Boj za spravodlivejšiu spoločnosť a ochranu životného prostredia bolo mottom advokátky a občianskej aktivistky Zuzany Čaputovej nielen v jej prezidentskej kampani, ale v celom jej profesionálnom živote. Advokátke známej z lokálnej kauzy pezinská skládka, pre ktorú sa vďaka rozsudku Súdneho dvora EÚ zmenili pravidlá záväzné pre celú EÚ, začali po zhruba polročnej kampani raketovo stúpať preferencie po tom, čo sa začala objavovať v diskusiách s ostatnými kandidátmi. Ako líderka úspešnej verejnej kampane za uzavretie skládky odpadu v Pezinku Čaputová získala v roku 2016 Goldmanovu environmentálnu cenu udeľovanú Nadáciou Goldman Environmental Foundation. Táto cena sa prirovnáva k Nobelovej cene v oblasti ochrany životného prostredia a Čaputová ju získala za európsky kontinent.

Aktívne sa angažovala aj v ďalšej úspešnej kampani organizácie VIA IURIS za zrušenie Mečiarových amnestií. Petíciu za ich zrušenie v priebehu niekoľkých týždňov podpísalo vyše 76-tisíc ľudí, čo pomohlo vytvoriť verejný tlak a amnestie zrušiť. „Tvrdenie, že vždy stála a stojí na strane tých, voči ktorým sa dejú neprávosti, nie je len volebným sloganom, ale overiteľnou skutočnosťou. Nesmierne dôležité je to, že Zuzana Čaputová zdôrazňuje potrebu vyrovnať sa s hriechmi, nespravodlivosťami či deformáciami minulosti, prispieť k budovaniu slušnej spoločnosti a spravodlivého štátu, a zároveň myslí na budúcnosť, ktorá je neodmysliteľne spätá s riešením environmentálnych problémov a výziev,“ povedal o Čaputovej environmentalista a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba.

Slovensko malo už dvakrát veľkú šancu, že hlavou štátu sa stane žena. Na post prezidenta síce kandidovalo viacero žien, no najbližšie k tomuto cieľu sa dostali herečka a diplomatka Magda Vášáryová a expremiérka Iveta Radičová, ani jedna však neuspela. Politológ Ján Baránek vyjadril presvedčenie, že dôvodom neúspechu nebolo ich pohlavie, ale chyby v kampani a vtedajšie rozloženie politických síl. „Byť ženou nie je zásadný handicap,“ vyhlásil. Po tretíkrát však advokátka a občianska aktivistka Zuzana Čaputová aj naozaj zvíťazila, hoci s touto témou v kampani výrazne nepracovala.

Podľa názorov niektorých politológov je jedným z Čaputovej nedostatkov absencia politických skúseností, a to najmä v zahraničnopolitickej oblasti. Čaputová sama za svoju slabinu považuje oblasť bezpečnosti a obrany. Priznáva, že ako vrchná veliteľka Ozbrojených síl by sa zo začiatku musela spoľahnúť na odporúčania poradcov a túto oblasť si doštudovať. Prezident podľa ústavy zastupuje Slovensko v zahraničnopolitických otázkach a reprezentuje krajinu navonok. „Prezident nie je púťová atrakcia, ale kľúčová postava v tejto oblasti, čo sa na Slovensku marginalizuje. Ak prezident nemá zahraničnopolitické skúsenosti, je odkázaný len na poradcov,“ vyhlásil pre agentúru SITA Baránek. Nikto však nespochybňuje jej jasne proeurópsku a prozápadnú orientáciu. Ani v domácej politike nemá veľa skúseností, až v roku 2017 sa stala členkou a následne podpredsedníčkou novej politickej strany Progresívne Slovensko. Po prvom kole prezidentských volieb, v ktorom zvíťazila so ziskom 40,57 percenta hlasov, sa však funkcie podpredsedníčky Progresívneho Slovenska vzdala.

Pre médiá sa Čaputová viackrát vyjadrila, že chce oslovovať všetkých voličov bez ohľadu na ich národnosť, vieru, sexuálnu orientáciu či politickú príslušnosť. V predvolebných debatách vyslovila viacero liberálnych názorov – nie je proti registrovaným partnerstvám ľudí rovnakého pohlavia ani proti tomu, aby si homosexuálne páry mohli adoptovať deti. Objavila sa aj v kampani podporujúcej právo žien na interrupciu. Jej priame odpovede na polarizujúce otázky si vyslúžili aj vlnu kritiky, najmä z konzervatívnej časti politickej scény. „Človek musí byť kompatibilný sám so sebou, len vtedy je vierohodný,“ komentoval jej postoj Baránek.

Znalcov politických kampaní prekvapila Čaputovej úprimnosť a najmä to, ako si tým získala slovenskú verejnosť zvyknutú na vyhýbavé odpovede dlhoročných politikov. Vo svojich názoroch na ľudskoprávne otázky ostala v pelotóne prezidentských kandidátov osamotená. Čaputová je známa tým, že sa v politických diskusiách snaží o mierny tón, nekričí, neskáče do reči, ale už niekoľkokrát prejavila svoju razantnosť. „Vo svojich výrokoch je opatrná, ale pritom si zachováva tvár. Ľudia z nej cítia snahu spoločnosť spájať, netlačí ju ego, ale snaha zlepšiť situáciu v krajine, a evidentne sú preto pripravení niektoré jej názorové odlišnosti tolerovať,“ napísal o Čaputovej český týždenník Respekt.

V médiách sa začalo riešiť aj súkromie Čaputovej, ktorá je rozvedená a má dve dospievajúce dcéry. S nárastom preferencií začali pribúdať otázky o jej partnerovi, možnom „prvom pánovi“. Po útokoch na konšpiračných portáloch Čaputová zverejnila fotografiu s hudobníkom a fotografom Petrom Konečným. Pri otázkach, či sa Konečný bude zúčastňovať na stretnutiach podľa protokolu, advokátka tvrdí, že ľudia nevolia rodinu, ale prezidentku, ktorá sa ich zastane.

Životopis novozvolenej prezidentky Zuzany Čaputovej

Zuzana Čaputová sa narodila v Bratislave 21. júna 1973. Je advokátkou, občianskou aktivistkou a členkou mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú skončila v roku 1996 a získala titul magistra práv. Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.

V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Súdny dvor EÚ spresnil viaceré dovtedy sporné právne otázky v tejto kauze, ktoré sú dnes záväzné pre celú Európsku úniu. Za líderstvo v kauze pezinská skládka Zuzanu Čaputovú v roku 2016 ocenili udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny. Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia.

Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide).

Zuzana Čaputová sa dohovorí anglicky a rusky. V súčasnosti žije v Pezinku so svojou rodinou. Je rozvedená, má dve dcéry.

Informácie pochádzajú od štábu Zuzany Čaputovej a z archívu SITA.