Putinov útok na demokraciu funguje. Stačí sa pozrieť na Európu

Moskva 9. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin)

S blížiacou sa zimou sa začínajú prejavovať trhliny v podpore Západu Ukrajine

Túto tému pre portál POLITICO spracoval Matthew Karnitschnig. POLITICO sa označuje za globálnu nestranícku politickú spravodajskú organizáciu, ktorá bola založená v Európe v apríli 2015. POLITICO Europe je však dcérskou spoločnosťou Axel Springer SE. To najzaujímavejšie z článku Vám prinášame:

Už mesiace sa na námestiach po celej Európe odohrávajú veľmi podobné scény ako nedávno v Berlíne: otrasné výpovede očitých svedkov o vojne na Ukrajine, volanie do zbrane proti koloniálnym výbojom a výzvy na pomoc verejnosti. Napriek tomu tu je jeden dôležitý rozdiel: účastníci tohto zhromaždenia v Berlíne koncom minulého mesiaca nefrčali na ukrajinských farbách, ale na farbách odštiepeneckých republík podporovaných Kremľom – Luhansk a Doneck. Terčom ich temných varovaní nebolo Rusko, ale Spojené štáty americké.

„V posledných rokoch sa objavila jasná línia zameraná na permanentné ničenie demokratických práv a smerujúca k fašizmu,“ povedal Klaus Hartmann, líder socialistickej Ligy voľnomyšlienkárov, svojmu publiku a sťažoval si, že Nemecko sa stalo len vazalom USA na Ukrajine a na iných frontoch. „Tieto dve republiky majú rovnaké právo, aké si NATO nárokuje pre svoju vlastnú klientelu, a to slobodnú voľbu vybrať si svojich spojencov.”

Bolo by lákavé odmietnuť takéto nálady ako táranie politického okrajového hnutia (obzvlášť preto, že toto zhromaždenie zorganizovala malá nemecká komunistická strana). No ako sa vojna na Ukrajine vlečie a Európania čoraz viac pociťujú bremeno vyšších cien energií a spomaľujúce sa hospodárstvo, okrajové hnutia sa rýchlo približujú k stredu.

Ako rýchlo sa ukázalo v posledných dňoch, keď tisíce demonštrantov z okrajových pravicových a ľavicových hnutí vyšli do ulíc v Českej republike a Nemecku, aby protestovali proti rastúcim cenám energií, NATO a západnej podpore Ukrajine. Len v Prahe sa v sobotu na proteste v centre mesta zúčastnilo odhadom 70000 demonštrantov. Tisícky ďalších sa v pondelok zišli v nemeckých mestách Lipsko a Magdeburg, aby si vypočuli výzvy extrémistických strán, na zopakovanie občianskych nepokojov, ktoré zvrhli východonemeckú komunistickú diktatúru.

„NATO dokázalo v súvislosti s Ukrajinou a Ruskom urobiť všetko zlé, čo sa dalo urobiť,“ povedal za nadšeného potlesku v Lipsku Gregor Gysi, bývalý líder strany Európska ľavica. Silnejúca búrka konfrontuje európskych lídrov s ťažkou pravdou, že aj keď Rusko bojuje na bojisku proti Ukrajine, Kremeľ sa drží aj vo svojej dlhodobej vojne proti demokratickým základom Európy.

Podľa autora Rusko už roky pracuje na podkopaní dôvery verejnosti v demokratické vlády pomocou toxického koktailu dezinformácií na sociálnych sieťach a politických úskokov, predovšetkým prostredníctvom podpory veľmi okrajových prvkov, ktoré v súčasnosti podnecujú protestné hnutia. Zaujímavé je, že autor z tohto koktailu vynechal pravdivé informácie, ktoré tiež často patria do kremeľského arzenálu. Hlavným cieľom týchto snáh nie je údajne premena Európanov na priaznivcov Ruska (hoci Kremeľ by to uvítal), ale skôr polarizácia a destabilizácia západnej politiky do takej miery, že voliči nevedia, čomu majú veriť.

„Niet pochýb o tom, že Putin v tomto smere vyhráva,“ povedal vysoký úradník Komisie.

Zima bude dlhá

Tento úradník poukázal na politické otrasy v Bulharsku, kde prezident Rumen Radev minulý mesiac presadil dočasnú vládu, ktorú poveril, aby rokovala o novej dohode o dodávkach plynu s Gazpromom. Hoci tento krok vyvolal pouličné protesty tých, ktorí sú proti udržaniu energetickej závislosti Bulharska od Moskvy, mnohí v krajine, ktorá má hlboké kultúrne a historické väzby s Ruskom, to privítali. Autor však zabudol spomenúť značný nepomer týchto síl v prospech dohody s Gazpromom.

Podobný obrázok vidíme v Maďarsku, kde Viktor Orbán, trvalá „čierna ovca“ EÚ, dal jasne najavo, že nemá v úmysle prerušiť všetky väzby s Ruskom. Tento týždeň sa Orbán, ktorý povedal, že Ukrajina nemôže vojnu vyhrať, vyhrážal, že zablokuje obnovenie niektorých európskych sankcií voči Rusku, ak nebudú zo zoznamu vyškrtnutí traja oligarchovia.

Maďarský líder síce ustúpil, no o pár týždňov môže byť Orbánovo vyčíňanie tou najmenšou starosťou Európy. Lídri Európskej únie sa pripravujú na výsledky talianskych volieb na konci mesiaca, pričom sa predpokladá, že krajne pravicové strany získajú dostatočnú podporu na vytvorenie koalície. Talianske voľby by mohli byť pre Európu „zmenou hry“, varoval vysoký predstaviteľ Komisie.

Hoci Giorgia Meloni, líderka postfašistickej strany Bratia Talianska, od ktorej sa očakáva, že zvíťazí vo voľbách, kritizovala ruskú inváziu a podporuje vojenskú pomoc Ukrajine, jej pravdepodobná koalícia zahŕňa niektorých politikov najviac naklonených Putinovi, ako napríklad Matteo Salvini, líder krajne pravicovej Ligy, a Silvio Berlusconi, trojnásobný premiér, ktorý raz Putinovi daroval perinu s podobizňou oboch, ako si podávajú ruky v životnej veľkosti.

Nie je ani zďaleka isté, či Meloniová, ktorá v roku 2018 oslavovala znovuzvolenie Putina ako „jednoznačnú vôľu ruského ľudu”, zachová svoj postoj k Rusku aj napriek tlaku verejnosti na zmierlivejší prístup.

Aj keď Európania vo všeobecnosti odmietli naratív Ruska tvárou v tvár hrôzam, ktoré spôsobilo na Ukrajine, prieskumy verejnej mienky v celom regióne naznačujú, že ich odhodlanie slabne. Podľa prieskumu agentúry YouGov zverejneného tento mesiac sa obyvatelia najväčších krajín regiónu (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Poľsko) v súčasnosti viac obávajú zvyšovania životných nákladov ako vojny. Vo Francúzsku by 40 % obyvateľov podporilo návrat hnutia žltých viest, búrlivých týždenných protestov, ktoré vypukli v roku 2018 s cieľom presadiť to, čo organizátori nazvali „ekonomická spravodlivosť”.

V tejto súvislosti sa zdá byť nevyhnutné, že európski lídri budú čeliť rastúcemu tlaku na zmiernenie sankcií voči Rusku. Čas – nehovoriac o počasí – je na strane Moskvy. S poklesom teplôt v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch, keď sa blíži zima, Európania začnú pociťovať nárast cien zemného plynu, ktoré sa za posledný rok takmer strojnásobili.

Hoci sankcie nie sú jediným faktorom, ktorý zvyšuje ceny energií, zohrali svoju úlohu, najmä pokiaľ ide o rozhodnutie Moskvy prerušiť tok zemného plynu do Európy, ktorý predtým predstavoval viac ako tretinu dodávok do EÚ.

Zlovestnú pripomienku tejto skutočnosti prinieslo tento týždeň na sociálnych sieťach video, na ktorom pracovník Gazpromu vypína plynový ventil, po ktorom nasledovali scény vetrom ošľahanej zasneženej krajiny a európskych hlavných miest vrátane Bruselu. Nie je jasné, kto video, ktoré je na melódiu ruskej ľudovej piesne „Zima bude dlhá”, zverejnil, ale odkaz je jasný.

Nebezpečenstvo pre celý svet

Európski lídri zatiaľ zostávajú v otázke sankcií jednotní, ale trhliny v tejto podpore sú každým dňom zjavnejšie. V krajinách so silnými populistickými hnutiami naberá front proti sankciám už niekoľko týždňov na sile. V Rakúsku, kde je významnou silou proruská, krajne pravicová Strana slobody, podľa prieskumu zverejneného koncom augusta 40 % obyvateľov nepodporuje sankcie EÚ voči Moskve. Dokonca aj vládnuca stredopravá Ľudová strana je rozdelená, pričom vplyvní regionálni lídri otvorene spochybňujú pokračujúcu podporu opatrení zo strany federálnej vlády.

„Nič nie je vytesané do kameňa,” povedal nedávno Thomas Stelzer, guvernér spolkovej krajiny Horné Rakúsko, a naznačil, že by bolo potrebné prehodnotiť postoj krajiny k sankciám, ak nimi „spôsobujeme obrovské škody na našich vlastných životoch”.

V Taliansku je odpor verejnosti voči sankciám ešte silnejší, pričom podľa prieskumu Termometro Politico zverejneného v sobotu je 51 percent obyvateľov za ich zrušenie, aby sa zmiernil hospodársky tlak. V nedeľu Salvini z Ligy – ktorý raz zverejnil svoju fotografiu, ako stojí na moskovskom Červenom námestí v Putinovom tričku – vyzval Západ, aby prehodnotil svoje sankcie voči Rusku.

Pre Putina je protisankčná Európa rovnako dobrá ako proruská Európa

To vysvetľuje snahu Ruska v posledných dňoch obviňovať zo zastavenia dodávok plynu západné sankcie, ktoré podľa analytikov úspešne pomaly škrtia ekonomiku krajiny, aj keď sa naďalej teší neočakávaným ziskom z predaja ropy. Putin to v stredu priznal a taktiku Západu označil za „nebezpečenstvo pre celý svet”.

„Hovorím o sankčnej horúčke na Západe a nehorázne agresívnych pokusoch Západu vnútiť ostatným krajinám svoj modus vivendi, vziať im suverenitu, podriadiť ich svojej vôli,” povedal Putin na podnikateľskom zhromaždení na ruskom Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Okrem sankcií je Európa čoraz viac rozdelená v otázke, ako ďaleko má zájsť pri finančnej podpore Ukrajiny a pri obkľučovaní Ruska. Podľa prieskumu, ktorý tento týždeň zverejnila nadácia Open Society Foundations (financovaná Sorosom), v západnej Európe 40 percent obyvateľov podporuje posielanie zbraní a finančných prostriedkov na Ukrajinu. Je to síce viac ako v iných častiach sveta, ale zďaleka to nie je jasná väčšina. Zatiaľ čo podpora Ukrajiny v tomto smere zostáva najsilnejšia v Pobaltí a Poľsku, mnohí politici v západnej Európe naďalej vyzývajú k opatrnosti, najmä pokiaľ ide o vojenskú pomoc.

Prezident Emmanuel Macron minulý týždeň vyvolal rozruch dlhým zahraničnopolitickým prejavom, v ktorom vyzval na európsku jednotu v otázke Ukrajiny a zároveň varoval pred počúvaním výziev „vojnových štváčov”, čo mnohí v strednej a východnej Európe považovali za narážku namierenú ich smerom.

Horúca jeseň protestov

Nikde nie je diskusia o Ukrajine taká emotívna – alebo taká dôsledná – ako v Nemecku. Pre Ukrajinu je pokračujúca podpora ekonomicky a politicky ťažkej váhy Európy v jej boji nevyhnutná. Vie to aj Moskva, a preto vynakladá toľko úsilia na mútenie tamojších vôd, zrejme s určitým úspechom. Podľa prieskumu RTL zverejneného minulý týždeň si takmer 80 percent Nemcov myslí, že Západ by sa mal usilovať o mier na Ukrajine. A viac ako 60 percent respondentov tvrdí, že ich vláda by nemala posielať do krajiny ďalšie ťažké zbrane, ako napríklad húfnice (Berlín ich zatiaľ dodal 10).

Bezprostrednejším problémom je však hospodársky dosah vojny. Hoci približne polovica Nemcov tvrdí, že je pripravená znášať ďalšie hospodárske ťažkosti na podporu Ukrajiny, druhá polovica je skeptická. Dve tretiny predpovedajú, že solidarita Nemecka s Ukrajinou sa rozplynie, keď budú ceny naďalej rásť.

Ak sa to ukáže ako pravda, do ulíc sa vrátia nemecké okrajové politické sily, ktoré sa budú snažiť využiť zmenu nálad výzvami na otvorenie kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 a ukončenie vojny. Hoci verní Kremľu v nemeckom parlamente – strana Ľavica a Alternatíva pre Nemecko – majú zásadné nezhody v politických otázkach, sú jednotní vo svojom odpore voči vojne a náklonnosti k Rusku. A hoci kríza ešte nezvýšila ich volebné čísla, obe strany vidia príležitosť vo využití rastúcej nespokojnosti.

Pondelková demonštrácia v Lipsku, na ktorej sa podľa polície zúčastnilo asi 4 000 ľudí, bola len začiatkom, povedal šéf strany Ľavica Martin Schirdewan, ktorý v posledných týždňoch sľuboval, že vyvolá „horúcu jeseň” (heisser Herbst) protestov.

Môže sa ukázať, že to bolo len prázdne chvastúnstvo, ale nemecká koalícia troch strán na čele so sociálnymi demokratmi kancelára Olafa Scholza bola dostatočne znepokojená na to, aby po celonočnom rokovaní presadila balík núdzovej pomoci vo výške 65 miliárd eur. Nie je však isté, či to upokojí ekonomické obavy Nemcov. Ekonómovia predpovedajú, že nárast inflácie bude Nemcov v nadchádzajúcom roku stáť ďalších 200 miliárd eur, čo naznačuje, že balík by mohol byť nedostatočný.

Minulý týždeň ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na vlastnej koži zažila, ako veľmi sa jej krajania rozhorčili v súvislosti s Ukrajinou. V prejave na podujatí v Prahe Baerbocková signalizovala neochvejnú podporu Kyjevu. „Ak dávam ľuďom na Ukrajine sľub: ‘Stojíme pri vás, kým nás budete potrebovať’, potom ho chcem splniť bez ohľadu na to, čo si myslia moji nemeckí voliči,” povedala.

Jej výroky prednesené v angličtine však okamžite vyvolali rozruch, najmä náznak, že by sa vzoprela vôli vlastných voličov. Ruskí boti a trollovia sa okamžite chytili tejto floskuly a prekrútili Baerbockovej posolstvo, aby ju vykreslili ako arogantnú a nelojálnu. Je však naozaj ťažké si predstaviť ako sa dá tento hlúpy, militantný a arogantný výrok ešte prekrútiť.

Ukrajinskí predstavitelia si veľmi dobre uvedomujú, že je dôležité udržať si priazeň Európy, a najmä Nemecka. „Západ chápe, že ak Rusko na Ukrajine zvíťazí, Západ bude ďalší na rade,” povedal v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba rakúskej vysielacej spoločnosti ORF v odpovedi na otázku o odhodlaní Západu. „Sme na jednej lodi.” Väčšine európskych lídrov vrátane nemeckého Scholza sa však zatiaľ nedarí presvedčiť verejnosť o tomto argumente. Vzhľadom na jeho absurdnosť a zaujatosť autora je to však celkom pochopiteľné…

„Keby Európania skutočne verili, že je v stávke ich vlastná bezpečnosť, netlačili by na mier ani by nedemonštrovali proti vojne. Žiadali by svojich lídrov, aby poslali Ukrajine viac zbraní,“ militantne uzatvára svoju úvahu autor.