Ruský vojenský súd odsúdil muža na 16 rokov väzenia za to, že poskytoval Ukrajine údaje o vojenskom objekte neďaleko Moskvy a pripravoval útoky, oznámil v utorok ruský vyšetrovací výbor. Informáciu priniesla agentúra AFP.

Súd ho obvinil z prípravy útoku, pašovania zbraní a spoluúčasti na teroristických aktivitách.

Americký prezident Donald Trump chce pokračovať v budovaní kontroverzného ropovodu Keystone XL, proti ktorému sa postavili ochrancovia prírody a zastavil ho jeho predchodca Joe Biden. Informovala o tom agentúra AFP.

“Firma, stavajúca ropovod Keystone XL, ktorý zlomyseľne zavrhla nekompetentná Bidenova administratíva, by sa mala vrátiť do Ameriky a dokončiť ho – HNEĎ!” napísal Trump na svojej platforme Truth Social s odvolaním sa na kanadskú spoločnosť TC Energy zapojenú do projektu.

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí pre medzinárodné záležitosti Kazím Gharíb Abádí v pondelok v Ženeve rokoval s predstaviteľmi Nemecka, Francúzska a Británie o iránskom jadrovom programe.

“Absolvoval som nové kolo konštruktívnych rozhovorov s politickými riaditeľmi E3,” napísal Kazím Gharíb Abádí na sieti X. Zúčastnené strany si podľa iránskeho diplomata “vymenili názory na otázky jadrového programu a zrušenia sankcií”.

Otrasy v blízkosti gréckeho ostrova Santorini podľa vedcov z Aténskej univerzity “postupne ustupujú”. Od konca minulého týždňa sa naspäť na ostrov vrátilo niekoľko tisíc ľudí. Informovala o tom správa agentúry AP.

“Seizmická aktivita (však) naďalej vykazuje postupný pokles, a to tak z hľadiska denného počtu zaznamenaných zemetrasení, ako aj maximálnych magnitúd,” uviedol interdisciplinárny výbor pre riziká a krízový manažment na Aténskej univerzite.

Poľsko v utorok skoro ráno preventívne aktivovalo letectvo na zabezpečenie svojho vzdušného priestoru z dôvodu ruských útokov na západe Ukrajiny, informovalo poľské operačné velenie ozbrojených síl na sociálnej sieti X.

Ako spresnilo, do pohotovosti bol uvedený radarový systém, do vzduchu vzlietli stíhačky a aktivované boli systémy protivzdušnej obrany. “Prijaté kroky sú zamerané na zaistenie bezpečnosti v regiónoch hraničiacich s ohrozenými oblasťami”, uviedli na sociálnej sieti.

Najmenej dvaja ľudia zahynuli a ďalší piati utrpeli zranenia pri utorňajšom zrútení mosta na stavbe diaľnice v juhokórejskom Čchonane. Informujú o tom správy agentúr Jonhap a Reuters.

K nehode došlo tak, že sa päť asi 50-metrových oceľových konštrukcií podopierajúcich diaľničný most zrútilo jedna po druhej, píše Jonhap.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyjadrila ohľadom možnosti Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie. Informoval o tom portál Politico.

“Veľmi oceňujem politickú vôľu, ktorá tu je. Ak bude ukrajinský proces… pokračovať takýmto tempom a v takejto kvalite, možno by to mohlo byť skôr ako v roku 2030,” uviedla šéfka eurokomisie.

Slovensko sa pridalo k stanovisku viac než 40 krajín, ktoré vyzývajú Rusko na úplné a okamžité stiahnutie všetkých vojenských síl a vybavenia z územia Ukrajiny.

Krajiny sa pri príležitosti tretieho výročia vojny na Ukrajine zhodli na potrebe skorého ukončenia vojny a nastolenia spravodlivého, trvalého a komplexného mieru v súlade s Chartou OSN.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Washingtone vyhlásil, že k prímeriu vo vojne na Ukrajine by mohlo dôjsť v najbližších týždňoch.

Ako ďalej oznámil, prebiehajú konkrétne rozhovory o pláne na dosiahnutie trvalého mieru a bude sa na nich podieľať aj Ukrajina. Zároveň upozornil, že prípadný dohodnutý mier nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny.

S jeho tvrdením o skončení vojny v najbližších týždňoch súhlasil aj prezident Trump.

Americký prezident Donald Trump chce pokračovať vo svojich plánoch na zavedenie 25-percentného cla na kanadský a mexický tovar začiatkom budúceho týždňa. Naznačil to v pondelok podľa portálu Politico a agentúry AFP.

“Clá sa zavádzajú načas, podľa plánu,” povedal Trump na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Srbsko hlasovalo za rezolúciu Západu o Ukrajine v OSN omylom, uviedol prezident Vučič. Jeho slová cituje vydanie denníka Vijesti.

„A ako vidíte, hovorím to v čase, keď je úplne jasné, že kvôli tomu stratím priazeň alebo politické body v EÚ. Myslím si, že Srbsko sa malo zdržať hlasovania. Nemôžem obviňovať nikoho iného ako seba, nemal som čas sa tým dostatočne zaoberať,“ povedal Vučič.

Fínsky prezident Alexander Stubb vyjadril podporu Kyjevu. Zároveň predstavil víziu mierového plánu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Upozornil, že ak Rusko túto vojnu vyhrá, neprehrá len Ukrajina, ale aj Spojené štáty.

“Vo vojne na Ukrajine nejde len o ukrajinskú nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť – ide o európsku bezpečnosť a o americké vedenie,” povedal Stubb v Kyjeve v rozhovore pre agentúru Reuters.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) prijala rezolúciu USA o vojne na Ukrajine, ktorá vyzýva na rýchle ukončenie vojny. Zároveň sa ale nezmieňuje o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

Za rezolúciu hlasovalo desať krajín a päť sa ich zdržalo, čím sa dosiahla požadovaná väčšina. Zároveň je to prvýkrát, čo vyššie spomínaný orgán OSN dospel k spoločnému rozhodnutiu o vojne na Ukrajine.

Líder víťazného bloku CDU/CSU v predčasných parlamentných voľbách v Nemecku Friedrich Merz volá po zavedení prísnejších hraničných kontrol. Tie by znemožnili žiadateľom o azyl dostať sa do krajiny. Ako tvrdí Merz, bolo by to v súlade s právom Európskej únie, pokiaľ by išlo o dočasné opatrenie. “Nikto z nás nechce uzavrieť hranice,” vyhlásil Merz. Zároveň však zdôraznil, že je potrebné obnoviť kontrolu nad osobami vstupujúcimi do krajiny. Informáciu priniesla agentúra DPA.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár v Bruseli zopakoval, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Zároveň uviedol, že je potrebné ho riešiť diplomatickou cestou za rokovacím stolom za účasti všetkých zúčastnených strán. Minister to uviedol na sociálnej sieti.

“Dnešné zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli sme otvorili minútou ticha, ktorou sme si pripomenuli tretí rok od začiatku vojny na Ukrajine a všetky obete, ktoré prinieslo toto nezmyselné zabíjanie,” uviedol Blanár.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pripustil, aby sa európske krajiny zúčastnili rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

“Nielen európske (štáty), ale aj iné krajiny majú právo a môžu sa zúčastniť” na rozhovoroch zameraných na vyriešenie “krízy” na Ukrajine”, spresnil Putin.

Izraelská armáda vyhlásila, že v pondelok zasiahla dve raketové odpaľovacie zariadenia v Pásme Gazy.

Z údajov údajov Gas Infrastructure Europe vyplýva, že zásoby plynu v európskych podzemných zásobníkoch (PZP) klesli pod 41 %.

Európska komisia ponúkla Ukrajine nový balík podpory, ktorý má zabezpečiť jej energetický systém a umožniť plnú integráciu do európskeho trhu s energiou.