Vážení občania Ruska, občania Doneckej a Luganskej ľudovej republiky, obyvatelia Záporožskej a Chersonskej oblasti, poslanci Štátnej dumy a senátori Ruskej federácie!
Viete, že v Doneckej a Luganskej ľudovej republike, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa konali referendá. Ich priebeh a výsledky sú známe. Ľudia si vybrali, bola to jednoznačná voľba.
Dnes podpisujeme dohody o prijatí Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej oblasti a Chersonskej oblasti do Ruska. Som si istý, že Federálne zhromaždenie podporí ústavné zákony o prijatí a vytvorení štyroch nových regiónov, štyroch nových subjektov Ruskej federácie v Rusku, pretože to je vôľa miliónov ľudí.
A to je, samozrejme, ich právo, ich neodňateľné právo, ktoré je zakotvené v prvom článku Charty OSN, ktorý priamo hovorí o princípe rovnakých práv a sebaurčenia národov.
Opakujem: toto je neodňateľné právo ľudí, je založené na historickej jednote, v mene ktorej víťazili generácie našich predkov, ktorí od počiatkov starovekého Ruska po stáročia tvorili a bránili Rusko. Tu, v Novorossii, bojovali Rumjancev, Suvorov a Ušakov, Katarína II. a Potemkin založili nové mestá. Tu stáli na smrť naši starí otcovia a pradedovia počas Veľkej vlasteneckej vojny.
Navždy si budeme pamätať hrdinov „Ruskej jari“, tých, ktorí sa nezmierili s neonacistickým prevratom na Ukrajine v roku 2014, všetkých, ktorí zomreli za právo hovoriť svojím rodným jazykom, zachovať svoju kultúru, tradície, vieru, za právo žiť. Toto sú bojovníci z Donbasu, mučeníci z „Odesskej Chatyni“, obete neľudských teroristických útokov zinscenovaných kyjevským režimom. Sú to dobrovoľníci a milície, sú to civilisti, deti, ženy, starí ľudia, Rusi, Ukrajinci, ľudia rôznych národností. Je to skutočný ľudový vodca Donecka Alexander Zacharčenko, to sú vojenskí velitelia Arsen Pavlov a Vladimir Zhoga, Olga Kochura a Alexej Mozgovoy, je to prokurátor Luhanskej republiky Sergej Gorenko. Toto je výsadkár Nurmagomed Gadzhimagomedov a všetci naši vojaci a dôstojníci, ktorí zomreli smrťou statočných počas špeciálnej vojenskej operácie. Sú to hrdinovia. Hrdinovia veľkého Ruska. A žiadam vás, aby ste si ich pamiatku uctili minútou mlčania. (minúta mlčania, pozn. prekl.)
Za rozhodnutím miliónov obyvateľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, v Záporožskej a Chersonskej oblasti stojí náš spoločný osud a tisícročná história. Toto duchovné spojenie ľudia odovzdávali svojim deťom a vnúčatám. Napriek všetkým skúškam prenášali rokmi lásku k Rusku. A tento pocit v nás nikto nemôže zničiť. Preto aj staršie generácie, aj mládež, tí, ktorí sa narodili po tragédii rozpadu Sovietskeho zväzu, hlasovali za našu jednotu, za našu spoločnú budúcnosť.
V roku 1991 sa v Belovežskej Púšči, bez toho, aby sa opýtali obyčajných občanov, predstavitelia vtedajších straníckych elít rozhodli o rozpade ZSSR a ľudia sa zrazu ocitli odrezaní od svojej vlasti. Toto za živa roztrhalo, rozkúskovalo našu ľudskú komunitu a zmenilo sa na národnú katastrofu. Tak, ako boli po revolúcii v zákulisí nakreslené hranice zväzových republík, tak poslední vodcovia Sovietskeho zväzu v rozpore s priamou vôľou väčšiny ľudí v referende v roku 1991 zničili našu veľkú krajinu, jednoducho postavili národ pred hotovú skutočnosť.
Pripúšťam, že ani celkom nerozumeli tomu, čo robia a k akým dôsledkom to v konečnom dôsledku nevyhnutne povedie. Ale na tom už nezáleží. Neexistuje Sovietsky zväz, minulosť sa nedá vrátiť. Áno, a Rusko to dnes už nepotrebuje, o to sa nesnažíme. Ale nie je nič silnejšie ako odhodlanie miliónov ľudí, ktorí sa svojou kultúrou, vierou, tradíciami, jazykom považujú za súčasť Ruska, ktorého predkovia žili stáročia v jednom štáte. Nie je nič silnejšie ako odhodlanie týchto ľudí vrátiť sa do svojej skutočnej, historickej vlasti.
Dlhých osem rokov boli ľudia na Donbase vystavení genocíde, ostreľovaniu a blokáde a v Chersone a Záporoží sa snažili zločinne pestovať nenávisť k Rusku, ku všetkému ruskému. Teraz, už počas referend, sa kyjevský režim vyhrážal násilím, smrťou učiteľom škôl, ženám, ktoré pracovali vo volebných komisiách, zastrašoval milióny ľudí, ktorí prišli prejaviť svoju vôľu, represiami. Ale nezlomený ľud Donbasu, Záporožia a Chersonu povedal svoje slovo.
Chcem, aby ma vypočuli kyjevské úrady a ich skutoční páni na Západe, aby si to každý zapamätal: ľudia žijúci v Lugansku a Donecku, Chersone a Záporoží sa navždy stanú našimi občanmi.
Vyzývame kyjevský režim, aby okamžite zastavil paľbu, všetky nepriateľské akcie, vojnu, ktorú rozpútal v roku 2014, a vrátil sa k rokovaciemu stolu. Sme na to pripravení, bolo povedané viac ako raz. Ale nebudeme diskutovať o voľbe ľudí v Donecku, Lugansku, Záporoží a Chersone, rozhodnutie je urobené, Rusko ju nezradí. A dnešné kyjevské úrady by mali k tejto slobodnej vôli ľudí pristupovať s rešpektom nijako ináč. Toto je jediná cesta k mieru.
Budeme chrániť našu zem všetkými silami a prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, a urobíme všetko pre to, aby sme zabezpečili bezpečný život našich ľudí. Toto je veľká oslobodzovacia misia nášho ľudu.
Určite obnovíme zničené mestá a obce, bývanie, školy, nemocnice, divadlá a múzeá, obnovíme a rozvinieme priemyselné podniky, továrne, infraštruktúru, sociálne zabezpečenie, dôchodky, zdravotníctvo a školstvo.
Samozrejme, budeme pracovať na zlepšení úrovne bezpečnosti. Spoločne sa postaráme o to, aby občania v nových regiónoch cítili podporu celého ľudu Ruska, celej krajiny, všetkých republík, všetkých území a regiónov našej obrovskej vlasti
Vážení priatelia, kolegovia!
Dnes chcem osloviť vojakov a dôstojníkov, ktorí sa zúčastňujú špeciálnej vojenskej operácie, vojakov Donbasu a Novorosie, tých, ktorí po dekréte o čiastočnej mobilizácii vstupujú do radov ozbrojených síl, plniac si svoju vlasteneckú povinnosť, tých ktorí na základe výzvy svojho srdca prichádzajú do vojenských registračných a evidenčných úradov. Rád by som sa obrátil na ich rodičov, manželky a deti, aby som im povedal, za čo naši ľudia bojujú, aký nepriateľ stojí proti nám, kto vrhá svet do nových vojen a kríz ťažiac krvavý zisk z tejto tragédie.
Naši krajania, naši bratia a sestry na Ukrajine – rodnej časti nášho zjednoteného ľudu – na vlastné oči videli, čo pre celé ľudstvo pripravujú vládnuce kruhy takzvaného Západu. Tu vlastne len zhodili masky, ukázali svoje pravé vnútro.
Po páde Sovietskeho zväzu sa Západ rozhodol, že svet, my všetci, sa budeme musieť navždy zmieriť s jeho diktátmi. Potom v roku 1991 Západ očakával, že Rusko sa z takýchto otrasov nespamätá a samo sa rozpadne. Áno, skoro sa to stalo – pamätáme si 90., strašné 90. roky, hladní, uzimení a beznádejní. Ale Rusko odolalo, ožilo, posilnilo sa, opäť zaujalo svoje právoplatné miesto vo svete.
Západ zároveň celý ten čas hľadal a stále hľadá novú šancu zasiahnuť nás, oslabiť a zničiť Rusko, o ktorom vždy snívali, rozdeliť náš štát, postaviť národy proti sebe, odsúdiť ich na chudobu a vymieranie. Jednoducho ich nenechá na pokoji to, že na svete je taká veľká, obrovská krajina s jej územím, prírodným bohatstvom, zdrojmi, s ľuďmi, ktorí nevedia a nikdy nebudú žiť podľa príkazov niekoho iného.
Západ je pripravený prekročiť všetko, aby zachoval neokoloniálny systém, ktorý mu umožňuje parazitovať, v skutočnosti plieniť svet na úkor sily dolára a technologických diktátov, vyberať daň od ľudstva, privlastňovať si hlavný zdroj nezaslúženej prosperity, rentu hegemóna. Udržiavanie tohto nájomného je ich kľúčovým, skutočným a absolútne samoúčelným motívom. Preto je v ich záujme úplná desuverenizácia. Z tohto vyplýva ich agresivita voči nezávislým štátom, voči tradičným hodnotám a pôvodným kultúram, pokusy podkopať medzinárodné a integračné procesy mimo ich kontroly, nové svetové meny a centrá technologického rozvoja. Je pre nich dôležité, aby všetky krajiny odovzdali svoju suverenitu Spojeným štátom.
Vládnuce elity niektorých štátov s tým dobrovoľne súhlasia, s tým, že sa stanú vazalmi; iní sú podplatení, zastrašovaní. A ak to nevyjde, zničia celé štáty a zanechajú za sebou humanitárne katastrofy, biedu, ruiny, milióny zničených, pokazených ľudských osudov, teroristické enklávy, zóny sociálnych katastrof, protektoráty, kolónie a polokolónie. Je im to jedno, pokiaľ majú svoj vlastný prospech.
Chcem ešte raz zdôrazniť: práve v chamtivosti, v úmysle zachovať si svoju neobmedzenú moc, existujú skutočné dôvody pre hybridnú vojnu, ktorú „kolektívny Západ“ vedie proti Rusku. Neprajú nám slobodu, ale chcú nás vidieť ako kolóniu. Nechcú rovnú spoluprácu, ale lúpež. Chcú nás vidieť nie ako slobodnú spoločnosť, ale ako dav bezduchých otrokov.
Pre nich je priamou hrozbou naše myslenie a filozofia, a preto zasahujú do našich filozofov. Naša kultúra a umenie sú pre nich nebezpečenstvom, preto sa ich snažia zakázať. Hrozbou je pre nich aj náš rozvoj a blahobyt – konkurencia rastie. Oni vôbec nepotrebujú Rusko, my ho potrebujeme.
Rád by som vám pripomenul, že nároky na svetovládu v minulosti už nie raz rozbila odvaha a húževnatosť našich ľudí. Rusko bude vždy Ruskom. Budeme aj naďalej brániť naše hodnoty a našu vlasť.
Západ ráta s beztrestnosťou, s tým, že všetko prejde. Vlastne doteraz mu všetko prešlo. Dohody v oblasti strategickej bezpečnosti idú do koša; dohody dosiahnuté na najvyššej politickej úrovni sú vyhlásené za nepravdivé; pevné prísľuby, že nerozšíria NATO na východ, len čo sa naši bývalí vodcovia dali nachytať, sa zmenili na špinavý podvod; zmluvy o protiraketovej obrane a raketách stredného a kratšieho doletu boli jednostranne porušené vymyslenými zámienkami.
Zo všetkých strán len počúvame to, že Západ zastáva poriadok založený na pravidlách. Odkiaľ sa vzali? Kto vôbec videl tieto pravidlá? Kto ich odsúhlasoval? Počúvajte, je to len nejaký nezmysel, čistý podvod, dvojité alebo už trojité štandardy! Proste, pravidlá určené len pre bláznov.
Rusko je veľká tisícročná veľmoc, krajina-civilizácia a nebude žiť podľa takýchto sfalšovaných, falošných pravidiel
Je to takzvaný Západ, ktorý pošliapal princíp neporušiteľnosti hraníc a teraz podľa vlastného uváženia rozhoduje o tom, kto má právo na sebaurčenie a kto nie, kto ho nie je hodný. Prečo sa tak rozhodujú, kto im dal takéto právo, nie je jasné. Sami sebe si ho uzurpovali.
Preto voľba ľudí na Kryme, v Sevastopole, v Donecku, Lugansku, Záporoží a Chersone v nich vyvoláva divoký hnev. Tento Západ nemá morálne právo to hodnotiť, dokonca ani koktať o slobode demokracie. Nemá a nikdy nemalo!
Západné elity popierajú nielen národnú suverenitu a medzinárodné právo. Ich hegemónia má výrazný charakter totalitarizmu, despotizmu a apartheidu. Drzo rozdeľujú svet na svojich vazalov, na takzvané civilizované krajiny a na všetky ostatné, ktoré by podľa plánu dnešných západných rasistov mali pridať na zoznam barbarov a divochov. Falošné nálepky – „darebácka krajina“, „autoritársky režim“ – sú už pripravené, stigmatizujú celé národy a štáty a nie je v tom nič nové. Nie je v tom nič nové: západné elity sú tým, čím boli, a takými aj zostali – kolonialistami. Diskriminujú, rozdeľujú národy do prvého a inej kategórie.
Nikdy sme neakceptovali a nebudeme akceptovať takýto politický nacionalizmus a rasizmus. A čo iné, ako nie rasizmus, je rusofóbia, ktorá sa teraz šíri po celom svete? Čo, ak nie rasizmus, je rázne presvedčenie Západu, že jeho civilizácia, neoliberálna kultúra je nespochybniteľným vzorom pre celý svet? “Kto nie je s nami, je proti nám.” Dokonca to znie zvláštne.
Dokonca aj pokánie za svoje vlastné historické zločiny presúvajú západné elity na všetkých ostatných a požadujú od občanov svojich krajín aj iných národov, aby sa priznali k tomu, s čím nemajú vôbec nič spoločné, napríklad za obdobie koloniálnej dobytie.
Stojí za to pripomenúť Západu, že svoju koloniálnu politiku začal už v stredoveku a potom nasledoval globálny obchod s otrokmi, genocída indiánskych kmeňov v Amerike, plienenie Indie, Afriky, vojny Anglicka a Francúzska proti Číne, v dôsledku čoho bolo nútené otvoriť svoje prístavy pre obchod s ópiom. Urobili to, že vystavili celé národy ako obete drogám, cielene vyhládzali celé etnické skupiny kvôli pôde a zdrojom, organizovali skutočný hon na ľudí, ako na zvieratá. To je v rozpore so samotnou povahou človeka, pravdou, slobodou a spravodlivosťou.
A my – my sme hrdí na to, že v 20. storočí to bola naša krajina, ktorá stála v čele antikoloniálneho hnutia, ktoré otvorilo príležitosti pre rozvoj mnohých národov sveta s cieľom znížiť chudobu a nerovnosť, prekonať hlad a choroby.
Zdôrazňujem, že jedným z dôvodov stáročnej rusofóbie, neskrývanej zloby týchto západných elít voči Rusku je práve to, že sme sa nenechali okradnúť v období koloniálnych výbojov, prinútili sme Európanov obchodovať pre obojstranný prospech. Dosiahlo sa to vytvorením silného centralizovaného štátu v Rusku, ktorý sa rozvíjal a posilňoval na veľkých morálnych hodnotách pravoslávia, islamu, judaizmu a budhizmu, na ruskej kultúre a ruskom slove otvorenom pre všetkých.
Je známe, že plány na intervencie v Rusku vznikali opakovane, snažili sa využiť obdobie úpadku (Smutnoe vremja – pozn. prekl.) v Rusku na začiatku 17. storočia a obdobie prevratov po roku 1917. Nepodarilo sa. Západu sa predsa len podarilo zmocniť sa bohatstva Ruska koncom 20. storočia, keď bol štát zničený. Vtedy nás nazývali aj priateľmi aj partnermi, no v skutočnosti sa k nám správali ako ku kolónii – z krajiny boli odčerpané bilióny dolárov v rámci rôznych schém. My si to všetko pamätáme, na nič sme nezabudli.
A v týchto dňoch sa ľudia v Donecku a Luhansku, v Chersone a Záporoží vyslovili za obnovenie našej historickej jednoty. Ďakujem!
Západné krajiny po stáročia opakujú, že prinášajú slobodu a demokraciu iným národom. Všetko to je však presne naopak: namiesto demokracie – potláčanie a vykorisťovanie; namiesto slobody – zotročenie a násilie. Celý unipolárny svetový poriadok je vo svojej podstate antidemokratický a nie slobodný, je skrz naskrz podvodný a pokrytecký.
Spojené štáty americké sú jedinou krajinou na svete, ktorá dvakrát použila jadrové zbrane a zničila japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Mimochodom, vytvorili precedens.
Dovoľte mi tiež pripomenúť, že Spojené štáty americké spolu s Britmi premenili počas druhej svetovej vojny Drážďany, Hamburg, Kolín a mnohé ďalšie nemecké mestá na ruiny bez akejkoľvek vojenskej potreby. A to sa dialo demonštratívne, bez akejkoľvek, opakujem, vojenskej nevyhnutnosti. Cieľ bol len jeden: rovnako ako v prípade jadrových bombových útokov v Japonsku zastrašiť našu krajinu aj celý svet.
Spojené štáty zanechali hroznú stopu v pamäti národov Kórey a Vietnamu barbarským „kobercovým“ bombardovaním, použitím napalmu a chemických zbraní.
Doteraz fakticky okupujú Nemecko, Japonsko, Kórejskú republiku a ďalšie krajiny a zároveň ich cynicky označujú za rovnocenných spojencov. Počujte, je zaujímavé, čo je toto za spojenectvo? Celý svet vie, že vodcovia týchto krajín sú sledovaní, vedúcim osobnostiam týchto štátov inštalujú odpočúvacie zariadenia nielen v kanceláriách, ale aj v obytných priestoroch. To je naozaj hanba. Hanba pre tých, ktorí to robia, aj pre tých, ktorí ako otrok potichu a pokorne prehĺtajú túto hrubosť.
Rozkazy a hrubé, urážlivé výkriky na adresu svojich vazalov nazývajú euroatlantickou solidaritou, vývoj biologických zbraní, pokusmi na živých ľuďoch, vrátane Ukrajiny, ušľachtilým medicínskym výskumom.
Práve svojou deštruktívnou politikou, vojnami a lúpežami vyvolali dnešný kolosálny nárast migračných tokov. Milióny ľudí trpia depriváciou, zneužívaním, zomierajú po tisícoch a snažia sa dostať do tej istej Európy.
Teraz vyvážajú chlieb z Ukrajiny. Kam mieri pod zámienkou „zabezpečenia potravinovej bezpečnosti pre najchudobnejšie krajiny sveta“? Kam to ide? Všetko to ide do tých istých európskych krajín. Len päť percent išlo do najchudobnejších krajín sveta. Opäť ďalší podvod a jednoznačné klamanie.
Americká elita v skutočnosti využíva tragédiu týchto ľudí na oslabenie svojich konkurentov, na zničenie národných štátov. Platí to aj pre Európu, platí to aj pre identitu Francúzska, Talianska, Španielska a ďalších krajín s dlhou históriou.
Washington požaduje ďalšie a ďalšie sankcie voči Rusku a väčšina európskych politikov s tým pokorne súhlasí. Jasne chápu, že USA presadzujúce úplné zrieknutie sa ruských energetických nosičov a iných zdrojov zo strany EÚ prakticky vedú k deindustrializácii Európy, k úplnému ovládnutiu európskeho trhu – európske elity rozumejú všetkému, ale radšej slúžia záujmom iných. To už nie je servilnosť, ale priama zrada ich národov. Ale Boh ich žehnaj, to je ich vec.
Sankcie však Anglosasom nestačia, prešli na diverzie – neuveriteľné, ale pravdivé – keď zorganizovali výbuchy na medzinárodných plynovodoch Nord Stream, ktoré vedú po dne Baltského mora, začali v skutočnosti ničiť celoeurópsku energetickú infraštruktúru. Každému je jasné, kto z toho profituje. Kto má z toho prospech, ten to samozrejme aj vykonal.
Americký diktát je založený na hrubej sile, na zákone päste. Niekedy krásne zabalený, niekedy bez akéhokoľvek obalu, ale podstata je rovnaká – pästný zákon. Preto rozmiestňovanie a udržiavanie stoviek vojenských základní vo všetkých kútoch sveta, rozširovanie NATO, pokusy o vytvorenie nových vojenských aliancií ako AUKUS a podobne. Aktívne sa pracuje aj na vytvorení vojensko-politického spojenia medzi Washingtonom – Soulom – Tokiom. Všetky štáty, ktoré vlastnia alebo sa snažia vlastniť skutočnú strategickú suverenitu a sú schopné napadnúť západnú hegemóniu, sú automaticky zaradené do kategórie nepriateľov.
Na týchto princípoch sú postavené vojenské doktríny USA a NATO, ktoré si nevyžadujú nič iné ako úplnú nadvládu. Západné elity prezentujú svoje neokoloniálne plány rovnako pokrytecky, dokonca aj s predstieraním mierumilovnosti, hovoria o akomsi zadržiavaní a také úskočné slovo putuje od jednej stratégie k druhej, no v skutočnosti znamená len jednu. vec: podkopávanie akýchkoľvek suverénnych centier rozvoja.
Už sme počuli o zadržiavaní Ruska, Číny, Iránu. Verím, že ďalšie krajiny Ázie, Latinskej Ameriky, Afriky, Blízkeho východu, ako aj súčasní partneri a spojenci USA sú ďalšie v poradí. Vieme, že čokoľvek sa im nepáči, uvalia sankcie aj na svojich spojencov – najprv proti jednej banke, potom proti druhej; raz proti jednej spoločnosti, potom proti druhej. Toto je rovnaká prax a bude sa rozširovať. Zameriavajú sa na každého, vrátane našich najbližších susedov – krajiny SNŠ.
Západ zároveň jasne a dávno vydáva želanie za skutočnosť. Po spustení sankčnej bleskovej vojny proti Rusku verili, že budú opäť schopní postaviť celý svet do pozoru podľa ich príkazu. No ako sa ukázalo, takáto ružová vyhliadka je prijateľná ani zďaleka nie každému – leda, že úplných politických masochistov a obdivovateľov iných netradičných foriem medzinárodných vzťahov. Väčšina štátov odmieta salutovať a volí rozumnú cestu spolupráce s Ruskom.
Takúto vzdorovitosť od nich Západ zjavne nečakal. Boli zvyknutí konať podľa šablóny, všetko brať drzo, vydieraním, podplácaním, zastrašovaním a presviedčajú samých seba, že tieto metódy budú fungovať navždy, akoby boli skostnatené a zamrznuté v minulosti.
Takéto sebavedomie západu je priamym produktom nielen notoricky známeho konceptu vlastnej exkluzivity – aj keď len toto samo osebe, samozrejme, je prekvapivé –, ale aj skutočného hladu po informáciách na Západe. Utopili pravdu v oceáne mýtov, ilúzií a falzifikátov, použijúc mimoriadne agresívnu propagandu, klamú bezohľadne ako Goebbels. Čím neuveriteľnejšia je lož, tým rýchlejšie v ňu uveria – konajú podľa tohto princípu.
Ľudí však nemožno kŕmiť tlačenými dolármi a eurami. Nie je možné živiť sa týmito kusmi papiera a je nemožné vykurovať domov virtuálnou, nafúknutou kapitalizáciou západných sociálnych sietí. Toto všetko je dôležité, o čom hovorím, ale nemenej dôležité je to, čo bolo práve povedané: papierovými peniazmi nikoho nenakŕmite – potrebujete jedlo a ani týmito nafúknutými kapitalizáciami nikoho nezahrejete – sú potrebné energie.
Preto musia politici v tej istej Európe presvedčiť svojich spoluobčanov, aby menej jedli, menej často sa umývali a teplejšie sa obliekali doma. A tí, ktorí začnú klásť férové otázky, „v skutočnosti, prečo je to tak? – sú okamžite vyhlásení za nepriateľov, extrémistov a radikálov. Ukazujú na Rusko, hovoria: hľa, kto je zdrojom všetkých vašich problémov. Opäť klamú.
Čo chcem osobitne pripomenúť, zdôrazniť? Existujú všetky dôvody domnievať sa, že západné elity nebudú hľadať konštruktívne východiská z globálnej potravinovej a energetickej krízy, ktorá vznikla ich vinou, práve ich vinou, v dôsledku ich dlhoročnej politiky dávno pred našou špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine v Donbase. Nemajú v úmysle riešiť problémy nespravodlivosti a nerovnosti. Je tu riziko, že sú pripravení použiť iné, im známe, recepty.
A tu stojí za to pripomenúť, že Západ sa vymanil z rozporov na začiatku 20. storočia prostredníctvom prvej svetovej vojny. Zisky z druhej svetovej vojny umožnili Spojeným štátom konečne prekonať dôsledky Veľkej hospodárskej krízy a stať sa najväčšou ekonomikou na svete, vnútiť planéte silu dolára ako globálnej rezervnej meny. A nastupujúcu krízu v 80. rokoch – a v 80. rokoch minulého storočia sa kríza tiež zhoršila – Západ do značnej miery prekonal privlastnením si dedičstva a zdrojov Sovietskeho zväzu, ktorý sa rúcal a nakoniec sa zrútil. je to fakt.
Teraz, aby sa vymanili z ďalšej spleti rozporov, potrebujú za každú cenu zlomiť Rusko a ďalšie štáty, ktoré si vyberú suverénnu cestu rozvoja, aby ešte viac drancovali bohatstvo iných ľudí čím by zatvárali, upchávali svoje diery. Ak sa tak nestane, nevylučujem, že sa pokúsia úplne priviesť systém ku kolapsu, na ktorý sa môže všetko zvaliť, alebo sa nedajbože rozhodnú použiť známu formulku „vojna všetko odpíše“.
Rusko chápe svoju zodpovednosť voči svetovému spoločenstvu a urobí všetko pre to, aby takéto horúce hlavy priviedlo k rozumu.
Je jasné, že súčasný neokoloniálny model je v konečnom dôsledku odsúdený na zánik. Ale opakujem, že jej skutoční majitelia sa jej budú držať až do konca. Svetu jednoducho nemajú čo ponúknuť, okrem zachovania rovnakého systému lúpeží a vydierania.
V skutočnosti pľujú na prirodzené právo miliárd ľudí, väčšiny ľudstva, na slobodu a spravodlivosť, aby si sami určovali svoju budúcnosť. Teraz úplne prešli k radikálnemu popretiu morálnych noriem, náboženstva a rodiny.
Odpovedzme si na niekoľko veľmi jednoduchých otázok. Teraz sa chcem vrátiť k tomu, čo som povedal, chcem osloviť všetkých občanov krajiny – nielen tých kolegov, ktorí sú v sále – všetkých občanov Ruska: chceme mať tu, v našej krajine, v Rusku aby bol namiesto mamy a otca „rodič číslo jeden“, „číslo dva“, „číslo tri“ – čo sa tam už úplne zbláznili? Naozaj chceme, aby deťom v našich školách už od základných ročníkov vnucovali zvrátenosti, ktoré vedú k degradácii a zániku? Aby im do hláv tĺkli, že okrem žien a mužov vraj existujú aj iné pohlavia, a ponúknuť im operáciu na zmenu pohlavia? Chceme toto všetko pre našu krajinu a naše deti? Pre nás je toto všetko neprijateľné, máme inú, vlastnú budúcnosť.
Opakujem, diktatúra západných elít je namierená proti všetkým spoločnostiam, vrátane samotných národov západných krajín. Toto je výzva pre každého. Takéto úplné popretie človeka, zvrhnutie viery a tradičných hodnôt, potláčanie slobody nadobúda črty „obráteného náboženstva“ – vysloveného satanizmu. V Kázni na vrchu Ježiš Kristus odsudzujúc falošných prorokov hovorí: Podľa ovocia ich poznáte. A tieto jedovaté plody sú už ľuďom zrejmé – nielen u nás, vo všetkých krajinách, vrátane mnohých ľudí a na samom Západe.
Svet vstúpil do obdobia revolučných premien, majú zásadný charakter. Vznikajú nové centrá rozvoja, predstavujú väčšinu – väčšinu! – svetového spoločenstva a sú pripravení nielen deklarovať svoje záujmy, ale ich aj chrániť a vnímať multipolaritu ako príležitosť na posilnenie svojej suverenity, a tým aj na získanie skutočnej slobody, historickej perspektívy, svojho práva na nezávislý, tvorivý, pôvodný vývoj, k harmonickému procesu.
Ako som povedal, na celom svete, vrátane Európy a Spojených štátov, máme veľa podobne zmýšľajúcich ľudí a cítime a vidíme ich podporu. Oslobodzovacie, antikoloniálne hnutie proti unipolárnej hegemónii sa už rozvíja v najrozmanitejších krajinách a spoločnostiach. Jeho subjektivita bude len rásť. Práve táto sila bude určovať budúcu geopolitickú realitu.
Drahí priatelia!
Dnes bojujeme za spravodlivú a slobodnú cestu, v prvom rade pre seba, pre Rusko, aby diktát, despotizmus zostal navždy minulosťou. Som presvedčený, že krajiny a národy chápu, že politika založená na exkluzivite kohokoľvek, na potláčaní iných kultúr a národov je vo svojej podstate zločinná, že musíme obrátiť túto hanebnú stránku. Kolaps západnej hegemónie, ktorý sa začal, je nezvratný. A znova opakujem: už to nebude také ako predtým.
Bojisko, na ktoré nás zavolal osud a história, je bojiskom pre náš ľud, pre veľké historické Rusko. Za veľké historické Rusko, za budúce generácie, za naše deti, vnúčatá a pravnúčatá. Musíme ich chrániť pred zotročením, pred monštruóznymi experimentmi, ktorých cieľom je ochromiť ich mysle a duše.
Dnes bojujeme tak, aby nikoho nenapadlo, že Rusko, náš ľud, náš jazyk, našu kultúru možno vziať a vymazať z histórie. Dnes potrebujeme konsolidáciu celej spoločnosti a takáto súdržnosť môže byť založená len na suverenite, slobode, tvorbe a spravodlivosti. Naše hodnoty sú ľudskosť, milosrdenstvo a súcit.
Svoj prejav chcem zakončiť slovami pravého vlastenca Ivana Alexandroviča Iljina: „Ak považujem Rusko za svoju vlasť, potom to znamená, že po rusky milujem, uvažujem a myslím, spievam a hovorím po rusky; že verím v duchovnú silu ruského ľudu. Jeho duch je môj duch; jeho osud je mojim osudom; jeho utrpenie je mojím žiaľom; jeho rozkvet je mojou radosťou.“
Za týmito slovami sa skrýva veľká duchovná voľba, ktorú za viac ako tisíc rokov ruskej štátnosti nasledovalo mnoho generácií našich predkov. Dnes robíme túto voľbu my, občania Doneckej a Luganskej ľudovej republiky, obyvatelia Záporožskej a Chersonskej oblasti sa takto rozhodli. Rozhodli sa byť so svojím ľudom, byť s Vlasťou, žiť jej osud, zvíťaziť spolu s ňou.
Za nami je pravda, za nami je Rusko!