Putin vyslal ostré varovanie

Moskva 23. júla 2023 (HSP/Sonar21/Foto:AP/Alexander Kazakov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, Twitter@upholdreality)

Putin vo štvrtok usporiadal videokonferenciu s členmi ruskej Bezpečnostnej rady. Dúfam, že ľudia na Západe venujú pozornosť tomu, čo povedal, a preto uvádzam celé jeho vystúpenie po prezentácii riaditeľa zahraničnej spravodajskej služby, píše Larry Johnson

Na základe informácií z verejných zdrojov a informácií zozbieraných Ruskom sa Rusko domnieva, že Poľsko plánuje obsadiť ukrajinské územie západne od rieky Dneper, keďže toľko skloňovaná ukrajinská protiofenzíva sa rúca.

Dovoľte mi, aby som vám vopred uviedol Putinovu základnú líniu:

Pokiaľ ide o politiku ukrajinského režimu, nie je to naša vec. Ak sa chcú niečoho vzdať alebo niečo predať, aby zaplatili svojim šéfom, ako to zvyčajne robia zradcovia, je to ich vec. My sa do toho miešať nebudeme.

Ale Bielorusko je súčasťou zväzového štátu a začatie agresie proti Bielorusku by znamenalo začatie agresie proti Ruskej federácii. Na to budeme reagovať všetkými dostupnými prostriedkami.

Vladimír Putin nie je slabý, bezchrbtový tvor ako Barack Obama alebo Joe Biden. Nevyhráža sa zbytočne a nepodlieha emóciám.

Začnime teda brífingom Sergeja Naryškina, šéfa ruských tajných služieb:

Riaditeľ zahraničnej spravodajskej služby Sergej Naryškin:

Vážený pán predseda, kolegovia.

Podľa informácií, ktoré službe poskytli viaceré zdroje, úradníci vo Varšave postupne dochádzajú k poznaniu, že žiadny druh západnej pomoci Kyjevu nemôže podporiť Ukrajinu pri dosahovaní cieľov tejto pomoci. Okrem toho začínajú chápať, že Ukrajina bude porazená v krátkom čase.

V tejto súvislosti sa poľské orgány čoraz viac usilujú o to, aby dostali pod kontrolu západné časti Ukrajiny a rozmiestnili tam svoje jednotky. Toto opatrenie sa plánuje prezentovať ako plnenie spojeneckých záväzkov v rámci poľsko-litovsko-ukrajinskej bezpečnostnej iniciatívy, tzv. lublinského trojuholníka.

Vidíme, že v plánoch sa počíta aj s výrazným zvýšením počtu príslušníkov kombinovanej litovsko-poľsko-ukrajinskej brigády, ktorá pôsobí pod záštitou tohto tzv. lublinského trojuholníka.

Ak Rusko uvidí, že Poľsko začína zhromažďovať vojenské jednotky na ukrajinských hraniciach (a nezabúdajme, že Spojené štáty rozmiestnili v Poľsku najmenej dve obrnené brigády), určite to upúta pozornosť vedenia Kremľa. Putin na Naryškinov brífing reagoval obšírne. Nečítal to ako pripravené poznámky. Zdá sa, že hovorí extemporálne a nakreslil niekoľko veľmi jasných červených čiar pre NATO.

Vladimir Putin:

Áno. Mali by sme rozvinúť to, čo práve povedal pán Naryškin. Táto informácia sa už objavila v európskych médiách, najmä vo francúzskych.

Myslím si, že v tejto súvislosti by bolo vhodné pripomenúť aj niekoľko historických lekcií z 20. storočia.

Dnes je jasné, že západní kurátori kyjevského režimu sú určite sklamaní výsledkami protiofenzívy, ktorú súčasné ukrajinské orgány ohlásili v predchádzajúcich mesiacoch. Prinajmenšom zatiaľ sa žiadne výsledky nedostavili. Nepomáhajú ani kolosálne prostriedky, ktoré boli napumpované do kyjevského režimu, dodávky západných zbraní, ako sú tanky, delostrelectvo, obrnené vozidlá a rakety, ani nasadenie tisícov zahraničných žoldnierov a poradcov, ktorí boli najaktívnejšie využívaní pri pokusoch o prerazenie frontu našej armády.

Velitelia špeciálnej vojenskej operácie zatiaľ konajú profesionálne. Naši vojaci, dôstojníci a jednotky si plnia svoju povinnosť voči vlasti odvážne, vytrvalo a hrdinsky. Zároveň celý svet vidí, že vychvaľovaná západná, údajne nezraniteľná vojenská technika je v ohni a svojimi taktickými a technickými vlastnosťami často dokonca zaostáva za niektorými zbraňami sovietskej výroby.

Áno, samozrejme, je možné dodať a vrhnúť do boja viac západných zbraní. To nám, samozrejme, spôsobuje určité škody a predlžuje konflikt. Ale po prvé, arzenály NATO a zásoby starých sovietskych zbraní v niektorých krajinách sú už z veľkej časti vyčerpané. A po druhé, Západ nemá výrobné kapacity na rýchle doplnenie spotreby zásob techniky a munície. Sú potrebné ďalšie veľké zdroje a čas.

Hlavné je, že útvary ozbrojených síl Ukrajiny utrpeli v dôsledku samodeštrukčných útokov obrovské straty: desiatky tisíc ľudí.

A napriek neustálym nájazdom a neutíchajúcim vlnám totálnej mobilizácie v ukrajinských mestách a dedinách je pre súčasný režim čoraz ťažšie posielať na front nových vojakov. Mobilizačné zdroje krajiny sa vyčerpávajú.

Ľudia na Ukrajine si čoraz častejšie kladú oprávnenú otázku: za čo, v záujme koho zištných záujmov umierajú ich príbuzní a priatelia. Postupne, pomaly, ale predsa prichádza jasnosť.

Vidíme, že verejná mienka sa mení aj v Európe. Európania aj európske elity vidia, že podpora Ukrajiny je v skutočnosti slepou uličkou, prázdnym, nekonečným plytvaním peniazmi a úsilím a v skutočnosti slúži niečím záujmom, ktoré majú ďaleko od európskych: záujmom zámorského globálneho hegemóna, ktorý profituje z oslabenia Európy. Tomu prospieva aj nekonečné predlžovanie ukrajinského konfliktu.

Súdiac podľa skutočného stavu vecí, presne to robia dnešné vládnuce elity USA. Každopádne, takouto logikou sa riadia. Je zväčša otázne, či je takáto politika v súlade so skutočnými, životne dôležitými záujmami Američanov; to je rečnícka otázka a je na nich, aby sa rozhodli.

Vyvíja sa však obrovské úsilie na rozdúchavanie vojnového ohňa – aj prostredníctvom využívania ambícií niektorých východoeurópskych lídrov, ktorí si z nenávisti voči Rusku a rusofóbie už dávno urobili svoj hlavný vývozný artikel a nástroj svojej vnútornej politiky. A teraz chcú vyťažiť z ukrajinskej tragédie.

V tejto súvislosti sa nemôžem zdržať komentára k tomu, čo bolo práve povedané, a k správam v médiách, ktoré sa objavili o plánoch na vytvorenie akéhosi takzvaného poľsko-litovsko-ukrajinského útvaru. Nejde o skupinu žoldnierov – tých je tam dosť a sú likvidovaní -, ale o dobre organizovanú, vybavenú regulárnu vojenskú jednotku, ktorá má byť použitá na operácie na Ukrajine, vrátane údajného zaistenia bezpečnosti dnešnej západnej Ukrajiny – vlastne, aby som veci nazval pravým menom, na následnú okupáciu týchto území. Výhľad je jasný: v prípade, že poľské jednotky vstúpia napríklad do Ľvova alebo na iné ukrajinské územia, zostanú tam a zostanú tam natrvalo.

A v skutočnosti neuvidíme nič nové. Len pripomeniem, že po prvej svetovej vojne, po porážke Nemecka a jeho spojencov, poľské jednotky obsadili Ľvov a priľahlé územia, ktoré boli súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Poľsko svojím konaním podnecovaným Západom využilo tragédiu občianskej vojny v Rusku a anektovalo niektoré historické ruské provincie. V zúfalej situácii musela naša krajina v roku 1921 podpísať Rížsku zmluvu a uznať anexiu svojich území.

Ešte predtým, v roku 1920, Poľsko obsadilo časť Litvy – Vilniuskú oblasť, územie obklopujúce dnešný Vilnius. Tvrdili teda, že spolu s Litovčanmi bojovali proti takzvanému ruskému imperializmu, ale potom hneď, ako sa im naskytla príležitosť, vyrvali svojmu susedovi kus zeme.

Ako je známe, Poľsko sa podieľalo aj na rozdelení Československa po Mníchovskej dohode s Adolfom Hitlerom v roku 1938 tým, že plne obsadilo Tešínske Sliezsko.

V rokoch 1920 – 1930 sa na poľskom východnom pohraničí (Kresy) – území, ktoré zahŕňa dnešnú západnú Ukrajinu, západné Bielorusko a časť Litvy – uplatňovala tvrdá politika polonizácie a asimilácie miestneho obyvateľstva so snahou potlačiť miestnu kultúru a pravoslávie.

Chcel by som tiež pripomenúť, k čomu agresívna politika Poľska viedla. Viedla k národnej tragédii v roku 1939, keď západní spojenci Poľsko odovzdali nemeckému vlkovi, nemeckej vojenskej mašinérii. Poľsko vlastne stratilo svoju nezávislosť a štátnosť, ktoré boli obnovené len do značnej miery vďaka Sovietskemu zväzu. Aj vďaka Sovietskemu zväzu a vďaka Stalinovej pozícii získalo Poľsko značné územie na západe, nemecké územie. Je faktom, že západné krajiny Poľska sú darom Stalina.

Zabudli na to naši varšavskí priatelia? Pripomenieme im to.

Dnes vidíme, že režim v Kyjeve je pripravený urobiť čokoľvek, aby si zachránil svoju zradnú kožu a predĺžil svoju existenciu. Nezáleží im na ukrajinskom národe, na ukrajinskej suverenite ani na národných záujmoch.

Sú pripravení predať čokoľvek, vrátane ľudí a pôdy, rovnako ako ich ideologickí predkovia na čele s Petljurom, ktorí v roku 1920 podpísali tzv. tajné dohody s Poľskom, na základe ktorých výmenou za vojenskú podporu odstúpili Poľsku Halič a západnú Volyň. Zradcovia ako oni sú teraz pripravení otvoriť bránu svojim zahraničným manipulátorom a opäť predať Ukrajinu.

Pokiaľ ide o poľských lídrov, tí pravdepodobne dúfajú, že vytvoria koalíciu pod hlavičkou NATO, aby mohli priamo zasiahnuť do konfliktu na Ukrajine a odhryznúť si čo najviac, aby “získali späť”, ako to vidia oni, svoje historické územia, teda súčasnú západnú Ukrajinu. Je tiež všeobecne známe, že snívajú o bieloruskej krajine.

Čo sa týka politiky ukrajinského režimu, do toho nám nič nie je. Ak sa chcú niečoho vzdať alebo niečo predať, aby zaplatili svojim šéfom, ako to zvyčajne robia zradcovia, je to ich vec. My sa do toho miešať nebudeme.

Ale Bielorusko je súčasťou zväzového štátu a začatie agresie proti Bielorusku by znamenalo začatie agresie proti Ruskej federácii. Na to budeme reagovať všetkými dostupnými prostriedkami.

Poľské úrady, ktoré živia svoje revanšistické ambície, skrývajú pred svojimi občanmi pravdu. Pravda je taká, že ukrajinské kanónenfutr už Západu nestačí. Preto plánuje použiť iné postradateľné veci – Poliakov, Litovčanov a všetkých ostatných, na ktorých im nezáleží.

Môžem vám povedať, že je to mimoriadne nebezpečná hra a autori takýchto plánov by sa mali zamyslieť nad dôsledkami.

NATO možno hrá nebezpečnú hru, ale Rusko ju nehrá. Putin sa nedopúšťa rétorickej hyperboly, keď tvrdí: “Budeme na to reagovať všetkými dostupnými zdrojmi.” Potenciál dramatickej eskalácie vojny na Ukrajine zostáva vysoký. Nezdá sa, že by sa medzi členmi NATO našiel nejaký líder, ktorý by dokázal poľskému prezidentovi Dudovi prehovoriť do duše. Sú obyvatelia Poľska pripravení na tretiu svetovú vojnu?