PS pokladá spôsob zriadenia CZS za vyhodenie peňazí, podľa ministerstva klame a zavádza

Bratislava 28. septembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)

Plánované zriaďovanie Centier zdieľaných služieb (CZS) podľa opozičného hnutia PS nezvýši efektivitu ani administratívne kapacitu samosprávnych služieb. “Vláda vyhodila 11 miliónov eur,” uviedla progresívci o zvolenom výbere 22 samospráv, ktoré na CZS dostanú prostriedky z plánu obnovy. Ministerstvo vnútra (MV) SR považuje vyjadrenia PS za nepravdivé a zavádzajúce. Upozorňuje pritom, že napráva chyby bývalej vlády

Poslanci PS Jana Hanuliaková a Marek Lackovič upozornili, že centrá vzniknú tam, kde už existujú spoločné obecné alebo stavebné úrady. “Vo výsledku tak milióny eur z eurofondov pôjdu akurát na nákup nových počítačov či kopírok,” upozornila Hanuliaková. Neefektivita projektu sa môže podľa nej prejaviť aj v tom, že po vyčerpaní eurofondov nebudú mať obce na novú agendu dostatok prostriedkov.

Rezort vnútra upozornil, že novovzniknuté CZS zvýšia počet vykonávaných agend v rámci spoločného obecného úradu alebo zvýšia počty obcí zahrnutých do spoločného obecného úradu.

Za neefektívne pri zriaďovaní CZS považuje to, že bývalá vláda bez komunikácie so samosprávami vyhlásila výzvu a dlhých desať mesiacov vôbec nereagovala na fakt, že sa nikto neprihlásil. “Plán obnovy a odolnosti presne upravuje podmienky a možnosti použitia prostriedkov mechanizmu,” pripomenulo MV. “O vyhodených prostriedkoch možno hovoriť iba v prípade, ak by neboli vôbec použité. Navyše, pri nerealizovaní tohto cieľa z plánu obnovy a odolnosti by Slovensku hrozili vysoké sankcie,” upozornil rezort v súvislosti s tým, že zriadenie CZS je podmienkou na splnenie míľnika v rámci šiestej žiadosti o platbu z plánu obnovy.

Ministerstvo rozporuje tiež vyjadrenia Lackoviča, spochybňujúce výber samospráv prostredníctvom priameho vyzvania. Lackovič vyhlásil, že zďaleka nie všetky obce patria do menej rozvinutých regiónov a z niektorých tam, naopak, obce vôbec nie sú. “Je otázne, či vôbec o výzve vedeli, keďže jedna informácia o možnosti zapojiť sa bola len nenápadne zašitá na webe ministerstva vnútra,” uviedol Lackovič.

Ministerstvo oponuje tým, že z 22 obcí, ktoré budú prijímateľom, je 20 priamo z najmenej rozvinutých okresoch a dve obce (Ptičie a Vinica) sa nachádzajú v ich priamom susedstve. “Preto tvrdenie, že zďaleka nie všetky patria do menej rozvinutých regiónov, je nepravdivé,” zdôraznil rezort.

Priznáva tiež, že pre konečný výber bolo snahou vytvoriť čo najširšiu vzorku potenciálnych prijímateľov, rezort pritom spolupracoval aj so Združením miest a obcí Slovenska. “Veľkosť tejto vzorky nebola zo strany ministerstva nijak obmedzená. Napriek tomu záujem prejavilo iba 31 obcí,” uviedol rezort.

Neprijíma ani výčitku poslancov PS, že audit spôsobilosti a pripravenosti obcí robila súkromná spoločnosť, hoci to mohli podľa opozičných poslancov robiť aj ľudia z ministerstva. “Bývalé vedenie rezortu analytickej jednotke neposkytlo dostatočný priestor na vytvorenie dostatku vlastných odborných kapacít na zrealizovanie auditu takého rozsahu a v tak obmedzenom čase,” vysvetlilo ministerstvo.

Zoznam vybraných obcí, ktoré zriadia CZS, schválila v stredu (25. 9.) vláda. Samosprávy dostanú prostriedky z plánu obnovy a odolnosti formou priameho vyzvania, zriadiť CZS musia do februára budúceho roka (v odôvodnených prípadoch do konca apríla). Na naplnenie cieľov má slúžiť rekonštrukcia objektov úradov i modernizácia IT infraštruktúry smerujúca k zabezpečeniu digitalizácie. “Podporené obce budú povinné udržiavať novozískaný rozsah agend, prípadne členov ďalších päť rokov počas doby udržateľnosti,” pripomenulo MV. CZS majú byť zároveň aj krokom k motivácii samospráv k zdieľaniu svojich agend riadene, na štandardizovanom základe.