Putin telefonoval s Bidenom, zazneli varovania aj nádej na diplomatické riešenie

Moskva/Washington 31. decembra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo,SITA/AP/Adam Schultz/The White House)

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok telefonicky hovoril so svojím americkým mocenským náprotivkom Joeom Bidenom o diplomatickom riešení napätých vzťahov medzi Moskvou a Západom v súvislosti s Ukrajinou

Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Telefonát, ktorý si vyžiadala ruská strana, trval 50 minút. Išlo o druhý telefonický rozhovor medzi Kremľom a Bielym domom za uplynulé tri týždne, čo odráža intenzívne snahy o urovnanie eskalujúcej patovej situácie na okraji východnej Európy.

Obe strany pred štvrtkovým rozhovorom tvrdili, že sú pripravené počúvať. Putin bol podľa vyjadrenia svojho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova s rozhovorom celkovo “spokojný”, amerického lídra však varoval pred uvalením prísnych sankcií.

“Bola by to kolosálna chyba. Dúfame, že k tomu nedôjde,” povedal novinárom Ušakov s tým, že Moskva podľa Putina potrebuje konkrétne “výsledky” z nadchádzajúcich bezpečnostných rokovaní vo forme zaručenia bezpečnosti pre Rusko.

Biden naopak upozornil Putina, že ak dôjde k ruskej invázii na Ukrajinu, Moskva musí počítať s ráznou reakciou USA. Šéf Bieleho domu ďalej zdôraznil potrebu “deeskalácie” napätia, aby mohlo diplomatické úsilie dostať určitý tvar.

Biden počas telefonického rozhovoru s ruským lídrom “jasne povedal, že Spojené štáty, ich spojenci a partneri budú rozhodne reagovať, ak Rusko bude ďalej napádať Ukrajinu,” uviedla vo vyhlásení tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová.

Rusko v priebehu decembra zverejnilo rozsiahly súbor požiadaviek vrátane záruk, že Severoatlantická aliancia sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ, a zákazu nových vojenských základní USA v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

“Rokovania by sa nemali zmeniť na plané reči,” povedal novinárom Ušakov. Hoci neuviedol presný časový rámec, oznámil, že Kremeľ posúdi situáciu po niekoľkých kolách rokovaní, ktoré sa začnú v januári v Ženeve, Bruseli a vo Viedni. “Až potom vyvodíme závery,” dodal poradca pre zahraničnú politiku.

Washington a jeho európski spojenci obviňujú Rusko z ohrozovania suverenity Ukrajiny novou inváziou – v blízkosti jej hraníc je zhromaždených približne 100.000 ruských vojakov. Putin, ktorý v roku 2014 anektoval Krymský polostrov, je obviňovaný aj z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Moskva označuje prítomnosť svojich síl pri ukrajinských hraniciach ako ochranu pred rozširovaním NATO, hoci Ukrajine členstvo v tejto vojenskej aliancii ešte ponúknuté nebolo.

“Prezident Biden vysvetlil, že USA pokračujú v poskytovaní obrannej bezpečnostnej pomoci Ukrajine a nezavádzajú útočné zbrane. Nebol to nový záväzok,” uviedol pre AFP po Bidenovom telefonáte nemenovaný vysoko postavený americký činiteľ.

“Biden si vytýčil dve cesty – jedna je diplomatická, druhá je viac zameraná na odstrašujúci účinok,” dodal.

Na januárových rokovaniach si ruskí predstavitelia sadnú za stôl samostatne s vyjednávačmi zastupujúcimi Spojené štáty, Severoatlantickú alianciu a Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členom sú aj USA.

Ruskú delegáciu bude viesť námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, americkú delegáciu povedie námestníčka šéfa diplomacie Wendy Shermanová.