Bratislava 30. mája 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin)
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal federálny zákon o ukončení platnosti Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Zmluva v sebe zahŕňala vytvorenie bezpečnostnej a stabilnej rovnováhy konvenčných vojenských síl v Európe na nižších úrovniach, odstránenie nerovností, ktoré poškodzujú stabilitu a bezpečnosť a eliminovanie potenciálu pre neočakávané útoky a pre spustenie rozsiahlych vojenských ofenzív v Európe
Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) bola podpísaná v Paríži 19. novembra 1990 medzi 16 členskými štátmi NATO vrátane Belgicka, Veľkej Británie, Nemecka, USA a ďalších krajín, ako aj členmi Varšavskej zmluvy ( Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, ZSSR a Československo).
Tento dokument stanovil limity na počet zbraní a vybavenia pre vojenské bloky a mal zabezpečiť vojenskú rovnováhu v Európe. Zmluva obsahovala kvantitatívne obmedzenia zbraní a vybavenia. Podľa zmluvy – celkový počet tankov by nemal prekročiť 40 000, obrnené bojové vozidlá – 60 000, delostrelecké jednotky kalibru 100 mm a viac – 40 000, nie viac ako 13 600 bojových lietadiel a nie viac ako 4 000 útočných vrtuľníkov. Dokument tiež ustanovil výmenu informácií a inšpekčné činnosti v zúčastnených krajinách. Zmluva mala zabrániť neočakávaným vojenským útokom a spusteniu rozsiahlych vojenských ofenzív v Európe.
V roku 1999 zmluvné strany Zmluvy CFE podpísali Dohodu o adaptácii: stanovila limity pre jednotlivé krajiny a územia namiesto limitov pre bloky. Do NATO vstúpili bývalé krajiny Organizácie Varšavskej zmluvy – Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko, potom do aliancie vstúpili Lotyšsko, Litva a Estónsko, ktoré dohodu nepodpísali.
Rusko trvalo na pristúpení Lotyšska, Litvy a Estónska k zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe a na znížení výzbroje a techniky NATO. V roku 2007 Putin navrhol moratórium na implementáciu zmluvy. Po tom, čo sa krajiny nedohodli na konečnom dokumente, Rusko pozastavilo svoju účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE).
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vtedy vyjadrila obavy a vyzvala všetkých signatárov zmluvy, aby sa hlbšie venovali príčinám ruského rozhodnutia. Ministerstvo zahraničia USA vtedy vyhlásilo, že je „sklamané” ruským vyhlásením. Washington „zostáva viazaný plnou implementáciou CFE… (a) plánuje pokračovať v úsilí s Ruskom a s ďalšími stranami o vytvorenie potrebných podmienok pre ratifikáciu zmluvy všetkými 30 štátmi CFE”, uviedlo ministerstvo zahraničia USA v toku 2007.
K pozastaveniu zmluvy CFE v roku 2007 zo strany Ruska sa vyjadril aj posledný prezident ZSSR Michail Gorbačov: „Bolo by úplne nepochopiteľné, ak by Rusko pokračovalo v plnení zmluvy, keď ju ostatné strany ani len neratifikovali”, uviedol Gorbačov.
Na margo aktuálne úplného vypovedania zmluvy CFE zo strany Ruskej federácie Putin poznamenal, že zmluva je zastaraná a po rozšírení NATO stratila kontakt s realitou a to aj v dôsledku rozširovania NATO. „Spojené štáty a ich spojenci začali presadzovať „líniu vojenskej konfrontácie s Ruskom”. “, ktorá je „plná katastrofálnych následkov”, dodal ruský prezident. Dmitrij Peskov zase poznamenal, že ide o „neživotný mechanizmus” a „nie je to vina Ruskej federácie”.
Slovenská republika sa stala jedným zo signatárov Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe v roku 1993, kde ako nástupnický štát po rozdelení ČSFR prevzal na seba záväzky.
Práva a záväzky po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vyplývajúce zo zmluvy boli rozdelené Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o princípoch a spôsoboch plnenia Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe a Záverečného aktu rokovania o početných stavoch osôb v konvenčných ozbrojených silách v Európe podpísanou v Prahe 12. januára 1993 (oznámenie č. 267/1993 Z. z.). Strany Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe vzali na vedomie uzavretie uvedenej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky z 12. januára 1993 na Mimoriadnej konferencii signatárov zmluvy vo Viedni 5. februára 1993.
Zmluva nadobudla platnosť 9. novembra 1992 na základe článku XXII ods. 2, pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 1. januára 1993.
0.0°C
.jpg)
