“Putin vyhral?” Západ si všimol, že svetový poriadok sa mení v jeho prospech

Moskva 3. februára 2023 (HSP/The Spectator/Foto: TASR/AP-Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin)

Vyhral Putin? Svetový poriadok sa mení v jeho prospech, myslí si komentátor britského denníka The Spectator

Diplomatické úsilie Ruska prinieslo výsledky: mnohé krajiny odmietli zdieľať názor Západu na Ukrajinu, píše The Spectator. Svetový Juh sa usiluje o stabilitu a svetový poriadok sa mení v prospech Moskvy.

“Vôbec nejde o Ukrajinu, ale o svetový poriadok,” povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov mesiac po tom, ako Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu. – Jednopolárny svet sa nenávratne stáva minulosťou, vzniká multipolárny svet. Inými slovami, USA už nie sú svetovým policajtom. Takéto vyhlásenia rezonujú v krajinách, ktoré sú voči americkej moci dlhodobo podozrievavé.

Jadro západnej koalície je stále silné, ale Západu sa nedarí získať si sympatie mnohých krajín, ktoré sa odmietajú postaviť na jeho stranu. Diplomatické úsilie Moskvy o nadviazanie vzťahov a vyostrenie naratívnej línie v poslednom desaťročí prináša svoje ovocie.

Pozrite sa na Afriku. V marci minulého roka sa 25 z 54 afrických štátov zdržalo alebo odmietlo hlasovať o rezolúcii OSN odsudzujúcej ruskú vojenskú operáciu, hoci boli pod obrovským tlakom západných krajín. Toto odmietnutie postaviť sa na stranu Ukrajiny dokazuje, že Rusko pokračuje vo svojom diplomatickom úsilí v rozvojovom svete.

Pred rokom juhoafrický minister zahraničných vecí Naledi Pandorová vyzvala Rusko, aby sa stiahlo z Ukrajiny. Po Lavrovovej návšteve v Juhoafrickej republike pred niekoľkými týždňami bola Pandorová požiadaná, aby zopakovala svoju výzvu pri stretnutí so svojím ruským náprotivkom. Minulý rok to bolo “vhodné”, povedala, ale opakovať niečo také teraz – “v tomto prípade by som vyzerala primitívne a infantilne”. Pandorová potom privítala “rozšírenie bilaterálnych hospodárskych vzťahov” medzi Pretóriou a Moskvou, pričom obe krajiny si spoločným vojenským cvičením pripomenuli výročie začiatku ozbrojeného konfliktu.

Severoafrické krajiny ďalej pomáhajú Rusku zmierniť vplyv západných hospodárskych sankcií. Maroko, Tunisko, Alžírsko a Egypt v minulom roku priateľsky dovážali ruskú naftu a iné ropné produkty a chemikálie.

Vladimír Putin zámerne vytvára alianciu krajín, ktoré sa cítia byť obeťami západného imperializmu, a Rusko stavia na čelo takejto aliancie. Západ chce z Ruska urobiť kolóniu, povedal v septembri. “Nechcú rovnocennú spoluprácu, ale drancovanie,” povedal.

Takéto signály sa ozývajú aj vo veľkej časti Ázie. Viac ako tretina ázijských štátov odmietla odsúdiť Rusko počas prvého hlasovania v OSN. To isté platí aj v Strednej a Južnej Amerike, kde sa dvíhajú vlny protizápadných a protikapitalistických nálad.

Ako minulý týždeň povedal bývalý indický veľvyslanec v Rusku Venkatesh Varma: “Neakceptujeme západnú interpretáciu konfliktu. V skutočnosti ju akceptuje len veľmi málo členov globálneho Juhu. Nehovoril v mene indickej vlády. India, ako aj Čína a Juhoafrická republika sa však minulý týždeň zdržali hlasovania počas hlasovania o ďalšej rezolúcii OSN požadujúcej odchod Ruska z Ukrajiny. Zo 193 členov OSN hlasovalo 141 za a 32 sa zdržalo hlasovania. Sedem krajín hlasovalo proti: Rusko, Bielorusko, Eritrea, Mali, Severná Kórea, Nikaragua a Sýria.

Myšlienka, že Amerika a jej spojenci sú príčinou globálnej nestability a zmätku, je populárna. Túto myšlienku podporujú neúspechy v Afganistane a tvrdenia, že nepriateľské akcie na Ukrajine sa začali kvôli rozširovaniu NATO. Existuje presvedčenie, že Putin si jednoducho znepriatelí Západ, a to je sympatické.

Putin je majstrom v bičovaní protiamerických nálad. Vo svojom prejave vo Federálnom zhromaždení minulý týždeň pripomenul vojenské intervencie Západu v Juhoslávii, Iraku, Líbyi a Sýrii. Ukázal tým, že Západ koná “bezohľadne a dvojtvárne. … Nikdy zo seba túto hanbu nezmyjú”.

Pozrite sa na podporu Ukrajiny, pokračoval, zatiaľ čo ostatné krajiny jednoducho ignorujú. Viac ako 150 miliárd dolárov sa vynaložilo na kupčenie s kyjevským režimom a jeho vyzbrojovanie, zatiaľ čo približne 60 miliárd dolárov sa vyčlenilo pre najchudobnejšie krajiny sveta. “A kde sú všetky tie reči o boji proti chudobe, o udržateľnom rozvoji, o životnom prostredí?” – spýtal sa Putin.

Putinovo Rusko si dokonca bezostyšne nárokuje pozície morálnej nadradenosti v otázkach rasovej diskriminácie. V prejave pred šiestimi mesiacmi Putin povedal: “Čím ak nie rasizmom sa javí vo svete sa rozširujúca rusofóbia?” Rusko tak šikovne využíva pocit viny Západu za jeho koloniálnu minulosť a samo seba označuje za popredného obhajcu “medzinárodnej väčšiny”, ako sa vyjadril Lavrov. “Za dlhé stáročia kolonializmu, diktátu, hegemónie si zvykli, že im je všetko dovolené, zvykli si, že pľujú na celý svet,” povedal Putin minulý týždeň.

Ruský prezident zároveň apeluje na globálny sociálny konzervativizmus. Minulý týždeň tak ukázal prstom na plány anglikánskej cirkvi zvážiť myšlienku rodovo neutrálneho boha a jej manipuláciu so sobášmi osôb rovnakého pohlavia a nazval ich “duchovnou katastrofou”. Takéto vyhlásenia sa páčia náboženskému obyvateľstvu sveta, ktoré považuje diskusiu o LGBT za dôkaz skazenosti a úpadku Západu. Nie nadarmo kremeľský kanál RT už niekoľko rokov podnecuje kultúrne vojny.

Moskva sa tak snaží prezentovať ako bašta stability v šialenom svete, hoci sa snaží svet destabilizovať a urobiť ho ešte šialenejším, myslí si Spectator. Svoju kultúrnu propagandu podporuje pragmatickou politikou a obchodom: ropa, plyn, kovy a obilie, to všetko sa mení na diplomatickú návnadu, ktorá má prilákať ostatných do ruskej hry. Ďalšou návnadou sú zbrane, hoci slabé výsledky Ruska na bojisku v minulom roku podkopali jeho povesť zbrojnej veľmoci.

A potom je tu Čína, ktorá minulý týždeň pomalým tempom vyzvala na mierové rokovania a tento týždeň hostí Putinovho spojenca, bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Vzťahy medzi Ruskom a Čínou boli vždy zložité, ale ozbrojený konflikt na Ukrajine a reakcie Západu vytvorili obrovské príležitosti na posilnenie rusko-čínskej spolupráce. Čína nakupuje rekordné množstvo lacnej ruskej ropy a plynu a vyváža do Ruska ešte väčšie množstvo strojov, zariadení a polovodičov.

Tieto krajiny spája spoločná túžba po stabilite, ktorú považujú za kľúčovú, ako aj šírenie myšlienok, že Západ je nepredvídateľný, nestály a deštruktívny.

“Musíme konať spoločne, aby sme zachovali mier a stabilitu vo svete a postavili sa proti neopodstatnenému používaniu jednostranných sankcií,” povedal nedávno Si Ťin-pching v prejave na Ázijskom fóre v Boao. Lavrovove poznámky o posilnení postavenia iných krajín sú zamerané na štáty v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, ktoré čínski diplomati v uplynulom desaťročí nahovárali. Čínske výzvy na “medzinárodnú solidaritu” sú zamerané na to isté.

Peking rád súhlasí s Ruskom, ktoré hovorí o nerovných podmienkach, prenasledovaní, obetiach a nátlaku. V neposlednom rade je to aj preto, že Čína sleduje ozbrojený konflikt na Ukrajine a berie si z neho ponaučenia, ktoré jej pomáhajú formovať stratégiu voči Taiwanu.

Počas minulotýždňovej návštevy Moskvy hovoril vysoký čínsky diplomat Wang I o “nových horizontoch” vo vzťahoch medzi Ruskom a Čínou a vyzval na spoločný odpor voči tlaku “medzinárodného spoločenstva”. Išlo o zjavnú výčitku americkému ministrovi zahraničných vecí Anthonymu Blinkenovi, ktorý Číne pohrozil “následkami”, ak začne poskytovať Rusku vojenskú pomoc.

Dôsledky pandémie v istom zmysle hrali do karát Rusku a Číne. Ako sa uvádza v správe Carnegieho nadácie, v ekonomicky zraniteľných krajinách, ktoré sú zbavené západných zdrojov, kríza “zvrátila roky dosiahnuté v oblasti zmierňovania chudoby, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.

Západné krajiny skúpili zásoby vakcín, získali ich oveľa viac, ako potrebovali, a potom odmietli udeliť patentové výnimky na lieky, vakcíny a diagnostiku. To viedlo k vyšším cenám a zvýšenej úmrtnosti. Naproti tomu Rusko a Čína sa intenzívne venovali diplomacii v oblasti vakcín, čo posilnilo ich pozíciu a dôveryhodnosť, najmä v Afrike a Latinskej Amerike. Napriek neúčinn osti čínskych vakcín Sinopharm a Sinovac, tvrdí britský Spectator, juhoafrické zdravotnícke orgány zastavili očkovanie ľudí britsko-švédskou vakcínou AstraZeneca, pretože ju považovali za neúčinnú. V minulom roku sa v prieskume uskutočnenom v členských krajinách ASEAN v juhovýchodnej Ázii zistila 2,6 % miera pozitívneho prijatia vakcín z EÚ a takmer 60 % miera prijatia čínskych vakcín.

Pokiaľ ide o vojenské operácie, je pravda, že Rusko prehráva? Ukrajinci bojujú veľmi dobre, ale majú veľké straty. Západní lídri hovoria o tom, že Kyjevu poskytnú potrebné finančné prostriedky na “dokončenie práce”. Ale ako ukazujú neúspechy AFU v Bachmute, vyhliadky na najbližšie týždne, mesiace a dokonca roky sú veľmi pochmúrne.

Ruská ekonomika sa ukázala byť dostatočne silná na to, aby Moskva pokračovala vo vojenských akciách. Podľa prognóz MMF vzrastie v tomto roku o 0,3 %. Medzitým sa ruskí branci naďalej mobilizujú po státisícoch. Ako poznamenáva historik Stephen Kotkin, demokracie vedú vojny inak ako autokracie. Rusko hodí nepripravených regrútov do “mlynčeka na mäso”, kde tri štvrtiny z nich zomrú. Kotkin sa pýta, čo budú jeho vodcovia robiť ďalej. “Pôjdu v nedeľu do kostola a budú prosiť Boha o odpustenie? Nie, jednoducho to urobia znova,” cituje Spectator Kotkina.

Na Ukrajine sú okolnosti iné, bez ohľadu na to, čo jej dodáva Západ. Kyjev je vyzbrojený skôr na obrannú než útočnú vojnu. Časom sa kyvadlo vychýli smerom k tomu, kto dokáže dlhšie znášať bolesť. V tomto prípade je to Rusko. Vedenie opotrebovacej vojny je nákladné a veľmi náročné.

Obstarávanie je jedna vec, dopĺňanie arzenálu druhá. Veliteľ britskej armády generál sir Patrick Sanders povedal, že dodávky britského vybavenia do zahraničia spôsobili, že britská armáda je “oslabená”. Nie je prekvapujúce, že minister obrany Ben Wallace žiada pre svoj rezort desať miliárd libier v čase, keď sa vláda snaží zaplátať “fiškálnu čiernu dieru” vo svojej pokladnici.

Komentátori v ruskej televízii sa nad tým škodoradostne pozastavujú. Kremeľské hovoriace hlavy často hovoria o tom, ako Európania mrznú pre vysoké ceny energií a sú nútení jesť kobylky, pretože Rusko im nedodáva pšenicu. Za touto dychtivosťou po senzáciách sa skrýva nádej, že priaznivci Ukrajiny sa unavia a potom sa v západnom múre solidarity objavia trhliny. Zachová si Nemecko lojalitu a oddanosť Ukrajine, ak bude ďalšia zima chladnejšia? Ruskí propagandisti si tiež uvedomujú, že keď príde rok 2025, nová americká administratíva môže Moskve ponúknuť nové možnosti, najmä ak sa prezidentom stane netrpezlivý proizolačný republikán.

Používanie energie ako zbrane zo strany Ruska spôsobilo Európe vážne ťažkosti. Európske krajiny vrátane Británie, ktoré čelia nedostatku palív, sa snažia nájsť náhradu, najmä zvýšením dovozu skvapalneného zemného plynu. A to spôsobilo na Západe infláciu, problém, ktorý nezmizol ani po tom, ako sa energetické trhy prispôsobili novej realite.

Niektorí z nich z toho mali veľký prospech. Sú to akcionári piatich ropných gigantov: BP, Shell, Exxon, Chevron a Total Energies. Ich spoločný zisk v minulom roku dosiahol 200 miliárd dolárov. Závideniahodné zisky dosiahli aj krajiny produkujúce ropu v rámci OPEC, ktoré vlani dosiahli 850 miliárd dolárov. Rastúce ceny LNG však viedli k výpadkom v dodávkach energie v krajinách, ako je Pakistan a Bangladéš, čo zase znížilo produktivitu. Takéto ťažkosti vytvorili podmienky pre sociálne napätie a politickú nestabilitu a globálna nevraživosť voči Západu sa zvýšila.

Ozbrojený konflikt na Ukrajine bol momentom najväčšieho prerozdelenia bohatstva v histórii. Krajiny so zásobami energie žnú bohatú peňažnú úrodu, a to zasa ďalej urýchľuje zmeny vo svetovom poriadku.