“Tak z Masaryka nám už slniečkári a samozvaní demokrati vyrobili „tradíciu“. Čoho ale? Popieranie Slovákov a práva národa na sebaurčenie? – To je demokratické? Alebo že slovenský národ neexistuje? Že Slováci sú len produkt maďarskej propagandy? Že Pittsburská dohoda garantujúca spravodlivé zastúpenie Slovákov pri riadení štátu je vraj „falsum“, čiže falzifikát, klamstvo?”
To je podľa Rafaja tá masarykovská „lepšoľudská“ línia – “bublina vtedajšieho aj súčasného mainstreamu, to je TGM. Prezident, ktorý nevedel po česky! Profesúrsku prácu mu z nemčiny prekladal študent. Ďalší jeho študent spáchal samovraždu a zanechal „tatíčkovi“ 60 tisíc v zlate! Náhodou študent písal dizertačnú prácu na tému sebevražedných sklonov… a tútorom (oponentom) bol Marasyk… Nechcem ani domyslieť.”
“Kiskomani a marasykofili napínajú svaly pred českým prezidentom Zemanom. Ten však jednoznačne povedal rektorkovi už v roku 2014, že nikdy neprijme pozvanie na Masarykovu univerzitu. Takže mainstream zbytočne porovnáva Zemana a Kisku. Ten náš Zemanovi nesiaha intelektuálne ani len po členok. Spor Zemana s rektorom Bekom sa vlečie od roku 2013, kedy mu neumožnili vystúpiť pred študentmi, vraj z dôvodu prebiehajúcej volebnej kampane…”
Rafaj ďalej vysvetľuje, že na druhej strane dočasný šéf Masarykovej univerzity nedostáva pozvanie hradu na štátne sviatky Českej republiky. “Takže ako sa do hory volá, tak sa z hradu ozve… Ale internacionálny, v tomto prípade český a slovenský slniečkársky mainstream sa vzájomne podržia. A tiež mlčia nad čechoslovakizmom, ktorý šíril už politik, po ktorom nesie univerzita meno a žije ďalej.”
Rektor Bek povedal, že Československo na pôde tejto univerzity nikdy neprestalo existovať… “Brnenská univerzita tiež napína svaly proti Zemanovi aj Rusku, ale prácu robotníkom (a aj korunky do rozpočtu a aj pre mesto Brno) cez kontrakt 6000 Zetorov (traktory) vybavil Zeman a nie nejaký kecálek vot katedry… „A vo vo vo tom to je“, povedal by Milan Pitkin”
“Lebo celá tá estráda s udeľovaním medaily, a nie hocijakej, ale „zlatej“ a dokonca ešte aj „veľkej“, nebola o ničom inom ako „vo tom“ – o intelektuálnej propagande, tentoraz už aj brnenskej kaviarne. V hľadisku (zakrúžkovaný) sedel aj hlavný Kiskov poradca M. Bútora, ktorý tiež na ilustrácii stojí vedľa “kosovskej mäsiarky”…”
“Nerobme teda vedu z nejakej medaily Kiskovi. Mainstream zvykne odmeňovať svojich žoldnierov. Skúšali to dokonca na oveľa vyššom “leveli”, keď za kandidáta na Nobelovu cenu mieru (2012) bol navrhnutý aj vojnový štváč, ktorý spustil „humanitárne“ bombardovanie Juhoslávie (Bill Clinton) s 2500 mŕtvymi civilistami.”
“To, že medailu Masarykovej univerzity dostala nakoniec aj Madeleine Albrightová, ktorá sa tiež horlivo angažovala v konflikte a na strane Kosovcov, nás nemôže prekvapiť a ani už pohoršiť. Zo svojej funkcie ministerky zahraničných vecí USA presadila bombardovania Juhoslovanskej zväzovej republiky v roku 1999 lietadlami NATO bez mandátu OSN, podporila džihád v Bosne v rokoch 1992-1995, manipulovala s faktami okolo Srebrenice a osobne zarobila na privatizácii kosovských telekomunikácií. Madlenka dostala cenu aj v Bratislave, na sešlosti zvanej Globsec. Bol pri tom, rovnako ako v Brne nik iný ako hlavný radca Kisku – Martin Bútora...”
Obraz mozaiky ocenených tých naj z lepšoľudí celej planéty podľa Rafaela Rafaj dotvára v Brne Aleksander Kwaśniewski, bývalý komunistický nomenklatúrny káder (Poľskej zjednotenej robotníckej strany), ktorý sa podobne ako väčšina súdruhov „transformoval“ na sociálneho demokrata.
“Na rokovaniach pri páde komunizmu ešte zastupoval komunistickú poľskú vládu, ale jeho domácou úlohou, ktorú si dal už ako prezident, bol vstup Poľska do NATO… Takže už vieme koho a prečo v skutočnosti takýto bratia v triku oceňujú? Veď ak Kiskov papá za totality hodnotil ako sa učitelia vysporiadali s náboženskou otázkou a z jeho syna je zrazu priam americký demokrat… čo sa čudujeme? Takže ak sa spája s Kiskom, Masarykom, Allbrightovou alebo Kwasniewskim slovo „demokracia“, určite nejde o to, čo si myslí väčšina ľudí. Veľa srandy pre nič. Ako hovorili národobuditelia, pravda je v ľude, nie v kaviarni…”