Akcie na Wall Street si v stredu prilepšili. Prispel k tomu rast technologických firiem, keďže zmierňujúca sa inflácia zmiernila obavy investorov o stav americkej ekonomiky, hoci znepokojenie z ciel pretrváva. Spotrebiteľské ceny v USA vo februári medziročne stúpli len o 2,8 percenta po tom, ako sa v januári zvýšili o 3 percentá.

Index S&P 500 si pripísal 0,5 percenta a uzavrel na úrovni 5 599,30 bodu. Technicky Nasdaq vzrástol o 1,2 percenta na 17 648,45 bodu. Mierne klesol priemyselný index Dow Jones, a to o 0,2 percenta na 41 350,93 bodu.

Členské krajiny Konsenzu OECD na januárovom zasadnutí rozhodli o novej klasifikácii dvoch štátov. Bulharsko a Albánsko si polepšili o jednu úroveň v rebríčku rizikovosti krajín. Bulharsku pomohol blížiaci sa vstup do eurozóny a rast ekonomiky, Albánsku reformné úsilie súvisiace s potenciálnym vstupom krajiny do EÚ. Pre exportno-úverové agentúry tak tieto krajiny od 31. januára 2025 predstavujú nižšiu mieru rizika.

Ako vysvetlil námestník generálneho riaditeľa Eximbanky Pavol Tavač, klasifikácia rizikovosti krajín je dôležitým faktorom pri obchodných rozhodnutiach exportérov. S poklesom rizikovosti Bulharska a Albánska sa podľa jeho slov otvárajú nové príležitosti na expanziu slovenských firiem, ktoré môžu využiť výhodnejšie podmienky financovania a poistenia. „Eximbanka je pripravená poskytnúť im komplexnú podporu pri eliminácii rizík súvisiacich s ich prenikaním na tieto trhy,“ uviedol Tavač.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok možno bude hovoriť o prímerí na Ukrajine, ak sa ho na to novinári na tlačovej konferencii opýtajú. Informovala o tom agentúra DPA.

Šéf Kremľa má plánovanú spoločnú tlačovú konferenciu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorý sa vo štvrtok v Moskve stretne s Putinom, uviedol Peskov.

Kanada začala vo štvrtok uplatňovať odvetné clá na americké výrobky. Opatrenie zavedené v reakcii na 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka do USA nadobudlo účinnosť o 5.00 h SEČ.

Clá sa vzťahujú na americký tovar v hodnote približne 29 miliárd kanadských dolárov (18,49 miliardy eur) vrátane ocele a hliníka, počítačov a športového vybavenia. Informovala o tom agentúra AFP.

“Oprávnene prijímame odvetné opatrenia – a každý dolár z našich ciel podporí našich pracovníkov,” napísal dezignovaný kanadský premiér Mark Carney na sociálnej sieti X.

Prezident Spojených štátov Donald Trump verí, že americkí vyjednávači by mohli zabezpečiť prímerie vo vojne na Ukrajine, aj keď Kyjev a Moskva podnikli vo štvrtok skoro ráno nové letecké útoky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na dohodu, pričom Washington naznačili, že ak Putin dohodu odmietne, bude rozhodne reagovať.

Rusko zostrelilo v noci na štvrtok na svojom území 77 ukrajinských dronov. Zhruba 30 z nich zneškodnilo nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou a ďalších 25 nad Kalužskou oblasťou, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

Ceny ropy vo štvrtok ráno po prudkom raste z predchádzajúceho dňa klesli. 

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v apríli sa v stredu o 7.32 h SEČ predával po 67,44 USD (61,95 eura). To bolo o 24 centov alebo 0,35 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.  Správu priniesli agentúry Reuters a Bloomberg.

„Ak sa nebudú riešiť výdavky na federálny deficit, Amerika zbankrotuje,“ napísal Elon Musk na X.

Takto Musk reagoval na príspevok, v ktorom sa píše: „Amerika je hlboko nerentabilná, a ak nám ľudia zvonka prestanú požičiavať peniaze, zbankrotujeme. Takže, ak ste to nevedeli, ak si stále želáte krach DOGE (oddelenie pre znižovanie vládnych výdavkov, ktorému Musk šéfuje – pozn. red.), želáte si bankrot Ameriky.“

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyjadril nádej, že jeho armáda je blízko k „úplnému oslobodeniu“ ruskej Kurskej oblasti, zatiaľ čo Ukrajina naznačila, že sťahuje svoje jednotky pre rýchly postup ruskej armády.

„Počítam s tým, že všetky bojové úlohy, ktoré stoja pred našimi jednotkami, budú splnené a územie Kurskej oblasti bude čoskoro úplne oslobodené od nepriateľa,“ vyhlásil v televíznom prejave.

Pravdepodobný nový grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen v stredu odmietol deklarované zámery amerického prezidenta Donalda Trumpa na prevzatie kontroly Grónska. Podľa Nielsena Grónčania musia mať možnosť sami rozhodnúť o svojej budúcnosti. Informovala o tom agentúra AP.

“Nechceme byť Američanmi. Nie, my nechceme byť Dánmi. Chceme byť Grónčanmi a v budúcnosti chceme nezávislosť,” povedal Nielsen. “A chceme si sami vybudovať našu krajinu,” dodal.

Kanada v noci na štvrtok oznámila plány na zmiernenie sankcií voči Sýrii a zámer vymenovať veľvyslankyňu akreditovanú v Damasku. Deje sa tak tri mesiace po zvrhnutí režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada povstalcami. Informovala agentúra AFP.

“Kanada môže zohrávať významnú úlohu pri budovaní inkluzívnej krajiny, ktorá rešpektuje všetkých svojich občanov. Môžeme tiež pomôcť zabrániť tomu, aby Sýria upadla do chaosu a nestability,” uviedol osobitný vyslanec Kanady pre Sýriu Omar Alghabra.

Čínske veľvyslanectvo v novozélandskom Wellingtone vo štvrtok obvinilo šéfa miestnej spravodajskej služby zo “šírenia nepravdivých informácií”. Informovala o tom agentúra Reuters.

Generálny riaditeľ novozélandskej Bezpečnostnej spravodajskej služby Andrew Hampton minulý týždeň vo svojom prejave vyhlásil, že tichomorské krajiny sa zamerali na otázky ekonomickej a nadnárodnej kriminality, čím otvorili Číne dvere k podpísaniu strategických dohôd, ktorými by vzájomne prepojili “hospodársku a bezpečnostnú spoluprácu”.

Podľa čínskeho veľvyslanectva sú tieto vyjadrenia “úplne nepodložené a vymyslené.”

Nová sýrska vláda v stredu oznámila vytvorenie nového orgánu – Národnej bezpečnostnej rady, ktorej bude predsedať dočasný prezident krajiny Ahmad Šara. Jej úlohou bude “koordinovať a riadiť bezpečnostnú politiku a politickú agendu.” Informovala o tom agentúra AFP.

V dekréte sa tiež uvádza, že bola vytvorená “v snahe posilniť národnú bezpečnosť a reagovať na bezpečnostné a politické výzvy v nadchádzajúcej etape.”

Veľké nadnárodné spoločnosti ako Amazon a Google sa zasadzujú za výrazné rozšírenie jadrovej energie. Internetoví giganti v stredu na energetickej konferencii CERAWeek v Houstone podpísali výzvu, v ktorej prisľúbili, že sa budú usilovať o strojnásobenie globálnych kapacít jadrovej energie do roku 2050. Informovali o tom na základe správy agentúry Reuters.

Dopyt po jadrovej energii rastie, keďže štáty sa stále viac odkláňajú od fosílnych palív.

Výroba zelenej elektrickej energie dosiahla vlani v Nemecku rekordnú úroveň. Až 59,4 % elektriny vyrobenej a dodanej do siete v roku 2024 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterná a vodná energia, fotovoltika a bioplyn. Informovala o tom agentúra DPA.

V minulom roku bolo takmer v každom mesiaci dodané do siete viac elektriny z obnoviteľných ako z konvenčných zdrojov energie, ako sú uhlie a zemný plyn, oznámil v stredu Spolkový štatistický úrad (Destatis).