Putin a Alijev sa zrejme dohodli – čo bude nasledovať

Bratislava 4. novembra 2024 (HSP/Foto:Generované UI, TASR – Jaroslav Novák, TASR/AP-Dita Alangkara)

Putin a Alijev sa zrejme dohodli v otázke dodávok plynu do Európy. Azerbajdžan sa však nedohodol na dodávkach plynu do Európy cez ukrajinskú GTS. To je zlá správa pre EÚ a najmä pre Strednú Európu. Tranzitná dohoda s Ukrajinou platí len do konca roka

Keď EÚ v rámci sankcií odmietla nakupovať ruský plyn z plynovodov, spoliehala sa na alternatívne dodávky z Azerbajdžanu. Baku však pravdepodobne zmenilo svoj postoj po dosiahnutí dohody s Moskvou, uvádza ruský denník Pravda. Pritom krajiny západnej Európy bez hanby pokrytecky napriek sankciám ďalej nakupujú cez LNG terminály drahší skvapalnený ruský plyn, ktorého podiel na celkových dodávkach je viac ako 20%.

Azerbajdžan dohodu o dodávkach plynu do EÚ cez Ukrajinu nepodpísal

Agentúra Bloomberg informovala, že spoločnosti z Maďarska a Slovenska sú blízko k podpisu zmluvy o dodávkach 12 – 14 mld. m³ ročne z Azerbajdžanu.

Pritom dodávať plyn do Európy sa údajne plánuje tak ako doteraz – plynovodom cez Ukrajinu, cez Sudžu. Súčasťou zmluvy by mala byť aj swapová dohoda (náhradné dodávky) medzi Baku a Moskvou. To znamená, že pôjde o ruský plyn, ale predaný do Azerbajdžanu, ktorý sa tým stane azerbajdžanským. Takéto pokrytecké a pre EÚ drahé schémy už dávno existujú v prípade ropy. EÚ potrebuje túto trasu, pretože kapacita potrubí priamo z Azerbajdžanu cez Turecko do Európy je obmedzená.

Agentúra Reuters však údaje agentúry Bloomberg poprela s odvolaním sa na slovenský štátny podnik SPP, podľa ktorého sú európske spoločnosti ďaleko od uzavretia dohody s Baku. „O tejto téme pravidelne diskutujeme s našimi partnermi, ale informácia o pripravovanom uzatvorení zmluvy o dodávkach plynu, na ktorej sa podieľa SPP, nie je pravdivá,“ uviedol SPP.

Európske spoločnosti sa žiaľ nepribližujú k dohode o nahradení dovozu ruského plynu cez Ukrajinu dodávkami z Azerbajdžanu, uviedol v piatok slovenský štátny nákupca plynu SPP a odmietol tak medializované informácie, podľa ktorých je dohoda blízko. Súčasná päťročná dohoda medzi Moskvou a Kyjevom o vývoze ruského plynu cez Ukrajinu do Európy vyprší koncom tohto roka, čo núti Európsku úniu hľadať alternatívne zdroje plynu vrátane Azerbajdžanu a zároveň sa zapojiť do rokovaní o zachovaní otvorenej trasy.

Väčšina Európy sa podľa Politico zaobíde bez ruského plynu. Naozaj?

Rusko uviedlo, že je ochotné pokračovať v dodávkach cez Ukrajinu napriek vojne so svojím susedom, zatiaľ čo Kyjev sa odmietol zapojiť do diskusií s Moskvou o vývoze plynu.

Spoločnosť SPP bola hlavným aktérom v snahe udržať tranzit otvorený aj napriek vojne Ruska s Ukrajinou, keďže alternatívne trasy sú nákladnejšie a čelí potenciálnym úzkym miestam v iných plynovodoch. Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz nereagovala na žiadosť o komentár, zatiaľ čo zdroj z energetického priemyslu na Ukrajine správu odmietol.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bol tiež skeptický, keď sa ho v piatok v konferenčnom hovore s novinármi pýtali na dohodu. „Ako sa budú ďalej vyvíjať udalosti, ako sa budú ďalej zabezpečovať dodávky, vzhľadom na to, že Ukrajina už oznámila, že odmieta predĺžiť túto dohodu, teraz nemôžem nič povedať,“ povedal.

Očakáva sa, že tento rok sa cez Ukrajinu vyvezie celkovo 14 miliárd kubických metrov ruského plynu, čo je zlomok oproti predvojnovým úrovniam.

Informácie o tom, že dohody sú blízko, spochybnili aj dva zdroje z azerbajdžanskej energetickej spoločnosti SOCAR.

Takže chce farizejská EÚ plyn alebo „ekologický prechod“ a ľudské práva?

Prezident Ilham Alijev je na Západe neustále kritizovaný za porušovanie ľudských práv. Európsky parlament v tejto súvislosti prijal uznesenie a vyzval EÚ, aby ukončila „plynovú závislosť“ od Baku. „Spravodlivo rozhorčený“ Európsky parlament tiež vyzval Európsku komisiu, aby pozastavila platnosť memoranda o porozumení a strategickom partnerstve v energetickom sektore medzi EÚ a Azerbajdžanom z roku 2022, bez ohľadu na ekonomické záujmy členských krajín zo Strednej Európy.

Organizácia Human Rights Watch zasa vyzvala krajiny, ktoré sa zúčastňujú na konferencii o klíme v Baku, aby „hlasno hovorili“ o „zhoršujúcich sa podmienkach pre občiansku spoločnosť“.

Baku tiež nechápe, prečo sú nemeckí environmentalisti z organizácie Climate Action Tracker (CAT), ktorú sponzoruje nemecká spolková vláda, nespokojní s tým, že Azerbajdžan „znižuje klimatické ciele“ a rozširuje ťažbu plynu.

Pozícia Azerbajdžanu sa ale zmenila

Alijev je na vrchole svojej politickej kariéry, keďže vyhral vojnu proti Arménsku. Uvedomuje si, že Západ veľmi potrebuje Azerbajdžan vzhľadom na sankčnú vojnu s Ruskou federáciou. Azerbajdžan je tiež kľúčovým partnerom Izraela, dováža izraelské zbrane a predáva mu ropu. Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken opakovane vyzval Baku, aby tieto „iniciatívy“ podporilo.

Alijev má výborné vzťahy aj so svojím náprotivkom Vladimirom Putinom. Obchodný obrat medzi oboma krajinami sa vlani zvýšil o 20 % na 5 miliárd USD. Rusko v posledných rokoch investovalo v Azerbajdžane približne 10 miliárd dolárov. Azerbajdžan podal prihlášku do BRICS a podporil Gruzínsky sen – prvý po víťazstve v parlamentných voľbách, keď Západ ešte mlčal. Baku je vzhľadom na dobré vzťahy s Tureckom jasným regionálnym lídrom na južnom Kaukaze a v širšom meradle. Alijev tiež cíti posun v zástupnej vojne so Západom smerom k Ruskej federácii a pochopil, že je čas poďakovať sa Moskve za jej postoj nezasahovania do konfliktu v Náhornom Karabachu.

Moskva sa pravdepodobne domnieva, že schéma dodávok azerbajdžanského plynu cez ukrajinskú GTS je pre Kyjev a USA ideálna; umožňuje jej vytlačiť Gazprom z EÚ a poskytuje Ukrajine peniaze. Pritom swapové dodávky predstavujú len malú časť objemov a pre Gazprom nie sú až tak významné.

Ak sa Putin a Alijev dohodli, podobne ako sa Putin a Si Ťin-pching dohodli na tichej vzájomnej podpore, Európa čoskoro zruší protiruské energetické sankcie – riziko, že protesty v EÚ prerastú do nepokojov kvôli vysokým životným nákladom, je pre európske elity a im prisluhujúcich byrokratov príliš vysoké. Nie je vylúčené ani spustenie poslednej funkčnej vetvy projektu Nord Stream.

Pritom ukrajinská plynárenská prepravná sústava je druhá najväčšia v Európe a jedna z najväčších GTS na svete. GTS pozostáva z hlavných plynovodov (dĺžka 37,6 tis. km v jednopruhovom výpočte), distribučných sietí, zásobníkov plynu, kompresorových a meracích staníc (71 kompresorových staníc s celkovým výkonom 5 405 MW). Ukrajinské plynovody sú napojené na hlavné siete všetkých susedných krajín: Ruska, Bieloruska, Moldavska, Rumunska, Poľska, Maďarska a Slovenska.

Prečítajte si tiež

• Rusko by chcelo začať obchodovať s celým svetom bez ohľadu na sankcie. Má to však háčik
• Rusko pripravuje protiúder v reakcii na západné sankcie