Rimavská Sobota 4. februára (TASR) – Hrobový inventár bodrogokeresztúrskej kultúry je predmetom mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Ako TASR informoval archeológ múzea Alexander Botoš, pozornosť návštevníkov múzeum upriamuje na keramické nálezy a rohovcové čepele z obdobia 3500 až 2900 rokov pred n. l.
Hrobový inventár pochádza z náleziska v obci Včelince v okrese Rimavská Sobota. Odkryl ho archeológ István B. Kovács v roku 1982. "Na polykultúrnej lokalite Feketesár sa vtedy našli dva kostrové nálezy bodrogokeresztúrskej kultúry. Boli to vôbec prvé hroby tejto kultúry odkryté na území Slovenska. V nich sa nachádzala misa na vysokej dutej nôžke, mliečnikovitá nádobka a ďalšia miska. Okrem keramických nálezov tam boli nájdené aj rohovcové štiepané čepele, ktoré nám indikujú, že v hroboch boli pochovaní muži," povedal Botoš.
Spomínaná kultúra je pomenovaná podľa archeologického náleziska Bodrogokeresztúr na úpätí Tokajských vrchov, pri rieke Bodrog, v Maďarsku. Rozšírená je najmä vo východnom Maďarsku, na východnom Slovensku, na Zakarpatskej Ukrajine a v Sedmohradsku. "Pre obyvateľstvo bol typický kočovný spôsob života, preto sú sídliská tejto kultúry málo známe. Pre keramiku bodrogokeresztúrskej kultúry sú typické misy na vysokej dutej nôžke, mliečnikovité nádoby, hlboké misy a naberačky. Nádoby sú zdobené predovšetkým rytou výzdobou – mriežkovaním. Ľud tejto kultúry svojich mŕtvych pochovával kostrovým spôsobom. V mužských hroboch sú časté milodary, ako napríklad retušované hroty striel, kamenné nože, závesky z klov diviaka a podobne. V ženských hroboch sú typické drobné vápencové perly," dodal archeológ Gemersko-malohontského múzea.
js ed