Protislovenského PS-kára si europoslanci zvolili za svojho podpredsedu. Slovensko sa môže obávať

Bratislava 18. júla 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Martin Hojsík (PS) obhájil post podpredsedu európskeho parlamentu. Hlasovala zaň progresivistická europarlamentná väčšina. Progresívne Slovensko jasá, Slovensku až tak do smiechu nie je

Úsmev na tvárach mrzne aj novozvoleným europoslancom naprieč členskými štátmi. Progresivisticko-liberálny valec dnes zažívajú na vlastnej koži, keď tak ako avizovali jeho čelní predstavitelia, všetky vedúce posty v EP si prerozdelili 4 frakcie, ktoré vytvorili v 720 člennom EP pohodlnú väčšinu 454 europoslancov: EĽS (188), S&D (136), RE (77), Zelení/ESA (53).

Kovaní „demokrati“ nezvolili ani jedného kandidáta nových frakcií. Všetkých poslancov, ktorí nie sú súčasťou veľkej štvorky, označili krajnou pravicou alebo krajnou ľavicou, populistami, euroskeptikmi, či proputinovcami. Týmto trpeným poslancom postavili demokrati s rodiny proeurópskych strán hrádzu.

Zuby po podpredsedníckych stoličkách cvakli naprázdno tretej najpočetnejšej frakcii v EP „Patrioti pre Európu“ (84), či Ľavica (46). Nikto neočakával, že sa väčšina podelí o nejakú stoličku s frakciou vlastencov ESN (25).

Rozdrobená opozícia má v pléne Európskeho parlamentu spolu 319 kresiel. Nie je to málo, ale jej štruktúra je taká, že k nejakému spájaniu pri hlasovaniach môže dochádzať len od prípadu k prípadu. Napr. nezaradení poslanci Smeru a Hlasu (6) sa môžu na ľavicových témach spojiť  Ľavicou ale aj s Progresívnymi socialistami. Na témach národno-konzervatívnych s Patriotmi a Suverenistami. Žiaľ nedá sa momentálne iné konštatovať, ako sme predikovali bezprostredne po voľbách (tu), že hoci si národno-konzervatívne sily oproti predošlému obdobiu významne polepšili, progresivistický valec bude nezastaviteľný pri plnení šialených záväzkov, ktoré si EÚ dala v minulom volebnom období. V zdravý rozum a prehodnotenie niektorých cieľov môžeme v tomto volebnom období len dúfať.

Slovensko bude mať protislovenského podpredsedu EP

Opätovne zvolený podpredseda EP Martin Hojsík sa počas predošlého volebného obdobia stal podľa rebríčka EU Influence 12. najvplyvnejším europoslancom. Rebríček zostavuje nezávislá organizácia EU Matrix. Hodnotí vplyv, ktorý majú europoslanci na obsah prijímanej legislatívy od začiatku súčasného volebného obdobia. Do skóre sa rátajú funkcie, legislatívna práca, spolupráca s inými europoslancami, členstvo vo výboroch aj hlasovanie.

V predošlom funkčnom období pôsobil Hojsík aj vo výboroch pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) a pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM).

V úlohe tieňové spravodajcu za frakciu Obnovme Európu (RE) zodpovedal za viacero legislatív, napríklad o znižovaní emisií metánu v energetike alebo o biologickej odbúrateľnosti zložiek v čistiacich prostriedkoch.

Hojsík tiež obhájil pozíciu piateho najvplyvnejšieho europoslanca v zelených témach. Je tiež najsilnejším zástancom vyšších klimatických cieľov vo frakcii Obnovme Európu.

K zvoleniu Martinovi Hojsíkovi zagratulovala česká europoslankyňa Danuše Nerudová.

Gratuluji, @martinhojsik z @progresivne_sk, ke zvolení místopředsedou Evropského parlamentu. Je to skvělá zpráva nejen pro Slovensko, ale i pro všechny, kteří si stejně jako my uvědomují, jak zásadní je pro střední Evropu proevropské a liberální směřování. Věřím, že Vaše práce…

— Danuše Nerudová (@danusenerudova) July 16, 2024

Radosť budú mať z Hojsíkových aktivít Ukrajinskí poľnohospodári. Kým Smer a Hlas má jasno v tom, že na prvom mieste musí byť záujem a prežitie slovenských poľnohospodárov, pre Hojsíka „Je bezpečnostným a hospodárskym záujmom Slovenska nenechať Ukrajinu padnúť“. A dodal, že pomoc ukrajinským poľnohospodárom je vec solidarity.

Mierové iniciatívy od neho čakať by bolo naivné. Kým osud Ukrajiny mi leží na srdci, ku genocíde v Gaze sa nevyjadruje.

Svojho zástupcu v EP bude mať v europoslancovi zelený údel, ale aj vlk, či medveď. V zelenej transformácii vidí príležitosť pre EÚ kvôli vzniku nových dobre platených pracovných miest.

Pred eurovoľbami sa Hojsík sa upísal mimovládke ILGA Europe financovanej Georgom Sorosom, pričom sľúbil,  že v europarlamente bude obhajovať práva LGBTI+ komunity. Písali o sme o tom (tu).

Na stretnutí s predsedníčkou EK Von der Layen po eurovoľbách trval na tom, „aby komisia aj naďalej potláčala nedemokratické tendencie a chránila demokraciu a právny štát rovnako všade v Európe, a teda aj na Slovensku. Podporujeme európske iniciatívy za zachovanie a posilnenie demokracie, právneho štátu, ochranu ľudských práv a nezávislosť médií. Odmietame útoky na novinárky a novinárov a démonizovanie mimovládnych organizácií, na ktorých činnosť prispieva EÚ alebo členské štáty.“

Súčasná vláda z tejto jeho funkcie radosť určite nemá. Na druhej strane na jeho pôsobenie si mohli zvyknúť počas minulého obdobia, keď na stoličke podpredsedu vystriedal Michala Šimečku a dobrého slova na Smer, Róberta Fica v europarlamente neutrúsil.

Po vražde na Zámockej ulici v Bratislave bol spolupredkladateľom Slovensko ponižujúceho uznesenia EP „Rastúci počet trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ osobám v celej Európe s ohľadom na nedávnu homofóbnu vraždu na Slovensku“, v ktorom sa okrem iného uvádza:

EP „keďže atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovania živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach často požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTIQ+ osobám; keďže národná rada v júni 2014 zmenila ústavu krajiny tak, aby párom rovnakého pohlavia výslovne odoprela právo uzavrieť manželstvo a následnú právnu ochranu; keďže referendum proti LGBTIQ+ osobám sa konalo vo februári 2015 po tom, ako konzervatívna Aliancia za rodinu s podporou cirkvi zhromaždila 400 000 podpisov a vyzvala na hlasovanie o prísnejšej legislatíve proti LGBTIQ+ osobám; keďže v máji 2022 člen vládnucej koaličnej strany navrhol zákon, ktorého cieľom je zakázať dúhovú vlajku v štátnych a verejných budovách; keďže v septembri poslanci parlamentu predložili ďalší legislatívny návrh, ktorého cieľom je zakázať všetky zmienky o komunite queer v školách, reklame a televízii; keďže na slovenských školách neexistuje povinná, veku primeraná komplexná výchova v otázkach vzťahov a sexu;“

EP „vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali občiansku spoločnosť na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom posilniť demokraciu, právny štát a základné práva, pretože zohrávajú dôležitú úlohu, najmä v tých členských štátoch, v ktorých je na vzostupe krajne pravicová ideológia a nenávistné prejavy;“

Po zostavení vlády po parlamentných voľbách 2023 chrlil síru na čerstvo zostavenú vládu Róberta Fica. Pritom dezinformoval a klamal v priamom prenose pred kolegami v EP o tom, že na Slovensku bude vládnuť ďalší autokrat, hybridná hrozba, likvidátor demokracie, právneho štátu, ktorý sa k moci dostal vďaka ruskej propagande a pomýlení dezinformátori.

„Demokrat“ Hojsík neprijal výsledky volieb. Nedokázal sa zmieriť s tým, že aj po parlamentných voľbách 2023 vyšlo slnko a burcoval ľudí na námestia. Patrí k tým, ktorí prispeli k radikalizácii J. Cintulu, ktorá viedla k atentátu na premiéra Róberta Fica.

Škodil ministerke kultúry, keď na pôde EP rečnil proti krokom súčasnej vlády na ozdravenie RTVS.

Spolu s Michalom Wiezikom rečnil v EP proti snahe regulovať počty vlkov

Pred prezidentskými voľbami v Prahe pomáhal Fialovej vláde podkopávať v Európe bezprecedentne najlepšie vzťahy medzi dvomi národmi, ktoré svoje samostatné dejiny začali písať aj napriek nevôli federalistov na oboch stranách po pokojnom rozchode. Za hrobárov V4 označil Orbána s Ficom.

Loboval v EÚ za to, aby nám európska komisia siahla na Eurofondy kvôli novele trestných zákonov. Pričom sa nechutne obúval do odborníčky na európske právo so skúsenosťami zástupkyňe krajiny pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marice Pirošíkovej, ktorej služby využila súčasná vláda na boj proti lobistom z PS: „Ešte jednu vec chcem dodať. Fico a Pellegrini nemajú už ani kúska hanby pri sebe. Svedčí o tom aj ich najnovšia diplomatická nominácia, ktorá ma posilniť naše zastúpenie priamo tu v Bruseli. Na obhajobu mafiánskeho balíka vysielajú konšpirátorku, ktorá vo vakcínach proti kovidu vidí biologickú zbraň.“

Hlasoval za uznesenie „Uznesenie o plánovanom rozpustení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát“ proti krokom slovenskej vlády, ktorými zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré prijal EP. V ktorom sa okrem iného uvádza:

EP „vyjadruje hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády, najmä pokiaľ ide o navrhované zmeny Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ohrozujú integritu súdnych procesov, podkopávajú boj EÚ proti podvodom a ohrozujú ochranu finančných záujmov EÚ a prirodzeného prostredia na Slovensku; vyzýva slovenskú vládu, aby prehodnotila tieto zmeny vzhľadom na ich možné dôsledky pre právny štát, finančné záujmy EÚ a protikorupčný rámec EÚ; vyzýva slovenskú vládu, aby dodržiavala záväzné zásady smernice EÚ o oznamovateľoch a prehodnotila navrhované zmeny v oblasti ochrany oznamovateľov na Slovensku; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že oznamovatelia by boli so spätnou účinnosťou zbavení svojej ochrany, čo by viedlo k nedostatku právnej istoty; konštatuje, že Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti Slovenskej republiky upozornil na tieto problémy Komisiu;“

EP „vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala tento vývoj a poskytovala o ňom informácie a aby prijala potrebné opatrenia na ochranu právneho štátu a nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o prípady korupcie na vysokej úrovni, a na ochranu finančných záujmov EÚ;“

Ústavný súd vystavil svojim rozhodnutím, ktorým potvrdil, že zrušenie ÚSP bolo v súlade s našim právnym poriadkom a v súlade s Ústavou SR vystavil týmto kuvičím hlasom na pôde EP známku.

Môžeme očakávať, že v týchto protislovenských aktivitách bude pokračovať europoslanec Hojsík aj aktuálnom volebnom období.

Hojsík bude súčasťou predsedníctva, ktoré pozostáva z predsedu, 14 podpredsedov a štyroch kvestorov. Funkčné obdobie členov predsedníctva je dva a pol roka.

Predsedníctvo je zodpovedné za bezproblémové fungovanie Európskeho parlamentu. Vypracúva napríklad predbežný návrh rozpočtu parlamentu a rozhoduje o administratívnych, personálnych a organizačných záležitostiach parlamentu.

Podpredsedovia navyše v prípade potreby zastupujú predsedu – predsedajú plenárnym zasadnutiam alebo reprezentujú europarlament na rôznych slávnostiach či oficiálnych aktoch.

Prečítajte si tiež:

• Progresívca Martina Hojsíka zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu
• Blaha komentuje prvý deň v EP: “Začína sa boj!”
• Miriam Lexmann zvolili za kvestorku Európskeho parlamentu
• Hnutie Republika v EP odmietlo Metsolovú a odmieta aj Leyenovú