Moskva 17. septembra 2024 (HSP/advance/Foto:TASR/AP-Vyacheslav Prokofyev, Sputnik, Kremlin, telegram)
Tentoraz Putinove slová o reakcii Ruska na údery v hĺbke krajiny vzal Západ vážne, píše Advance. Varovanie zaznelo, ale nakoľko je adresátovi jasné? Ruský prezident hrá so svojimi oponentmi hru na hádanky. Zdá sa, že druhá strana je pripravená šliapnuť na brzdu, píše Antun Roša pre Advance
Západ akceptoval a „plne si uvedomil“ nedávne hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina, uviedol v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že umožnenie Ukrajine používať západné zbrane vrátane rakiet dlhého doletu na zasahovanie cieľov vo vnútri Ruska by znamenalo „priame zapojenie týchto krajín do konfliktu“.
Veľká Británia je prvou krajinou, ktorá oznámila dodávku rakiet dlhého doletu na Ukrajinu, a o niekoľko mesiacov neskôr ju nasledovalo Francúzsko. Na jar minulého roka Washington tiež uviedol, že Kyjevu pošle rakety ATACMS, ktorých dolet je dostatočne dlhý na to, aby zasiahli hlboko vo vnútri Ruska. A hoci tieto krajiny oficiálne zakázali Ukrajine používať tieto zbrane proti cieľom vo vnútri Ruskej federácie, Kyjev neustále požaduje zrušenie týchto obmedzení, pretože verí, že takéto údery pomôžu zabrániť Moskve pokračovať v ofenzíve.
USA neplánujú novú politiku voči Ukrajine ani použitie rakiet dlhého doletu, uviedol v piatok Biely dom. Koordinátor strategickej komunikácie Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby novinárom povedal: „V tomto smere (povolenie zbraní dlhého doletu – pozn. red.) sa náš prístup nemení. A neočakával by som, že sa to dnes zmení.“
Kirby dodal, že je nepravdepodobné, že by sa po rozhovore medzi prezidentom USA Joeom Bidenom a britským premiérom Keirom Starmerom niečo zmenilo.
Biden a Starmer sa neskôr počas dňa stretli v Bielom dome, ale podľa Kirbyho nemajú v úmysle oznámiť žiadne nové kroky.
Kirby tiež uviedol, že USA „berú vážne“ hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý povedal, že Západ sa priamo zapojí do konfliktu, ak dovolí Ukrajine použiť západné zbrane na úder proti Rusku.
„Toto nie je rétorika, ktorú sme od neho nepočuli už predtým. Jasne dokázal, že je schopný agresie. Takže áno, berieme tieto poznámky vážne,“ zdôraznil John Kirby.
Takéto vyhlásenia sa nepočúvajú často a tu akoby bolo počuť aj zvuk „brzdy“. Malo tentoraz ruské varovanie naozaj konkrétny účinok? Pripomeniem, že Vladimir Putin povedal, že takéto povolenia Ukrajine by sa rovnali vyhláseniu vojny Západu Rusku. Nepovedal presne, aké kroky by Rusko v takom prípade podniklo, ale uviedol, že by určite reagovalo.
Moskva vie, že Washington dlho váhal s autorizáciou Ukrajiny, ale to neznamená, že samotné hrozby Kremľa budú stačiť. USA naďalej riadia konflikt v čo najväčšej miere prostredníctvom zástupcov, teda sekundárnych sprostredkovateľov v Európe. Príkladom je vyslanie bojových lietadiel F-16. Ide o stíhačky americkej výroby, ale USA ich nechcú poslať priamo, ale nabádajú európskych spojencov, aby ich poslali na Ukrajinu.
Cieľom tejto „hry“ je vytvoriť dojem, že Spojené štáty do konfliktu nezasahujú, hoci každému, najmä Moskve, je jasné, že Washington je od prvého dňa hlavným bábkohercom v pozadí Ukrajiny.
Slová amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, že ak sa vráti k moci, bude schopný „zastaviť vojnu do 24 hodín“, nie sú neopodstatnené. Ak Kyjevu odmietnu USA pomoc, je pravdepodobné, že to skutočne povedie k rýchlemu ukončeniu ozbrojeného konfliktu, ale šance na to sa rozplývajú pri čoraz skromnejších úspechoch samotného Trumpa, ktorý týmto prístupom pravdepodobne nepriláka nerozhodnutých voličov.
Pokiaľ ide o povolenie Ukrajine odpaľovať rakety dlhého doletu na ciele v Rusku, podľa zdrojov Ukrajina dostane toto povolenie v tichosti, t. j. USA tento krok verejne nepodporia, ale predsa ho schvália. áno, znie to trochu absurdne, keďže Rusko aj tak nezostane v nevedomosti, t. j. uvedomí si, že Kyjev povolenie dostal, ak rakety dopadnú na ruské regióny a možno aj na samotnú Moskvu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že varovania Vladimira Putina znejú “jasne, jednoznačne a nepripúšťajú žiadne dvojzmyselné výklady”.
Peskov zdôraznil, že ruský prezident sa vyjadril jasne: použitie západných zbraní dlhého doletu na zasiahnutie Ruska by znamenalo priamu účasť NATO, USA a európskych krajín vo vojne proti Rusku. „A nepochybujeme o tom, že toto vyhlásenie sa dostalo k adresátom,“ zhrnul hovorca Kremľa.
Varovanie určite zaznelo, ale do akej miery ho adresát pochopil, zatiaľ nie je jasné. Vladimir Putin stále hrá so svojimi oponentmi hru na hádanky. Čo presne sa stane, ak Rusko vyhlási, že je teraz vo vojne so Západom? Stále je tu priestor na ” dvojitý výklad. Okrem toho ruské varovanie zatieňuje skutočnosť, že niektorí jeho vysokí predstavitelia už niekoľkokrát vyhlásili, že Rusko je už vo vojne s NATO a Západom. Samozrejme, nikdy to ešte nepovedal samotný Vladimir Putin, čo opäť dokazuje, že vyhlásenia z najvyšších miest majú úplne inú váhu.
Vladimir Putin vo svojom prejave tiež povedal, že ukrajinská armáda nemá vlastné kapacity na použitie západných rakiet dlhého doletu a potrebuje pomoc Severoatlantickej aliancie.
Podľa ruského prezidenta Ukrajina potrebuje spravodajské informácie zo satelitov NATO, ako aj pomoc západných vojenských špecialistov, aby mohla efektívne používať takéto zbrane. Inými slovami, toto všetko sú jeho argumenty v prospech toho, že použitie takýchto zbraní Ukrajinou by znamenalo „priamy vojenský zásah krajín NATO“.
Vladimír Putin tiež poznamenal, že takýto vývoj by si vyžadoval, aby Rusko prijalo „primerané rozhodnutia“ zodpovedajúce hrozbám, ktorým by čelilo.
„Ukrajinská strana zo svojej strany, ako zvyčajne, reaguje na každú pochybnosť Západu s rozhorčením. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj dnes povedal, že chce, aby spojenci začali zostreľovať ruské rakety a drony nad západnou Ukrajinou.
„Ak spojenci spoločne zostreľujú rakety a bezpilotné lietadlá na oblohe Blízkeho východu, prečo stále neexistuje podobné rozhodnutie o zostrelení ruských rakiet? Dokonca aj keď tieto drony lietajú do EÚ,“ povedal Vladimir Zelenskyj počas konferencie v Kyjeve.
Podľa neho sa ukrajinskí západní partneri počas rokovaní „často vyhýbajú odpovedi“ na tú požiadavku, menia tému, vyhýbajú sa odpovedi a boja sa dokonca povedať: „Pracujeme na tom“.
Nuž, Vladimír Zelenskyj opäť prejavuje závisť voči svojmu izraelskému kolegovi Benjaminovi Netanjahuovi, ktorý bez problémov získava všetky povolenia na vojnu v pásme Gazy. Porovnávať tieto dva ozbrojené konflikty však nie je možné a ešte menej zmysluplné je porovnávať Izrael a Ukrajinu. Izrael má také postavenie, aké Ukrajina nikdy mať nebude. Ukrajina je na Západe považovaná za postrádateľnú krajinu, ktorej úlohou je oslabiť Rusko. A postavenie Izraela je radikálne odlišné.
Zelenskyj bude obzvlášť nahnevaný, ak mu bude odopreté povolenie zasiahnuť Rusko raketami dlhého doletu. Ťažko teraz povedať, aké bude konečné rozhodnutie. Vyhrážky Vladimira Putina zrejme tentoraz “zabrali” viac ako predtým. uvidíme, nakoľko v závislosti od toho, či sa rakety objavia na území Ruska a zasiahnu jeho územie v hĺbke. Ak sa však ukáže, že Západ sa bojí len priamych hrozieb, Rusko sa k nim bude uchyľovať častejšie. Je jasné, že potom vznikne nový problém: zakaždým, keď sa hrozba zopakuje, ale neuskutoční, bude to fungovať horšie. Takže bez ohľadu na to, ako sa táto situácia vyvinie, uberá sa nebezpečným smerom.
V odbornej komunite sa však diskutuje aj skutočnosť, že západných politikov mohol o vážnosti Putinových slov presvedčiť aj úder Húsíov na Izrael hypersonickou raketou.
Každému je úplne jasné, že Húsíovia sami nevedia a nemôžu vyrobiť hypersonickú zbraň. Dodať im ju mohol iba Irán, ktorý je hlavný podozrivý a Rusko.
Húsíovia tentokrát zasiahli Izrael, keď raketa prekonala určite nie nekvalitnú izraelsku protileteckú obranu. Dôležitejším odkazom však je skutočnosť, že táto raketa na svojej 2000 km dlheh ceste minula dve americké a jednu francúzsku fregatu, ktoré hliadkovali v Červenom mori a ktoré nestihli alebo nedokázali zareagovať a zostreliť ju, pričom presne za týmto účelom sú tam dislokované.
Samozrejme každý na Západe a najmä v USA si uvedomuje, čo by sa asi tak stalo, keby táto raketa, ktorú nedokázali západné lode zostreliť, bola zacielená na niektorú z týchto fregát alebo na niktorú americkú lietadlovú loď.
Možno práve tento argument úderom hypersonickou zbraňou dal tu potrebnú vážnosť Putinovym slovám. Samozrejme zatiaľ je to iba špekulácia.