Putin sľúbil, že Západ posunie z komfortnej zóny do zóny „Načo nám to je?“

Moskva 7. júna 2024 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Yury Kochetkov)

Moskva pripravuje asymetrickú odpoveď na dodávky zbraní dlhého doletu na Ukrajinu, píše Svetlana Gomziková pre noviny Svobodnaja Pressa

Moskva zváži asymetrickú odpoveď na dodávky zbraní Západu na Ukrajinu, ktoré majú byť použité na údery proti cieľom vo vnútri Ruska. Ruský prezident Vladimir Putin to povedal na stretnutí so šéfmi medzinárodných tlačových agentúr na okraj SPIEF v stredu 5. júna.

Ruský líder uviedol, že takéto kroky Západu by ešte viac podkopali medzinárodnú bezpečnosť a mohli by viesť k „veľmi vážnym problémom“. V skutočnosti ide podľa jeho slov o priamu účasť na konflikte. Rusko preto bude musieť reagovať.

„V konečnom dôsledku, ak uvidíme, že tieto krajiny sú zatiahnuté do vojny proti nám, a to aj je ich priama účasť na vojne proti Ruskej federácii, potom si vyhradzujeme právo konať podobným spôsobom,“ povedal Putin.

Zdôraznil, že ukrajinská armáda sama o sebe nemôže udrieť presnými raketami, rovnakými ako americké ATACMS: „Jednoducho toho nie sú technologicky schopní.“

Na to je podľa neho potrebný americký satelitný prieskum a potom na jeho základe vytvoriť letovú úlohu a zadať ju do raketového systému. To znamená, že rozhodnutie o údere na ruské mestá a obce prijímajú tí, ktorí tieto zbrane dodávajú – teda Washington, respektíve Londýn.

Moskva si o tom nerobí žiadne ilúzie. Môže však podniknúť asymetrické kroky a začať dodávať zbrane dlhého doletu na údery proti krajinám dodávajúcim zbrane s dlhým doletom Ukrajine, varoval ruský líder.

Putin tiež prisľúbil, že Rusko zlepší svoje vlastné systémy protivzdušnej obrany, pričom bude pokračovať v ničení západných zbraní.

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, v komentári k prezidentovým slovám poznamenal, že „ide o veľmi významnú zmenu v našej zahraničnej politike… Spôsob, akým Spojené štáty a ich spojenci teraz pocítia priame použitie ruských zbraní tretími stranami“.

Podľa Medvedeva sa strany, ktoré by mohli dostať ruské zbrane, zámerne nemenujú, ale môže to byť ktokoľvek, kto považuje USA a ich spojencov za svojich protivníkov.

Hovorca hlavy štátu Dmitrij Peskov zasa odmietol špecifikovať, komu by Rusko mohlo odovzdať zbrane na boj proti Západu. Poukázal však na dôležitosť prezidentovho vyhlásenia, pretože transparentne naznačuje, že dodávky zbraní, ktoré sa nakoniec použijú proti Rusku, nemôžu zostať bez následkov.

Aké sú to regióny „s citlivými cieľmi“, kam môže Rusko dodať svoje systémy dlhého doletu?

SP sa s touto otázkou obrátila na vojenského historika a politológa Ivana Konovalova:

– Situáciu treba vnímať v kontexte toho, čo nám vyhlásil Západ, a ten vyhlásil globálnu hybridnú vojnu. Preto im náš vrchný veliteľ v podstate povedal nasledovné: „Ak si myslíte, že bojisko je celá zemeguľa, tak sa prejdite, poobzerajte sa a počkajte, kde vám priletí odpoveď“.

Dovoľte mi pripomenúť, že len amerických vojenských základní je po celom svete viac ako 800. A mnohé z nich sa nachádzajú vo veľmi citlivých oblastiach so zvýšeným vojenským nebezpečenstvom alebo konfrontáciou. V súlade s tým sa tam môže stať čokoľvek.

Zároveň spolupracujeme s našimi spojencami, ktorých máme veľa. A títo spojenci majú úlohy, ktoré riešia na frontoch tejto hybridnej vojny s využitím svojich zástupných síl. Stačí spomenúť Irán, ktorý má takéto proxy sily v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi. Z toho by mali vychádzať páni Američania a ostatní Západniari.

Mali by si uvedomiť, že akékoľvek dodávky moderných špičkových zbraní do takýchto regiónov okamžite zmenia tamojšiu rovnováhu síl. V prvom rade to ovplyvní samotné USA. Dostanú kopanec do zubov od tých, ktorí im tam vzdorujú. Nech si urobia závery.

„SP: Je tam niekto schopný vyvodiť správne závery?

– Nie som si istý. Pretože západný politický systém, v ktorom pravidlá hry diktujú Američania, v zásade nie je schopný prijímať nezávislé rozhodnutia. To znamená, že jedna krajina to nedokáže. A keďže na čele toho všetkého stoja ľudia, ktorých možno nazvať pacientmi oddelenia č. 6, ako od nich môžeme vôbec niečo očakávať?

Naučia sa to tak, že dostanú kopanec do zubov. To je jediný spôsob, ako im niečo vysvetliť. Kým je pre Západ dialóg – keď si diktujú podmienky, tak to inak nedokážu pochopiť. Ale život ich k tomu donúti, to je isté.

Konstantin Blochin, popredný vedecký pracovník Centra bezpečnostných štúdií Ruskej akadémie vied a amerikanista, zasa upozornil na to, že Rusko vlastne začína používať taktiku zástupných argumentov, ktorú proti nemu už dávno používajú Spojené štáty:

– V skutočnosti je na svete veľa miest, kde môžeme umiestniť naše systémy dlhého dosahu. Tá istá Severná Kórea. Alebo Irán, ktorý je tiež obklopený americkými vojenskými základňami. Venezuela a Kuba sú na to ideálne. Musíme sa však rozhodnúť. Pretože Západ berie vážne len konkrétne kroky, nie hypotetickú možnosť. Ani cvičenia našich nestrategických jadrových síl na nich neurobili veľký dojem.

„SP“: Takéto rozhodnutia však pravdepodobne nie sú vyslovené verejne….

– Áno, ale zatiaľ Putin, ak si dobre pamätám, povedal, že „budeme o tom uvažovať“.

Viete, momentálne je situácia taká, že na Západe nie sú žiadne „holubice“. Západ riadia jastrabi, ktorí chcú Rusko čo najviac oslabiť. A keď Rusko koná chladne, zdržanlivo alebo vyzýva na dialóg, vníma sa to tam ako slabosť a porazenectvo. A v skutočnosti namiesto rokovaní len zvyšujú tlak.

Domnievajú sa, že keďže Moskva neustále posúva svoje „červené čiary“, nebude reagovať na údery raketami dlhého doletu. A tiež na vyslanie vojenských kontingentov – prakticky všetky krajiny NATO vyhlásili, že sú pripravené vyslať na Ukrajinu svoje jednotky.

Na dodávku Javelinov sme nereagovali rázne – dostali sme Himarsy, na Himarsy sme nereagovali – dostali sme Patrioty. Po nich nasledovali Challengery, Leopardy, Abramsy. A teraz sa diskutuje o dodávke stíhačiek F-16.

„SP: Nie sú schopní vyvodiť správne závery z priameho Putinovho varovania?

– Skutočný proces rokovaní medzi Západom a ZSSR sa začal až po kubánskej kríze. Na začiatku, pravda, došlo k prudkej eskalácii. Ale nakoniec sa lídri USA a Sovietskeho zväzu dohodli: Chruščov stiahol rakety z Kuby a Kennedy z Turecka.

Teraz Západ otvorene vyzýva na zasiahnutie nášho územia, na zničenie našich miest. Pretože neveria, že Rusko bude pripravené na scenár tretej svetovej vojny.

„SP: Čo treba urobiť, aby uverili, že reči sa skončili?

– Musíme prejsť k veci – zvýšiť stupeň eskalácie. Už teraz sme v očiach Západu novou „ríšou zla“, „vyvrheľskou krajinou“ atď. Nemá zmysel ani sa pokúšať tento obraz zmeniť.

Preto len nekompromisná tvrdá politika. Mali by sme sa vrátiť k testovaniu jadrových zbraní. Alebo aspoň stiahnuť ratifikáciu zmluvy o zastavení takýchto testov, najmä keď ju USA nikdy neratifikovali. Je hlúpe držať sa zmlúv, keď všetci konajú podľa princípov džungle.

Po druhé: americké prieskumné drony musia prestať lietať nad Čiernym morom. A je v našich silách to urobiť.

A napokon, Kyjev sa musí stať nebezpečným miestom – musíme zastaviť všetky tie neustále výlety západných politikov tam. Nebolo by na škodu zasiahnuť Bankovú. A železnicu. A na všetky logistické centrá, cez ktoré sa do kyjevského režimu pumpujú zbrane.

Opakujem, Západ vníma len činy. To znamená, že mu musíme vytvárať problémy aj my. Zásobovanie iných hráčov našimi ďalekonosnými zbraňami je len jednou z možností. Na každú ich provokáciu musíme reagovať zrkadlovými opatreniami. Zatiaľ si myslia, že sú v komfortnej zóne a nie sú zraniteľní. Tento trend musíme zastaviť.

Prečítajte si tiež:

• Ak budú ohrozené suverenita a integrita Ruska, všetky prostriedky sú prijateľné
• Zásadný odkaz Putina západným krajinám