Kazaň 28. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)
Tri dni, ktoré majú potenciál zmeniť svet. Takto zhodnotil kazanský samit BRICS ruský filozof Alexander Dugin. Medzitým si na záverečnej tlačovke prezident Putin „podal“ novinára BBC…
Dugin sa pre médiá vyjadril, že skutočnou príčinou vojny na Ukrajine a krízy na Blízkom východe je urputná snaha kolektívneho západu na čele s USA udržať si postavenie hegemóna. Zubami nechtami sa držia starého, ešte vždy pretrvávajúceho svetového poriadku – unipolárneho sveta. Je predsa zrejmé, prečo stojí USA za Ukrajinou aj Izraelom, vysvetľuje Dugin, podľa niektorých najviac „nebezpečný“ mysliteľ súčasnosti (dokonca aj nenávidený natoľko, že v jeho aute explodoval nástražný systém – avšak v momente, keď ho riadila jeho dcéra, ktorá na mieste zahynula…); a nie je to kvôli ich dobrému srdiečku…
Nie je však filozofom prázdnych rečí a slovných hier, ale bystrý analytik so schopnosťou pomenovať hybné javy dnešnej spoločnosti, zarámcovať ich a dať im interpretačný zmysel. Hovorí o zrážke civilizácií – na jednej strane máme konzervatívne krajiny ako India, Čína, Rusko, či islamský svet, a na strane druhej stoja liberálne sily západu. Frontovou líniou sa tragicky stala Ukrajina a Izrael.
A kde je postavenie politicko-hospodárskeho spoločenstva BRICS v takomto svete? Na strane alternatívy, smerujúcej k multipolárnemu zriadeniu. To znamená, že BRICS nielen teoreticky, ale aj v každodennej praxi spája odlišné civilizácie a kultúry tak, aby z toho mali vzájomný prospech.
Prezident Putin na záverečnej tlačovke samitu hovoril v tejto súvislosti o tom, prečo tri štvrtiny sveta nedôverujú západu. Ako príklad použil Afriku, ktorú západ síce v niektorých prípadoch dotuje, avšak prostredníctvom takých pôžičiek, aké nikdy nemožno splatiť. To nie je nič iné, len jedna z foriem neokolonializmu…
Preto sa globálny juh (s výnimkou niektorých krajín) hlási viac k BRICS, než k západným krajinám – po koloniálnej minulosti a za súčasných podmienok stratili tamojšie národy dôveru v úprimnú snahu západu o ich podporu a rast. Naopak BRICS chce byť akýmsi „semienkom“ (Dugin), z ktorého má vyrásť férovejší multipolárny svet – teda taký, kde budú civilizačné okruhy zastúpené ako rovnocenní partneri.
Viete, celý svet si teraz vyberá „tábor“: Budeme naďalej podporovať západné štruktúry v ich svetovláde? Alebo sa otvoríme ideám novej budúcnosti, kde budú silnejší podporovať slabších, aj keď sú inej rasy alebo vierovyznania? Pretože neviem, či to naši liberálni demokrati postrehli, ale kolektívny západ – teda krajiny „prvého sveta“ – je exkluzívny klub, vyhradený pre určitý typ človeka…
Teraz, v čase ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, sa vrcholový samit organizácie zahrňujúcej veľkú časť sveta, udial v tom nenávidenom Rusku. A krajín, ktoré si podávajú žiadosť o členstvo, pribúda. Miska váh sa postupne prevažuje…
Prečo asi? Hľadajú naši novinári či „analytici“ úprimne odpoveď na túto otázku? Podľa mňa nie, podľa mňa im je BRICS ľahostajné, alebo sa ho boja, alebo jednoducho neznášajú inakosť (s výnimkou tej sexuálnej, však?).
Jednu z odpovedí ponúka Dugin, podľa ktorého je moderný dravý kapitalizmus manifestáciou individualistickej etiky. Jednoducho sa držíme toho, čo je dobré v prvom rade pre nás – bez toho, aby sme brali ohľad na svoje okolie, komunitu či spoločnosť ako celok. Jednotlivec túži po rýchlom zbohatnutí bez toho, aby sa zaoberal otázkou, aké to môže mať dôsledky pre iných. Hospodársky rast západu ako celku išiel na úkor iných spoločenstiev, ktoré boli stáročia vykorisťované. A symbolom všetkého toho zla je dodnes (aj keď možno už nie nadlho) americký dolár, hovorí Dugin.
Snaha BRICS o alternatívny, spravodlivejší a etický ekonomický systém potom naráža na nevôľu západu práve preto, že ten sa snaží udržať status quo stoj čo stoj. Z toho potom vyplýva konflikt – žiaľ, aj vojnový.
Pretože reálnym dopadom BRICS nie je len odklon od hospodárskeho modelu západu, ale aj s tým prichádzajúca zmena svetonázoru, ktorý nie je viac egocentrický, univerzalistický (t.j. že jediné správne hodnoty zastupuje západ) ani radikálne neoliberálny.
Istý reportér BBC sa na tlačovke spýtal Putina niekoľko otázok. Keď hovoril o správe britských tajných služieb, že Rusko sa údajne snaží v uliciach európskych miest vyvolať chaos, prezident neudržal smiech. Odvetil, že pokiaľ sú ľudia v nejakej krajine nespokojní so svojou životnou situáciou, nie je to vina Ruskej federácie: „Čo my s tým máme?“
Putin novinára úplne zotrel, keď na jeho obvinenia ohľadom špeciálnej vojenskej operácie reagoval vecnou argumentáciou. Pripomenul, že USA pomáhali Ukrajine s výcvikom a stavaním základní už roky. Napokon, ako bolo potvrdené pre NY TIMES, na Ukrajine existujú základne CIA už vyše dekády, a ich sieť sa nachádza na hraniciach s Ruskom (TU). Tým bola priamo ohrozená bezpečnosť Ruskej Federácie.
Putin tiež pripomenul, že západní partneri sľúbili Rusku zdržanlivosť v rozpínaní NATO na východ, no svoje sľuby mnohokrát porušili. Okrem toho chceli diktovať Rusku, ako má viesť svoju domácu politiku, a to vníma prezident ako snahy o naštrbenie národnej suverenity.
Putin sa nakoniec veľmi vážne ohradil aj voči spôsobu, akým západ podporuje vojnu na Ukrajine či na Blízkom východe: „Nie sme to my, kto eskaluje,“ uviedol. „Ale sme pripravení na to, čo môže prísť. Popremýšľajte trochu, či tie krajiny, ktoré eskalujú napätie, sú pripravené tiež…“
Aké sú teraz naše geopolitické vyhliadky?
Dugin zašiel tak ďaleko, že sa nebojí vyhlásiť, že BRICS má potenciál jedného dňa nielen suplovať OSN, ale plne prevziať jeho funkciu vo svete. Už len vzhľadom na to, že disponuje omnoho vyváženejšími vzťahmi svojich členov. V takom prípade – až skončí Pax Americana – bude aj USA vítaným členom a rovnocenným partnerom.
Aj keď sa nám také „proroctvo“ môže zdať v tejto chvíli odvážne (niekto by možno označil Dugina aj za bludára), treba vziať do úvahy, že svet je v pohybe, kým naše štruktúry ako OSN-NATO-EÚ stagnujú a stávajú sa čoraz viac uzavretými, jednostrannými, a málo spravodlivými voči odľahlejším kútom sveta.
Napokon – nie je náhoda, že generálny sekretár Antonio Guterres sa samitu v Kazani zúčastnil tiež…
13.4°C
Utorok 
Štvrtok 
Utorok 
Streda 
.jpg)
