymá „separátny“ = oddelený, samostatný, osobitný… alebo oslobodzovací, vlastenecký, suverenistický, národnooslobodzovací?”

“Aj záver toho, čo nás čaká v roku 2018 sa niesol v tom správnom, ideologickom polotovare angažovanej propagandy: „Vyhrá voľby populistický Berlusconi“? Nuž spravodajstvo verejnoprávnej RTVS zatiaľ prehráva na plnej čiare v kritériách média verejnej služby, ktoré má dodržiavať informačnú neutralitu, vyváženosť, obejtívnosť a nestrannosť. Alebo máme aj my, „koncesionári“, začať dávať prívlastky RTVS a jej redaktorom? Právo na to, na rozdiel od novinárov a reportérov, máme,” uviedol na záver Rafaj.

Kvalitná verejná diskusia si vyžaduje rovnocenne vyvážený pluralitný dialóg

Podľa politóloga Eduarda Chmelára, však kroky nového vedenia RTVS smerujú k zvýšeniu jej objektívnosti a transparentnosti. Nechápe kritiku niektorých novinárov, ktorých znepokojilo zrušenie publicistickej relácie Reportéri.

“Novinári sú znepokojení. RTVS vraj robí „čistky“. K tomuto silnému tvrdeniu ich viedlo to, že vedenie verejnoprávnej televízie sa vraj rozhodlo zrušiť reláciu Reportéri a vymeniť moderátorov relácie Dejiny.sk. Laik by snáď mohol podľahnúť hystérii, od novinárov by ste však čakali, že si lepšie overia informácie,” napísal na Facebooku Chmelár, ktorý ale v zápätí upozornil, že “celý tím reportérov prechádza do publicistickej relácie Občan za dverami – “to sú trochu čudné „čistky“,” podotkol.

Vedenie RTVS podľa Chmelára nehovorilo o zrušení, ale len pozastavení relácie, kým sa nevyrieši jej kvalita – o tom, že nebola v poriadku svedčí aj fakt, že s ňou nebol spokojný ani bývalý šéf spravodajstva a publicistiky Lukáš Diko, ktorý sa po odchode z funkcie Denníku N zdôveril, že investigatívu mali robiť inak. Kameňom úrazu bolo totiž veľké množstvo faktografických chýb, ktoré viedli k obrovskému množstvo žalôb, čo bolo pre televíziu platenú z daní nás všetkých naďalej neúnosné. Podobne je to podľa vyjadrení Chmelára aj s reláciou Dejiny.sk. RTVS moderátorov nevyhodilo, naďalej zostávajú členmi autorského tímu, ale doplní ich o ďalších autorov. Prvá relácia o vzniku samostatného Slovenska bola totiž tak otrasne jednostranná, že vyvolala celkom oprávnené protesty. Demokracia je totiž ohrozená vtedy, keď chýba rôznorodosť, nie vtedy, keď sa ide zabezpečiť.

“O čo teda ide? Je zvláštne, že keď za Václava Miku vyhodili zo Slovenského rozhlasu Juraja Hrabka, nikto z novinárov sa na jeho obranu neozval. A nikto neprotestoval, keď koncom roka stiahli dlhoročného moderátora Mira Frindta z relácie Správy a komentáre – Frindt má totiž iné politické názory ako väčšina doteraz nedotknutého Dikovho tímu. Nikomu neprekážalo, že spravodajstvo verejnoprávnej televízie vyzeralo v posledných mesiacoch ako sabotáž – chýbalo pokrytie základných udalostí a niektoré boli spracované s takou výraznou jednostrannosťou (bez poskytnutia priestoru opačným názorom), že by si to nedovolilo ani súkromné médium. Takže áno, po nástupe Rezníka bolo spravodajstvo čoraz horšie – nezakryto naklonené opozícií a predovšetkým: vysoko neprofesionálne.”

Chmelár preto nerozumie, čo prekáža kritikom súčasných zmien. “Snaha o nápravu vecí smerom k vyššej objektivite a pluralite? Keď tam zostanú všetci kamaráti jedného straníckeho trička, ktorí sa ani nepokúšajú predstierať nestrannosť a sú viac aktivistami ako žurnalistami – vtedy to bude v poriadku? Má sa vari naďalej porušovať Zákon o RTVS, ktorý v § 3, ods. 3 celkom jednoznačne zaväzuje tvorcov Rozhlasu a televízie Slovenska, že musia poskytovať nestranné, neskreslené, vyvážené a pluralitné informácie o dianí v republike, aby si každý občan mohol kompetentne a slobodne vytvoriť vlastný názor?” pýta sa politický analytik.

“Nedajme sa teda vyrušiť hysterickými hlasmi, ktoré kričia o čistkách a cenzúre. Vyrušuje ma, že zmeny nepožadovala odborná obec, ale politici z vládnej koalície. Politici sa do toho nemajú čo starať, ale odborná obec v tomto prípade hanebne zlyhala. Tá totiž najlepšie rozumie tomu, že takto jednostranne verejnoprávne médium nemôže fungovať. Chcel by som sa už konečne dožiť takej verejnoprávnej televízie, ktorá nebude vylučovať z dialógu nikoho. Kvalitná verejná diskusia si vyžaduje rovnocenne vyvážený pluralitný dialóg, v ktorom budú zastúpené všetky relevantné názorové prúdy v spoločnosti. To súčasná štruktúra a personálne obsadenie spravodajstva a publicistiky nezabezpečovalo ani omylom. Budem prvý, kto bude kričať, ak sa začne spravodajstvo a publicistika v RTVS nenáležite politizovať. Dovoľujem si tvrdiť, že mám na to dostatok odborných skúseností, dostatočne citlivý nos a najmä nie som súčasťou ani jedného z bojujúcich táborov. Ale ak súčasné zmeny povedú k väčšej pluralite a kvalite verejnoprávneho vysielania, môžem povedať jediné: už bolo načase. Voči väčšej rôznorodosti nemôže protestovať žiaden demokrat.”