Bratislava 28. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Naše „sorošmédiá“ sa dokážu tváriť seriózne aj vtedy, keď nezávislú žurnalistiku strieľajú do kolien guľometom. To by ste neverili, ako sa teraz vyfarbil denník SME…
Tie prepojenia nevidí len slepý: Denníky typu SME alebo N sú hlásnymi trúbami progresivizmu. Veď ich netajený názorový príklon je prakticky kopírkou programu PS. Logicky si najviac rozumejú s politikmi z tohto ideologického pólu. Nadarmo budú omieľať frázu o „nezávislej žurnalistike“ – plávať s liberálmi znamená byť zástupcom liberálneho svetonázoru.
A to nie je nezávislosť, ale tú oni zrejme nedokážu ani rozoznať, ani definovať. Nepomohli ani tituly z Veľkej Británie či Washingtonu DC. Práve naopak, tie ich do slepoty ešte viac namočili…
Teraz sa to opäť prejavilo v ich profesionálnom živote; ale utvorte si obraz sami:
Politológ Pavol Baboš pre SME vyslovil myšlienku, že Progresívne Slovensko má potenciál prekročiť vo voľbách hranicu tridsiatich percent. A uvažuje, či by nebolo vhodné mať k porážke Fica a zostaveniu vlády takúto „megastranu“ s podporou jediného malého koaličného partnera. Obhajuje tiež myšlienku regionálnych výjazdov s tým, že ak chce PS rásť, potrebuje aj konzervatívnejšieho voliča, a musí teda pretvoriť svoj imidž „liberálnej kaviarenskej strany“…
Sme zvyknutí, že tieto červené denníčky robia reklamu „svojim“. Ale pozorujte, koho si vybrali ako „nezávislého experta“: Študoval u nás, v Belgicku, a Washingtone. Profesijne skúma voličské správanie a postoje k „demokracii a európskej integrácii“. V roku 2020 sa stal členom Transparency International Slovensko. Na svojom Facebooku s radosťou zdieľa príspevky Denníka N alebo Aktualít. V kolónke „sledované“ má také „veľké mená“ nášho verejného života ako Remišová, Soltész, Kajtárová, Hanzelová, Štefunko, Strižinec, Vagovič, Tóda aj s Tódovou – treba pokračovať?
Naozaj osoby a informácie všestranné, objektívne, ideologicky nezaťažené…
Redaktor Katuška v rozhovore s Babošom (v súčasnosti pôsobí na FiF UK v Bratislave) podsúva dojem, že ľudia na Spiši budú po výjazde PS do tamojšieho kraja vnímať progresívcov „menej kriticky“. Dozvedáme sa tiež, že predstavu PS ako ultraliberálnej kaviarenskej strany vraj „zasial“ do ľudí Robert Fico s partiou…
No nie, moji milí, takto sa onálepkovalo samo PS svojim vystupovaním!
Ale najväčšia fantazmagória rozhovoru je moment, keď sa redaktor spýta na možnosť rastu voličských preferencií:
„Strop pre PS je vysoko a môže byť ešte vyššie v závislosti od tém, ktoré PS komunikuje, a od zhoršovania životnej úrovne ľudí za súčasnej vládnej koalície,“ reaguje politológ.
Ako vysoko ten strop môže byť? Vraj tridsať percent nie je nereálna predstava. Pretože aj SMER mal v minulosti toľko, a Matovič dosiahol dvadsaťpäť. Musí tomu však predchádzať „dobrá kampaň“ a „slabosť súperov“.
No to je mi kombinácia! Vy ako politická strana nemáte spoliehať na „slabosť“ súperov, vy máte makať na alternatívach, ktoré zapôsobia na voličov.
Všimnite si ten politický oportunizmus progresívcov: Kým stúpali „samohybne“, teda kým na seba lepili ten „slušnejší“ slovenský elektorát z veľkých miest a korporátov, boli pre nich obyvatelia slovenského vidieka či vzdialenejších regiónov občanmi druhej kategórie. Nemuseli to vysloviť nahlas – bolo to cítiť prakticky z každej tlačovky, a zo spôsobu, akým vystupovali a vyjadrovali sa (Korčok je čerešničkou na tej torte). Odrazu, keď zistili, že dosiahli svoj vrchol, sme im dobrí aj tu, na vidieku?
A koho chcete ešte opiť rožkom, kamoši, tetku Filipeje z horného konca? Tým, že sa budete snažiť zhadzovať súčasnú vládnu koalíciu?
Ale na záver ešte jedna otázka: Čo je to za vyučovací odbor, tá „európska integrácia“? Pred dvadsiatimi rokmi, keď som navštevoval prednášky žurnalistiky a politológie na FF UKF v Nitre sme nič také nemali, ak ma pamäť neklame. Nás viedli pedagógovia k nezávislému, kritickému mysleniu, a neťahali nás za ručičku do brán láskyplného Bruselu.
Odkedy je na akademickej pôde žiadané apriórne pozitívne nalaďovať budúcich absolventov na „európsku integráciu“, teda probruselskú hodnotovú orientáciu, maskovanú ako „vytváranie stále užších zväzkov medzi národmi Európy“?
Takže toľko o „nezávislosti“ či „apolitickosti“ našich médií, politológov, a filozofických fakúlt…
Česť výnimkám!
Prečítajte si tiež:
- Šimečka s Tódovou tentokrát pošpinili slovenskú vlajku. Zato vlajku iného štátu vychvaľujú, upozorňuje Glück
- Padol mýtus, že Šimečkovci nekradnú – Blaha reaguje : “Šimečka, pakuj sa”
- Šimečka znova povedal aj to čo nechcel
0.0°C
.jpg)
