Bratislava 14. septembra 2020 (HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)
Podľa liberálnej političky, podpredsedníčky Progresívneho Slovenska (PS) Zory Jaurovej, “pandemické opatrenia, ktoré sa zavádzajú v bratislavskom kraji od pondelkového rána nedávajú žiaden zmysel”.
Jaurová v nedeľu na sociálnej sieti skritizovala vládu za to, že nové opatrenia proti koronavírusu podľa nej môžu zruinovať umelcov. “Chcete privátne rodinné predstavenie v Slovenskom národnom divadle? Tak dajte dohromady 50 tiet, bratrancov a sesterníc a môžete mať operné predstavenie v takmer 900-miestnej sále, kde bude na javisku a v orchestrisku viac umelcov ako divákov. Tak by to totiž mohlo vyzerať po tom, ako by SND aplikovalo najnovšie požiadavky Úradu verejného zdravotníctva.”
“Pandemické opatrenia, ktoré sa zavádzajú v bratislavskom kraji od zajtrajšieho rána nedávajú žiaden zmysel. 50 ľudí v interiéri bez ohľadu na jeho veľkosť, pokiaľ ide o kultúrne alebo športové podujatia, pričom obchodné centrá, či bohoslužby môžu praskať vo švíkoch. 100 ľudí na exteriérových podujatiach, pričom na púti v Šaštíne je podľa slov ministra zdravotníctva „riziko nákazy minimálne“.”
Vláda podľa jej tvrdých slov zavádza “nepremyslené a veľmi selektívne opatrenia”. “Aj po mesiacoch, počas ktorých mala možnosť získať dáta, pripraviť sa na druhú vlnu, pozrieť sa po okolitých krajinách a najmä hľadať spôsoby, ako dosiahnuť čo najväčší zdravotný efekt, pri čo najmenších dopadoch na spoločnosť a ekonomiku je až alarmujúce. Dopad na viaceré segmenty ekonomiky, v ktorých pracujú desaťtisíce ľudí bude tentokrát definitívne zničujúci.”
Podpredsednčíka PS dodáva, že ľudia, pracujúci v kultúre, športe, cestovnom ruchu, eventovom priemysle a vo všetkých nadväzujúcich profesiách totiž dospeli na hranice svojich možností – ekonomických aj psychických.
“Veľké podujatia, akcie, festivaly, ktoré sa im s vypätím všetkých síl a za nemalých finančných nákladov podarilo presunúť z jari a leta na jeseň sú dnes prakticky definitívne zrušené. Mnohí organizátori pripravili náročné protipandemické opatrenia, prišli so zložitými technologickými a priestorovými riešeniami, uprosili dodávateľov, aby počkali s platbami. Zúfalstvo, ktoré v týchto oblastiach dnes zavládlo si za posledných 30 rokov nepamätám (a to som zažila aj mečiarovské čistky, aj bolestivé škrtanie rozpočtov za Dzurindových reforiem).”
Zora Jaurová priznáva, že pandémia je komplikovaná vec a každý musí rátať s tým, že opatrenia ho budú niečo stáť. “Považujem však za nehorázne, že potom, ako samotná NBS po jarnej fáze potvrdila na tvrdých dátach, že kultúra a nadväzujúci priemysel je suverénne najviac postihnutým segmentom ekonomiky príde vláda s opatreniami, ktoré ju opäť zrazia na kolená bez toho, aby zároveň nepredstavila účinné a jednoduché kompenzačné mechanizmy a ďalšiu pomoc pre ľudí, ktorým berie prácu a obživu.”
Odkaz ministerke kultúry
“Mrzí ma, že ministerka kultúry je prakticky neviditeľná a namiesto toho, aby bola pri všetkých rozhodnutiach, týkajúcich sa jej rezortu a bola okamžite schopná poskytnúť dáta, odhadnúť dopady a priniesť návrhy opatrení, tak alibisticky vyplakáva na sociálnych sieťach, že sa vlastne nič nedá robiť a prosí ľudí, aby vydržali, lebo veď jedného dňa kultúra „exploduje od nahromadenej energie do krásy, aká tu roky nebola“.”
Podľa Jaurovej, takto to nefunguje. “Kultúra, umenie a tvoriví ľudia síce prežijú, pretože krása a kreativita je večná, ale to, čo tu predtým exploduje, budú nervy a nádeje všetkých tých, ktorí od tejto vlády očakávali aspoň elementárne záruky toho, že ich úplne nehádže cez palubu.”
“A ak vravíte, že sa nič nedá robiť, tak tu je niekoľko návrhov, ktoré sa dajú zaviesť v priebehu pár dní. Viac už mnohí z nás nevydržia.”
Progresívci navrhujú napríklad prehodnotiť diskriminačné a nezákonné obmedzenia pri konaní verejných podujatí, ktoré nekladú rovnaké podmienky pre rôzne typy podujatí.
“Zásadne prehodnotiť povolené počty účastníkov v závislosti na priestoroch, v ktorých sa podujatie koná a schopnosti organizátora zabezpečiť protipandemické opatrenia. Vytvoriť okamžitý nástroj na kompenzáciu vynaložených nákladov pre organizátora, ktorý musel v dôsledku pandémie zrušiť podujatie (ako príklad môže slúžiť program Covid – Kultura v CZ).”
Požadujú tiež zrevidovať existujúci systém podpory firiem a SZČO, ktorým v dôsledku pandémie klesli príjmy a viazať ich aj na podujatia, nielen na zatvorené prevádzky. “Vyčleniť zdroje na intervenčné nákupy štátu v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, či už vo vzťahu k dielam, alebo k službám.”
“Viaceré z týchto opatrení navrhujú odborníci a zástupcovia dotknutých oblastí už celé mesiace, prakticky bez výsledku. Už celé roky sa snažím do verejnej debaty prispievať argumentami o dôležitosti kultúry pre spoločnosť, ekonomiku a celkový stav nášho slovenského sveta. A hoci by sa mi žiadalo ich tu na záver opäť – už po x-tý krát – zopakovať, mám pocit, akoby nebolo ku komu hovoriť. Táto vláda sa totiž na poli kultúry zatiaľ zaoberá najmä kultúrnymi vojnami.”
Chmelár: Ak neprežije kultúra, neprežije ani národ
S názorom politikov z PS tento raz súhlasí aj politológ Eduard Chmelár. Ten na sociálnej sieti uviedol, že cez víkend putoval po spišských pamiatkach svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Dodal, že nedávno si prečítal článok muzikologičky Alžbety Rajterovej (vdovy po zakladateľovi Slovenskej filharmónie Ľudovítovi Rajterovi). “Varovala v ňom, že kultúra v dôsledku posledných vládnych nariadení umiera a že to nie je maličkosť, lebo klasická hudba, divadlo a výtvarné umenie nie sú len základnými piliermi kultúry, ale predovšetkým stavebnými prvkami našej identity.”
“Absolútne sa s ňou stotožňujem. Neviem pochopiť, že vláde neprekážajú tisíce ľudí na šaštínskej púti, ale prekáža jej sto ľudí na koncerte, že vás pustí na pivo, ale nie do divadla, že povolí preplnené kúpaliská, ale zakáže všetky kultúrne podujatia.”
Na prvý pohľad to podľa Chmelára vyzerá ako cielená likvidácia kultúry. “Ale ja viem, že je to len diletantská správa štátu, na ktorú budeme doplácať ešte strašne dlho. Je to dôsledok nekultúrnosti našich politických elít. “
“Videli ste niekedy predsedu vlády Slovenskej republiky Igora Matoviča v divadle? Alebo vo filharmónii? Ani len v jeho preslávených čínskych teniskách. Kultúra túto garnitúru nezaujíma, necíti ju, nemá ju v krvi. Malý národ však môže byť veľký len svojím duchom. Jeho hodnota sa posudzuje najmä podľa toho, čím prispel k európskej a svetovej civilizácii.”
Pripomína, že Slovensko sa mnohokrát dotklo svetovej úrovne. “Poézia Rúfusa a Válka je svetová, naše umenie v šesťdesiatych rokoch dosahovalo európsku úroveň, film Obchod na korze získal Oscara a slávna snímka muža pred hlavňou tanku od Ladislava Bielika bola zaradená medzi 100 najdôležitejších fotografií 20. storočia.”
“Doba, ktorú žijeme, je však úpadková a do značnej miery za to môže stav kultúry. Maďari dávali už pred koronakrízou do kultúry toľko, čo my na armádu (1,7 % HDP), Švédi práve ohlásili najväčšiu injekciu do kultúry v dejinách. A my? Kultúru škrtíme ešte viac ako doposiaľ.”
Eduard Chmelár na záver vyhlásil, že podporuje našich umelcov a zamestnancov v oblasti kultúry, aby nás mohli tešiť, dojímať a duchovne obohacovať. “Divadlo, hudba a film nemôžu existovať bez divákov. Nedovoľme, aby toto nekultúrne barbarstvo zadusilo slovenskú kultúru. Opatrenia vlády považujem za nesystémové, nelogické a pre celé odvetvia likvidačné. V týchto dňoch by sme si viac ako kedykoľvek predtým mali pripomínať, že nielen chlebom je človek živý.”
0.0°C
.jpg)
