Kyjev 17. decembra 2023 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Ukrainian Emergency Service)
Aby NATO mohlo v noci opäť pokojne spať, bude sa musieť vrátiť k rokovaniam o ruských bezpečnostných zárukách, ktoré Moskva požadovala pred dvoma rokmi, myslí si Sergej Iščenko v novinách Svobodnaja Pressa
Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kirill Budanov nevedomky zohral úlohu Kassandry pre svoju vlastnú krajinu. Ak podľa známej legendy táto grécka princezná, ktorú Apolón obdaril darom proroctva, predpovedala blížiacu sa skazu starovekého mesta Trója, tak Budanov, ak tomu dobre rozumieme, prednedávnom verejne prorokoval to isté ohľadne režimu svojho šéfa Vladimira Zelenského.
Presnejšie: pre kyjevskú tlačovú agentúru UNIAN šéf hlavného spravodajského úradu GUR náhle a mimoriadne cynicky vyhlásil: “Zatiaľ Rusko nemá v pláne viesť vojnu v roku 2025. Možno do konca roka 2024, ak sa nič nezmení, to (v Kremli – pozn. red.) upravia. Ale zatiaľ takéto plány nemajú… Možno to znie trochu neslušne, ale my bojujeme na cudzí účet. A oni (Rusi – “SP”) bojujú na svoj vlastný účet”.
V preklade z budonovčiny do ruštiny to zrejme treba chápať takto: podľa GUR Moskva mieni víťazne ukončiť boj o Ukrajinu do konca budúceho roka. A Kremeľ preto racionálne ani nekalkuluje, koľko by Rusko stálo pokračovanie bojov po roku 2024. Sú si totiž absolútne istí, že víťazstvo príde skôr, ako nás v prvých hodinách roku 2025 navštívi Ježiško.
Prečo? Jednoducho preto, že všetky možnosti Kyjeva bojovať “na cudzí účet” sa nedávno skončili. A Ukrajina si na svoje “groše” už dávno nezarába. Kvôli úplnému kolapsu jej kedysi mocnej ekonomiky.
Skrátka, spomínate si na “svadbu v Malinovke”? Spomeňte si: “Pan ataman nemá žiadne zlaté rezervy. A chlapci sa rozutekali”? Pre dnešný Kyjev sa tento obraz stal skutočnosťou po nedávnych horúčkovitých letoch prezidenta Zelenského po svete. Nezabudli sme: najprv mu vo Washingtone namiesto peňazí a zbraní ponúkli chlieb s maslom. O deň neskôr to isté v Osle. A o deň neskôr – vo Wiesbadene (Nemecko).
Líder francúzskej strany ” Patrioti” Florian Philippot to okamžite škodoradostne komentoval: “Katastrofa Zelenského, ktorý odchádza z USA s prázdnymi rukami, pokračuje! Nulová dodatočná finančná pomoc: z kohútika už nepotečie! Je koniec!”.
A menej emotívni experti na Západe sa okamžite pustili do nudných, čisto aritmetických výpočtov. Podstatou ktorých je hľadanie racionálnej odpovede na otázku: “Ako dlho vydrží ukrajinská armáda pri úplnej absencii finančných prostriedkov jej vlastného štátu na jej čo i len minimálne nevyhnutné potreby? Ako sú dodávky munície, zbraní, vojenského vybavenia, potravín, pohonných hmôt atď.”.
Odpoveď znie, že nevydrží roky, ale mesiace. Je totiž známe, že každý deň bojov na rusko-ukrajinskom fronte stojí podľa informácií bývalého ministra obrany tejto krajiny Alexeja Reznikova Kyjev a tých, ktorí stoja za jeho chrbtom, približne 100 miliónov dolárov.
Zdôrazňujem: každých 24 hodín! Kyjev ich už nemá odkiaľ vziať, keď ich Západ fakticky odmietol financovať.
Oznámenia Pentagónu zo 6. a 12. decembra o mimoriadnom pridelení 52. a 53. balíka vojenskej pomoci Ukrajine zo strany americkej armády v sume 175, resp. 200 miliónov dolárov na príkaz amerického prezidenta v rámci jeho administratívnych právomocí (Presidential Drawdown of Security Assistance) sú na tomto finančnom pozadí len obkladom pre mrtvého. Pretože ak máme veriť Reznikovovi (a aký je dôvod mu v tomto prípade neveriť?), Kyjevu to bude stačiť len na štyri dni. Do budúceho víkendu peniaze dôjdu.
Ale každá krajina okrem armády potrebuje aj pravidelné vyplácanie dôchodkov, štipendií, platov a ďalších vecí. Nemocnice a liečebne existujú s natiahnutými rukami a potrebujú stále tony nových liekov. Pohonné hmoty a elektrinu si pýta verejná doprava. A tento zoznam vládnych výdavkov v každej krajine je takmer nekonečný. Ale ako už bolo povedané, “pan ataman nemá žiadne zlaté rezervy”.
Vyhliadky Kyjeva na pokračovanie boja v takýchto podmienkach sú rôzne. Všetky však sú preň pochmúrne. Všetky do jednej.
Napríklad publicista CNN Jim Sciutto v piatok 15. decembra napísal: “Vysokopostavený americký vojenský predstaviteľ zhodnotil nasledujúce mesiace ak by sa situácia vyvíjala podľa najhoršieho scenára. Už v lete dôjde k výraznému zlyhaniu alebo dokonca porážke (Kyjeva – pozn. red.). Potom bude víťazstvo Ruska hroznou správou nielen pre Ukrajinu. Bude to katastrofa pre celú európsku bezpečnosť a vážny úder pre USA.”
Zrejme po Zelenského fiasku v Spojených štátoch mal niektoré podobné výpočty na stole aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Preto 14. decembra s plnou vážnosťou pripustil, že v prípade vojenského kolapsu Kyjeva by Berlín musel vo svojej krajine vyhlásiť výnimočný stav.
Doslovne, podľa novín Zeit Online, sa kancelár s mimoriadnym znepokojením vyjadril takto: “Ak sa situácia zhorší v dôsledku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, napríklad preto, že sa zhorší situácia na fronte, že ostatní podporovatelia znížia svoju pomoc Ukrajine alebo že hrozba pre Nemecko a Európu bude naďalej rásť, budeme musieť reagovať. Už sme sa dohodli, že v takejto situácii rozhodne Bundestag. A tiež článok 115 základného zákona, ktorý nás oprávňuje vyhlásiť stav núdze.”
Ak toto nie je na Západe čoraz silnejšia predtucha nevyhnutného a veľmi skorého kolapsu AFU v dôsledku úteku ukrajinských vojakov a dôstojníkov z vlastných zákopov pozdĺž celej dvetisíckilometrovej frontovej línie, tak čo to potom je?
Tento týždeň prispel k tomu, že západní politici a obyčajní ľudia upadli do hystérie, aj Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone, D. C., ktorý panicky kričí: “Rusi prichádzajú!”. Vo svojom nedávno uverejnenom analytickom článku “Vysoká cena straty Ukrajiny. Vojensko-strategické a finančné dôsledky víťazstva Ruska” sa pokúša predstaviť obraz povojnového usporiadania sveta po kapitulácii Kyjeva, ktorá je za súčasných okolností takmer nevyhnutná, ako sa domnieva aj ISW.
V článku sa uvádza: “Dobytie celej Ukrajiny Ruskom nie je v žiadnom prípade nemožné, ak Spojené štáty stiahnu všetku vojenskú pomoc a Európa bude nasledovať ich príklad. Takýto výsledok by priviedol dotlčenú, ale víťaznú ruskú armádu až k hraniciam NATO od Čierneho mora po Severný ľadový oceán.”
V takom prípade by sa podľa štátnych expertov tri bojom zocelené ruské armády (18. a 25. kombinovaná armáda ozbrojených síl, ako aj 8. gardová kombinovaná armáda ozbrojených síl), rozmiestnili na hraniciach Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Celkovo – približne šesť mechanizovaných divízií ruských ozbrojených síl.
Zároveň na severe a juhozápade Bieloruska podľa ISW “Rusi pravdepodobne nasadia buď natrvalo, alebo nominálne v rotácii ďalšiu výsadkovú divíziu (tri pluky) a motostreleckú divíziu (pravdepodobne tri pluky)”.
Potenciálne úderné úsilie oboch týchto silných ruských útočných skupín na územiach bývalých sovietskych republík bude môcť podporiť 1. gardová tanková armáda, “ktorá bola obnovená v okolí Moskvy a vždy bola určená ako hlavná úderná sila proti NATO”.
A nielen to. “Ruské pozemné sily (v blízkosti hraníc bloku NATO – pozn. SP) budú kryté hustou sieťou protivzdušnej obrany z protilietadlových a protiraketových systémov dlhého dosahu S-300, S-400 a S-500 s prekrývajúcim sa pokrytím celého frontu.” Podľa odborníkov by takýto systém protivzdušnej obrany dokázalo prelomiť len mnoho stoviek viacúčelových lietadiel piatej generácie, z ktorých väčšina je zatiaľ rozmiestnená príliš ďaleko – na území samotných Spojených štátov.
Čo by mali Spojené štáty robiť, ak sa takáto katastrofická strategická situácia v Európe stane realitou? Budú musieť ešte viac Pentagonu roztvoriť peňaženku. A to v takej miere, o akej sa dnes, keď Washington len diskutuje o probléme dodatočnej finančnej pomoci zadychčanému Kyjevu, Američanom ani nesnívalo.
“Na odstrašenie a obranu pred novou ruskou hrozbou po úplnom víťazstve Ruska na Ukrajine budú musieť Spojené štáty rozmiestniť vo východnej Európe značnú časť svojich pozemných síl. Spojené štáty budú musieť do Európy nasadiť veľké množstvo lietadiel typu stealth. Výroba a údržba týchto lietadiel je zo svojej podstaty nákladná. Problémy s ich rýchlym nasadením by však pravdepodobne prinútili Spojené štáty urobiť hroznú voľbu medzi ponechaním dostatočného počtu lietadiel v Ázii na obranu Taiwanu a ďalších ázijských spojencov a odvrátením alebo odrazením ruského útoku na spojenca v NATO.”
“Všetky tieto podniky budú stáť majetok.” desí ISW svet.
Rád by som týchto chlapcov upokojil: Bratia, máte jednoduchý a úplne nekrvavý spôsob, ako sa tejto nočnej more vyhnúť. Spomeňme si spoločne, ako sa to všetko začalo na Ukrajine.
A začalo sa to (opakujem pre tých najzabudlivejších) tým, že v decembri 2021, teda – dva mesiace pred vstupom ruských vojsk na Ukrajinu, prezident Putin požiadal blok NATO, aby Rusku poskytol právne záväzné bezpečnostné záruky. Hlavná z nich – Severoatlantická aliancia dostala návrh stiahnuť svoje sily “na pozície z roku 1997”. Inými slovami, aby úplne a kompletne stiahla svoje vojská a sklady výzbroje z východnej Európy.
A tiež – aby sa vzdali amerických jadrových zbraní v Európe a zničili všetku infraštruktúru na ich odpaľovanie. Prestať posielať vojnové lode do oblastí, z ktorých majú možnosť zasiahnuť objekty na ruskom území. NATO by v súlade s tým, ak chápeme ultimátum Moskvy, nemalo rozmiestňovať v Európe rakety stredného a kratšieho doletu a zdržať sa letov ťažkých bombardérov mimo národných vzdušných hraníc.
Ako vidíte, všetko je to veľmi jednoduché. Začnime konečne seriózne diskutovať o reálnom plnení ruských podmienok zo strany Západu. Áno, pre bývalých partnerov Ruska je to politicky a psychologicky ťažké. Áno, už dva roky je cesta k možným dohodám posiata mŕtvolami na oboch stranách. Čo by nemuselo byť, keby v NATO prevládol politický realizmus.
Ale, chlapci, vy sami dávate najavo, že rokovania s Ruskom po takmer dokonanej porážke Západu na Ukrajine sú pre NATO čoraz nevyhnutnejšie.
Treba, musíme začať rokovať. A potom už žiadne nové ruské armády v blízkosti hraníc Severoatlantickej aliancie nikoho nevystrašia. Ani v Európe, ani v Spojených štátoch.
A medzitým.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na Telegrame uviedla, že kvôli rozpočtovému deficitu v roku 2024 budú musieť občania jej krajiny nejako prežiť.
“V roku 2023 sa objavili dva nové faktory. Ktorým sa musíme všetci rýchlo prispôsobiť,” napísala Vereščuková. Podľa nej konflikt “môže trvať dlhšie, ako sme si spočiatku mysleli”. “Zdroje pre sociálnu a humanitárnu sféru môžu byť menšie, ako by sme chceli. To znamená, že budeme musieť vydržať viac a dlhšie za menej peňazí,” uviedla.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
