Palestínski prezident Mahmúd Abbás a jeho rivali z hnutia Hamas odmietli v nedeľu návrhy na presídlenie obyvateľov Pásma Gazy. Vyjadrili sa po tom, ako americký prezident Donald Trump hovoril o myšlienke “vypratať” toto vojnou zdevastované palestínske územie.
Trump zaviedol 25 % clo na tovar z Kolumbie – za to, že odmietla prijať lietadlá s deportovanými migrantmi. Napísal o tom na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Predtým Bogota odmietla prijať dva lety s Kolumbijčanmi, ktorí boli deportovaní z USA. Podľa Trumpa „o týždeň sa 25-percentné clo zvýši na 50 %“.
Americký prezident tiež uvalil zákaz cestovania na kolumbijských diplomatov a zrušil im víza. Rovnako aj vedenie Kolumbie, ako aj ich rodiny. Na všetkých kolumbijských občanov boli uvalené sprísnené colné a hraničné kontroly.
Hádzanári HK Košice zvíťazili v nedeľňajšom zápase 17. kola Niké Handball extraligy nad HáO TJ Slovan Modra 35:31. Košičania zaznamenali desiate víťazstvo v sezóne a posunuli sa na štvrté miesto, hráči Modry sú s ôsmimi bodmi na ôsmej priečke.
Hádzanárky Baníka Most vyhrali v 15. kole MOL ligy na palubovke Slavie Praha 34:25. Bodovo sa tak vyrovnali druhým Michalovciam, pražský tím figuruje na piatom mieste.
Izraelskú rukojemníčku, ktorej prepustením Izrael podmieňuje povolenie na návrat vysídlených Palestínčanov na sever Pásma Gazy, pustia na slobodu pred ďalšou plánovanou výmenou rukojemníkov za väzňov. S odvolaním sa na palestínske zdroje o tom v nedeľu informovali agentúry Reuters a AFP.
18:34
Obyvatelia sa zatiaľ nemôžu bezpečne vrátiť do pohraničných oblastí na juhu Libanonu, oznámila v nedeľu Organizácia spojených národov. Reagovala tak na vyhlásenie libanonského ministerstva zdravotníctva, ktoré informovalo, že pri izraelských útokov v oblasti zahynulo najmenej 15 ľudí.
18:32
Lukašenko získal v bieloruských prezidentských voľbách 87,6 percenta hlasov.
Tieto údaje zverejnili bieloruské médiá s odvolaním sa na exit poll „Bieloruského výboru mládežníckych organizácií“.
Ostatní kandidáti získali od 1,2 do 2,7 %
18:28
Nový prieskum vo Francúzsku: Popularita prezidenta Emmanuela Macrona dosiahla najnižšiu úroveň v histórii. Francúzska tlačová agentúra AFP citovala prieskum, v ktorom získal iba 21-percentnú podporu, čo je najhorší výsledok od jeho zvolenia v roku 2017.
18:27
Ak sa Maďarsko pokúsi zablokovať predĺženie sankcií voči Rusku, Brusel je pripravený „znásilniť“ legislatívu, ale sankcie predĺžiť.
Uviedol to šéf maďarského rezortu zahraničných vecí Peter Szijjarto.
„V pravidlách EÚ jasne vyplýva, že v otázke sankcií je potrebná jednomyseľnosť, ale už teraz sa špekuluje: ak nebude jednomyseľnosť, tieto pravidlá sa budú vykladať inak,“ – povedal maďarský minister v éteri miestneho rozhlasu.
Podľa neho, ak nebude jednomyseľnosť, Brusel pristúpi k „znásilňovaniu“ európskych noriem a hlasovaniu väčšinovou metódou.
Objem aktív hedžových fondov vzrástol v minulom roku takmer o desatinu, pričom ich celková hodnota presiahla 4,5 bilióna USD. Uviedla to spoločnosť HFR (Hedge Fund Research).
16:32
Chýbajúce uznanie nedeľňajších prezidentských volieb v Bielorusku je dôkazom zlyhania pokusov o legitimáciu súčasného režimu, vyhlásila bieloruská opozičná líderka v exile Sviatlana Cichanovská.
Pápež František varoval v nedeľu pred antisemitizmom. V príhovore k veriacim na Námestí svätého Petra pripomenul pondelňajšie 80. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, na ktoré pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Prof. Viliam Fischer by sa proti covidu neočkoval. Povedal nám za akých podmienok by svoj postoj zmenil
Je Covid banálne ochorenie? Ako by transformoval slovenské zdravotníctvo? Čím ho nahneval šéf lekárskych odborov Peter Visolajský? Prečo na Slovensku študujú zdravotné sestry 7 rokov? Na otázky prišiel do štúdia Hlavných Správ odpovedať kardiochirurg, Prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc., FISC
25. 11. 2024 |Rozhovory|
14 min. čítania |0 komentárov
|
Na snímke kardiochirurg Prof. Viliam Fischer
Bratislava 23. novembra 2024 (HSP/Foto:HSP)
▶❚❚↻
.
Prof. Viliam Fischer v roku 1998 vykonal na Slovensku prvú úspešnú transplantáciu srdca, pričom pacient žil s novým srdcom 9,5 roka a zomrel nie na srdcové ochorenie. Povýšil tak slovenské zdravotníctvo na svetovú úroveň. Tisíce odoperovaných pacientov mu ďakujú za svoj život a slovenská medicína za kredit v zahraničí.
Viac vo videu:
.
Stiahnite si alebo vypočujte audio záznam rozhovoru
Deep-Fake útoky
Keď je človek známy, nevyhne sa pozornosti médií a ani zneužitiu svojho mena. Tak sa napr. stalo, že s jeho menom spojil nejaký chytrák liek, ktorý mal 100 % vyliečiť hypertenziu.
V rozhovore profesor doplnil, že s políciou už pred dvomi rokmi riešil zneužívanie svojho mena, kde mal propagovať liek proti vysokému tlaku. V nedávnom jeho videu zase bol zneužitý obrazový záznam a doňho podsunutá aj zvuková stopa. V zmanipulovanom videu potom Viliam Fischer vravel veci, ktoré nikdy nevyslovil.
.
„… Zrovna nedávno som pozeral na ten istý film, ktorý som natáčal o covide, kde mojimi ústami mojou postavou, teda tým istým zvukom, obrazom zase hovorím o propagácii liekov. Ale to už poznám, to už asi 3 roky chodí o mne,“ vysvetlil ako niekto použil na jeho diskreditáciu deep-fake video svetoznámy kardio-chirurg. Polícia pôvodcu tohto falošného záznamu nedokázala zistiť. Jeho pohár trpezlivosti pretiekol, keď sa na sieti objavilo video s jeho rečou namierenou proti vláde a ministerstvu zdravotníctva. Pričom „ja som komunikoval s každým ministrom zdravotníctva SR, či z „pravého“ alebo „ľavého“ politického spektra už 20 rokov o transformácii zdravotníctva,“ doplnil.
Vníma to ako krivdu za roky služby, ktoré voči slovenskej spoločnosti odviedol:
„A viete, človek niečo pre túto republiku spravil. Tisíce operácií pacientov, „vrátených“ do bežného života, desaťtisíce šťastných rodín. Vychoval som silnú generáciu kardiochirurgov a 5-im z nich vo veku, keď nemali ani 40 rokov, som im dal operovať, zo začiatku samozrejme za mojej asistencie, aj najťažšie operačné výkony, vrátane transplantácie srdca. Neviem, či sa v Európe nájde také kardiochirurgické pracovisko, kde by šéf kliniky dal taký obrovský chirurgický priestor svojim kolegom v takom ich mladom veku. Poctivo to robíte celý život a potom sa dočítate, že nielen ste boli fyzicky napadnutý, ale že ste aj dvakrát už zomrel. Od narodenia 25 rokov som žil v jedno izbovom byte, štyria, väčšinou jedol mastný chleba… Viete, tu to zachádza už príliš ďaleko“!
Pán profesor, je ochorenie COVID-19 banálnym ochorením? Sú skupiny ľudí, ktoré by sa mali báť? Alebo je to tak, že je to ako bežná chrípka, ako sa to niekedy prezentovalo? Ako sa na to pozeráte?
.
Ja som kardiochirurg. Na to sú povolaní odpovedať profesionáli, ktorých názory som si naštudoval. Citoval som množstvo svetových odborníkov, virológov, epidemiológov… z Washingtonu, z New Yorku, z Oxfordskej Londýnskej univerzity a tak ďalej. Mnohí, aj európski, aj naši odborníci sa jednoznačne vyjadrujú, že je to bežné chrípkové ochorenie. Dokonca viacerí tvrdia, že ani nie je tak vážne ako niektoré vážne bežné chrípkové ochorenia.“
Zmätok do veci posudzovania úmrtí na Covid vnieslo aj testovanie PCR, či antigénovými testami, ktoré vykazuje množstvo falošne pozitívnych, či falošne negatívnych výsledkov.
„Dokonca v Taliansku realizovali pitvy tých, čo zomreli pôvodne na Covid. A z tých 100 % sa zistilo, že okolo 88 % z nich nezomrelo na Covid, ale na inú diagnózu.“ doplnil profesor a ponúkol aj návod ako ochoreniu čeliť:
„Netreba sa báť slova Covid. Čo treba spraviť? Opak toho, čo sa aj u nás propagovalo. Namiesto sedenia doma, nepohybu, nosenia masky, atď, dať sa do pohybu. Situácia s nadhmotnosťou a obezitou dosahuje na Slovensku katastrofálne rozmery – 60% . A máme už takmer 20% obéznych detí a mladistvých. Čiže, začnime sa venovať vlastnému organizmu, hýbať sa a zvýšiť fyzickú aktivitu všetkými možnými formami. To je kľúčová záležitosť.“
Prečo toľko ľudí končilo na ventiláciách?
„Nechajte starších ľudí, väčšinou nad 70 ročných doma, dajte im masky na tvár, nech sa nehýbu a máte tu výsledok. Ale tie čísla sú vysoko nadnesené, pretože opakujem, stačilo do chorobopisu napísať prítomnosť pozitívneho Covid testu a zrazu bol príčinou smrti Covid. Myslím si, že treba preveriť kompletné chorobopisy týchto pacientov a potom hovoriť o tom, na akú diagnózu pacient zomrel…
Kongres epidemiológov a virológov
Viliam Fischer už v roku 2020, v čase keď Covid ešte len prenikal na európsky kontinent, volal po zvolaní celosvetového kongresu, kde by si odborníci, vrátane tých s klinickou praxou, vymenili poznatky, skúsenosti, diskutovali a prišli k nejakému záveru, ktorý by prijali všetci. Prekvapilo ho, že na všetky možné ochorenia sa zvolávajú sympóziá, kongresy. Len na Covid ochorenie nie, dodnes. Na to, aby sa prijímali opatrenia, medicínske postupy v rozpore s mnohoročnou praxou, znalosťami, ktoré kapacity v oblasti epidemiológie, infektológie, virológie, imunológie získavali roky pred príchodom Covidu stačil tzv. vedecký konsenzus. Pričom aj u nás sa medializovaní „odborníci“ odvolávali len na Antony Fauciho.
„Pozrite sa, ja tu mám spracované údaje overených najmenej 50-tich svetových, renomovaných epidemiológov, virológov, profesionálov. To sú renomovaní profesori. 14 zo Spojených štátov, citujem napríklad z Baylor univerzity z Texasu, Stanford univerzity z Texasu, z New Yorku z Rockefeller univerzity, ďalej vážených nemeckých profesorov, ďalej nositeľov Nobelových cien. A tí všetci majú absolútne iný názor.
.
U nás traja, štyria virológovia na Slovensku sú stále citovaní a o tých mnou citovaných sa nehovorí.“, vyjadril svoj pohľad na nadužívanie vedeckého konsenzu, ktorým sa nahradilo hľadanie pravdy nielen v čase pandémie.
„Počas mojej chirurgickej kariéry som pracoval skoro v každej chirurgickej disciplíne, okrem gynekológie. Od všeobecnej brušnej chirurgie, traumatológie, neurochirurgie a v srdcovo-cievnej chirurgií. A všade v týchto disciplínach sú kongresy, sympózia, či na národnej, alebo medzinárodnej úrovni. Okrem koronavírusu, na ktorý zomrelo údajne najviac ľudí, nebol žiadny kongres, sympózium, konferencia.
V tejto súvislosti ma napadla myšlienka, aby Slovensko, napríklad v spolupráci s českými kolegami, zorganizovalo prvý európsky alebo svetový kongres o koronavíruse, kde sa zavolajú zástancovia za očkovanie proti Covidu, zástancovia proti očkovaniu a nech sa diskutuje na takomto vážnom vedeckom fóre. Nech nehovoria žurnalisti, matematici a im podobní „vedci“, uviedol k myšlienke usporiadania Covid kongresu profesor.
Očkovať alebo neočkovať proti koronavírusu?
S otázkou chýbajúceho Covid kongresu spája Viliam Fischer aj svoju odpoveď na to, či sa proti Covid očkovať alebo nie. Kým tento kongres neprebehne, hovorí očkovaniu proti Covid jednoznačné nie!
.
„Ja som ešte v rokoch 2020-2021 aj v médiách vyjadril jednoznačne: dám sa očkovať za jednej podmienky. Ak vznikne takýto kongres a záver vážnych virológov, epidemiológov povie, že očkovať, potom sa nechám.
A samozrejme všetko sa ukazuje, že to nie je pravda. Že to je vymyslená vec, že to je záležitosť určitej úzkej skupiny. Tvrdia to svetoví vedci, vrátane doktorky Pekovej a ďalších virológov, vrátane českých, ale aj slovenských vedcov, že to je jednoducho vymyslená vec.
Pani doktorka Peková na dvoch prípadoch dokázala, že je to umelo vytvorená záležitosť. A keď je niečo umelé, patologické, negatívne, vytvorené, tak s akým cieľom? Veď je to proti medicíne, proti ľudskosti, preboha.“
Úmrtia na Covid, s Covidom
Podľa profesora Fischera sme počas Covidu absolútne zanedbali otázku posudzovania, prečo nám nejaký pacient zomrel. Stačil pozitívny test na Covid a ostatné klinické vyšetrenia neboli vzaté do úvahy.
.
„Keď niekto zomrie, to je predsa vážna udalosť. Má sa spraviť tzv. exitový seminár, kde sa má prebrať, prečo ten pacient zomrel. Majú referovať nielen epidemiológovia a virológovia, ale aj klinickí pracovníci. A v tých začiatkoch ale aj potom mi absolútne chýbali klinickí pracovníci, kardiológovia a neurológovia a tak ďalej. A s nimi sa má spraviť záver.
Viete, sú veľmi známe informácie, že v nemocniciach, aj v Spojených štátoch keď sa napísalo, že zomrel na Covid, tak sa za to aj platilo.
Čiže pokiaľ sa nespraví úmrtný seminár a tam sa nepovie, že zomrel na Covid, pre Krista Pána, ako to môžem zverejniť?
To je totálne proti medicíne, proti ľudskosti. A drvivá väčšina pacientov, ktorí zomreli na Covid, neboli pitvaní. Tu išla medicína totálne bokom,“ uviedol k téme vysokej úmrtnosti na Covid na Slovensku profesor Fischer.
Následky očkovania mRNA vakcínami proti Covid
So samotnou vakcínou proti Covid vidí profesor Fischer problém v jej nedostatočnom testovaní. Vakcína, ktorá sa vyrobí za niekoľko mesiacov nemôže byť prehlásená za bezpečnú vakcínu. Dlhodobé následky takejto vakcíny sa môžu prejaviť aj po 10 rokoch.
„Tie následky sú mnohonásobné. Zápaly srdcového svalu, endokarditídy, myokarditídy, mozgové príhody. Je kopec literatúry, aj moje osobné rozhovory, ktoré mám, s neurológmi, kardiológmi.“
.
„Tie následky ďalekosiahle presahujú chorobnosť a úmrtnosť iných vakcín. V tej súvislosti sa napríklad prestalo písať o chrípke. Veď na chrípku každý rok na Slovensku zomiera 800 až 1000 ľudí.
Covidová amnestia
Amnestia, schválená vládou, odpúšťa tým, čo počas pandémie spáchali priestupky, či trestné činy. Tým, čo boli pokutovaní. Tým, čo strávili týždne zatvorení v štátnej karanténe. Avšak tým vláda hovorí, že tí, čo sa vzopreli nezmyselným proticovidovým opatreniam, sú vinní a štát ich zhovievavo omilostil. Tým zmýva všetku vinu z tých, čo tie opatrenia vymýšľali, vynucovali, násilím presadzovali. Z tých, čo nadradili vyhlášku nad zákon, šliapali po ústave, ľudských právach. Čierneho Petra hodila vláda na tých, čo sa nepodvolili, na „dezolátov“.
„Viete čo, k tomu sa ja nebudem vyjadrovať.“ odmietol vo veci amnestie vyjadriť svoj názor kardiochirurg Fischer a dodal: „Ja som lekár. Ja som profesionál. Ja viem, kde sú moje hranice. Ja poviem medicínsky názor, ktorý je mnohokrát veľmi nepríjemný pre mnohých ľudí, ale to sú fakty. … Takže túto oblasť nechám právnikom a iným vzdelaným ľuďom, ktorí majú na to placet.“
Čo je za kolapsmi trénovaných ľudí?
Ako bývalý vrcholový športovec a kadiochirurg vníma príčinu úmrtí na náhle zlyhanie srdca u mladých trénovaných športovcov najmä v probléme s časťou ľavej komory, ktorá vysiela patologické vzruchy. „Tam sú niektoré určité chlopňové dovtedy nepoznané veci, ale hlavne poruchy rytmologické, ktoré sa môžu prejaviť takýmto spôsobom. Čiže to by som, viete, z tejto disciplíny vynechal.“
.
Očkovanie detí
„Deti majú tak silne vyvinutý imunitný systém, takže oni žiadne očkovanie proti Covidu nepotrebujú, maximálne ochorejú ľahkou formou. Žiadne dieťa u nás na Covid nezomrelo.“ zhodnotil potrebu očkovať deti profesor Fischer a doplnil „A v tejto súvislosti mi nedá, aby som nespomenul meno prezidenta Lekárskeho odborového zväzu, doktora Visolajského, pediatra, ktorý roky hlásal a aj stále presadzuje so svojou manželkou, očkovanie proti Covidu aj u detí.“ Pritom sa vie o vážnych vedľajších účinkoch, aj úmrtiach po očkovaní proti Covidu.
Odkaz štrajkujúcim lekárom
„A takýto človek dnes vystúpi a vypráva o tom, že slovenským lekárom treba doplatiť nejaké peniaze. Prepáčte mi, kolegovia, „sto“ rokov robím v medicíne obrazne povedané. Lekárom sa platy už zvýšili, na bežné slovenské pomery majú vysoko nadštandardné platy. Toho času zvýšenie platov by bolo potrebné podporiť skôr u zdravotných sestier a ostatného nižšieho zdravotného personálu.
Chcel by som pritom veľmi zdôrazniť jednu vážnu skutočnosť. Ja považujem vzdelanie, výchovu mládeže, učiteľov, pedagógov za rovnako dôležitých, ako nás lekárov, ktorí zachraňujeme ľudské životy. Bez kvalitnej pedagogiky, bez správnej výchovy, bez vychovania vzdelaných, inteligentných ľudí, nevychováte vzdelaný a inteligentný národ.
Dal som si tú robotu a povyprával sa s mojimi priateľmi, pedagógmi, ktorí sú vekovo, aj počtom odpracovaných hodín na úrovni asistenta, docenta. A títo pedagógovia, keď skončia vysokú školu majú nástupný plat okolo 800 – 1 000 eur. Ako asistent, pedagóg po 25 rokoch má čistý plat 1 300 eur, docent 1500 eur. Lekár, po tých istých rokoch 3 500 eur. Lekári, prepáčte, majú minimálne dva až dva a pol krát vyšší plat, ako nelekári, pedagógovia.
A lekárski odborári, na čele s ich prezidentom (znie to honosne) Dr. Visolajským chcú ešte plat zvýšiť o 62 eur. Ja to považujem za hanbu, za urážku, za urážku medicíny a urážku aj mojej medicínskej cti. A rozbíjanie spoločnosti. Byť lekárom, to nie je zamestnanie, to nie je povolanie, to je poslanie, to je niečo viac. A kto rozmýšľa cez ekonomiku, nech nejde študovať medicínu.“
.
Kde sa vzala požiadavka na univerzitné vzdelávanie zdravotných sestier
Požiadavka 7 ročného štúdia na získanie kvalifikácie pre zdravotné sestry, aby sa mohla uplatniť na pracovnom trhu únie, ktorej plnenie spôsobuje dlhodobo nedostatok zdravotných sestier v našich zdravotníckych zariadeniach, vznikla podľa Viliama Fischera nesprávnym prekladom Smernice EÚ v danom čase:
„Viete, čo hovorí Európska komisia? Smernice EÚ vyžadujú na funkciu zdravotnej sestry ukončenie 10-ročnej všeobecnej školskej dochádzky, absolvovanie 4 600 hodín v zdravotnej škole, z toho 2 300 hodín praktickej výučby.
S matematikou som sa zrovna nekamarátil, tak som sa dal dohromady s matematikmi, mojimi priateľmi a oni mi to „preložili“ do správnych čísiel.. Jeden mesiac je 22 pracovných dní, rok 200 pracovných dní, 4 roky 800. … Takže nám vyšlo, že na štúdium zdravotnej sestry stačia 4 roky štúdia, aby sa spĺňali kritéria Európskej komisie pre možnosť získania kvalifikácie zdravotná sestra.“
Celá tragédia vznikla podľa doktora Šíma, prezidenta Slovenskej lekárskej komory, ktorého citoval Viliam Fischer v rozhovore, nesprávnym prekladom slovného spojenia „high school“ ako „vysokej školy“ namiesto „vyššej strednej odbornej školy“ z anglického originálu Smernice EÚ. Teda nevysokej školy, ktorá sa končí maturitnou skúškou.
„No a ten dopad je hrozný. Nedostatok stredného zdravotného personálu a pokles záujmu o štúdium odboru zdravotnícky asistent. A absolútne súhlasím s názorom MUDr. Jaroslava Šima, že na plnenie pracovných povinností zdravotnej sestry je dostatočné stredné odborné vzdelanie s maturitou, ako sme ho poznali kedysi.
O tomto hovoril a hovorí nielen terajší prezident slovenskej lekárskej komory, ale aj bývalý námestník ministra zdravotníctva, doktor Zelník, atď. Nám chýba niekoľko tisíc sestier a oni miesto štyroch rokov študujú sedem, to treba zrušiť.“, zhodnotil dopad diletantstva pri transponovaní európskej legislatívy.
.
Transformácia zdravotníctva podľa Viliama Fischera
Profesor Fischer už v rámci svojej ročníkovej práce (pred 20 rokmi) navrhoval zníženie počtu lôžok, limit na počet lôžkových zdravotníckych zariadení a zvýšenie počtu ambulancií.
„Či to bol komunizmus, socializmus, kapitalizmus, alebo neviem, ako dnešný izmus už pomaly nazvať, žiaden doteraz nešiel tak do hĺbky, aby znížil počty lôžok. My máme nadbytočné lôžka na Slovensku. Limitoval by som počet lôžkových zdravotníckych zariadení, zvýšil počet ambulancií. To je svetová skúsenosť, to som ja nevymyslel.
„A čo je dôležité, tie zrušené nemocnice pretransformovať na sociálne lôžka. Nám chýba niekoľko tisíc sociálnych lôžok.“ A na prízemiach transformovaných nemocníc ponechať všetky základné ambulancie. Môžu sa zriadiť aj 3-4 lôžka na 24-hodinové sledovania. V priebehu 24 hodín sa vyjasní situácia medicínsky a je šanca, že buď pôjde pacient domov alebo sa „posunie“ do nemocnice.“
Diskriminácia športovcov Ruska alebo našich hokejistov, čo hrajú v KHL
„Politika by nemala v športe mať žiadne miesto. Prečo to hovorím? Viete, národ potrebuje chlieb a hry. To je na rovnakej úrovni. Fifty-fifty, jedna k jednej. A všetky národy.“
Kým ruskí a bieloruskí športovci sa nemôžu zúčastňovať na medzinárodných podujatiach, v kanadsko-americkej NHL hrá momentálne okolo 50 ruských hokejistov. Najväčšou hviezdou je ruský hokejista Ovečkin, ktorý sa chystá v tejto sezóne pokoriť Gretzkého rekord v počte strelených góloch za kariéru. V Česku nemohol hrať hokejový brankár Hudáček, lebo hral v KHL. Ale v Nemecku ho bez problémov angažovali a ľudia oslavujú od jeho príchodu do mužstva jeho brankárske výkony.
Zhodli sme sa, že tu absentuje zdravý rozum. A ten žiaľ dnes chýba v mnohých oblastiach. V záverečnom posolstve Viliam Fischer vyzval k debate, nie o vojne, ale o mieri:
.
„Kto chce vojnu? Len absolútne úzka skupina ľudí. To je biznis. To je nič iné ako biznis. Keby len 1% z toho, čo ide do výroby lietadiel, tankov… išlo na medicínu, dnes by sme možno mali už vyliečenú aj rakovinu.“
Palestínski prezident Mahmúd Abbás a jeho rivali z hnutia Hamas odmietli v nedeľu návrhy na presídlenie obyvateľov Pásma Gazy. Vyjadrili sa po tom, ako americký prezident Donald Trump hovoril o myšlienke “vypratať” toto vojnou zdevastované palestínske územie.
Trump zaviedol 25 % clo na tovar z Kolumbie – za to, že odmietla prijať lietadlá s deportovanými migrantmi. Napísal o tom na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Predtým Bogota odmietla prijať dva lety s Kolumbijčanmi, ktorí boli deportovaní z USA. Podľa Trumpa „o týždeň sa 25-percentné clo zvýši na 50 %“.
Americký prezident tiež uvalil zákaz cestovania na kolumbijských diplomatov a zrušil im víza. Rovnako aj vedenie Kolumbie, ako aj ich rodiny. Na všetkých kolumbijských občanov boli uvalené sprísnené colné a hraničné kontroly.
Hádzanári HK Košice zvíťazili v nedeľňajšom zápase 17. kola Niké Handball extraligy nad HáO TJ Slovan Modra 35:31. Košičania zaznamenali desiate víťazstvo v sezóne a posunuli sa na štvrté miesto, hráči Modry sú s ôsmimi bodmi na ôsmej priečke.
Hádzanárky Baníka Most vyhrali v 15. kole MOL ligy na palubovke Slavie Praha 34:25. Bodovo sa tak vyrovnali druhým Michalovciam, pražský tím figuruje na piatom mieste.
Lotyšsko uviedlo, že podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom bol v nedeľu poškodený, pravdepodobne v dôsledku vonkajšieho zásahu. Informuje…
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
1 min. čítania |0 komentárov
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
1 min. čítania |0 komentárov
Ľudia, ktorí boli vážne poškodení vakcínami Covid, čelili „neadekvátnemu a neefektívnemu“ postupu pri získavaní vládnych platieb, pričom mnohí boli odmietnutí…
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v sobotu označil poľského premiéra Donalda Tuska za „Sorosovho agenta“ po jeho vyhrážkach maďarskému…
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
Ústredná spravodajská služba v sobotu uviedla, že je pravdepodobnejšie, že pandémiu Covid-19 spôsobil únik z laboratória, než infikované zviera, ktoré…
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
Palestínski prezident Mahmúd Abbás a jeho rivali z hnutia Hamas odmietli v nedeľu návrhy na presídlenie obyvateľov Pásma Gazy. Vyjadrili sa po tom, ako americký prezident Donald Trump hovoril o myšlienke “vypratať” toto vojnou zdevastované palestínske územie.
Trump zaviedol 25 % clo na tovar z Kolumbie – za to, že odmietla prijať lietadlá s deportovanými migrantmi. Napísal o tom na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Predtým Bogota odmietla prijať dva lety s Kolumbijčanmi, ktorí boli deportovaní z USA. Podľa Trumpa „o týždeň sa 25-percentné clo zvýši na 50 %“.
Americký prezident tiež uvalil zákaz cestovania na kolumbijských diplomatov a zrušil im víza. Rovnako aj vedenie Kolumbie, ako aj ich rodiny. Na všetkých kolumbijských občanov boli uvalené sprísnené colné a hraničné kontroly.
Hádzanári HK Košice zvíťazili v nedeľňajšom zápase 17. kola Niké Handball extraligy nad HáO TJ Slovan Modra 35:31. Košičania zaznamenali desiate víťazstvo v sezóne a posunuli sa na štvrté miesto, hráči Modry sú s ôsmimi bodmi na ôsmej priečke.
Hádzanárky Baníka Most vyhrali v 15. kole MOL ligy na palubovke Slavie Praha 34:25. Bodovo sa tak vyrovnali druhým Michalovciam, pražský tím figuruje na piatom mieste.
Izraelskú rukojemníčku, ktorej prepustením Izrael podmieňuje povolenie na návrat vysídlených Palestínčanov na sever Pásma Gazy, pustia na slobodu pred ďalšou plánovanou výmenou rukojemníkov za väzňov. S odvolaním sa na palestínske zdroje o tom v nedeľu informovali agentúry Reuters a AFP.
18:34
Obyvatelia sa zatiaľ nemôžu bezpečne vrátiť do pohraničných oblastí na juhu Libanonu, oznámila v nedeľu Organizácia spojených národov. Reagovala tak na vyhlásenie libanonského ministerstva zdravotníctva, ktoré informovalo, že pri izraelských útokov v oblasti zahynulo najmenej 15 ľudí.
18:32
Lukašenko získal v bieloruských prezidentských voľbách 87,6 percenta hlasov.
Tieto údaje zverejnili bieloruské médiá s odvolaním sa na exit poll „Bieloruského výboru mládežníckych organizácií“.
Ostatní kandidáti získali od 1,2 do 2,7 %
18:28
Nový prieskum vo Francúzsku: Popularita prezidenta Emmanuela Macrona dosiahla najnižšiu úroveň v histórii. Francúzska tlačová agentúra AFP citovala prieskum, v ktorom získal iba 21-percentnú podporu, čo je najhorší výsledok od jeho zvolenia v roku 2017.
18:27
Ak sa Maďarsko pokúsi zablokovať predĺženie sankcií voči Rusku, Brusel je pripravený „znásilniť“ legislatívu, ale sankcie predĺžiť.
Uviedol to šéf maďarského rezortu zahraničných vecí Peter Szijjarto.
„V pravidlách EÚ jasne vyplýva, že v otázke sankcií je potrebná jednomyseľnosť, ale už teraz sa špekuluje: ak nebude jednomyseľnosť, tieto pravidlá sa budú vykladať inak,“ – povedal maďarský minister v éteri miestneho rozhlasu.
Podľa neho, ak nebude jednomyseľnosť, Brusel pristúpi k „znásilňovaniu“ európskych noriem a hlasovaniu väčšinovou metódou.
Objem aktív hedžových fondov vzrástol v minulom roku takmer o desatinu, pričom ich celková hodnota presiahla 4,5 bilióna USD. Uviedla to spoločnosť HFR (Hedge Fund Research).
16:32
Chýbajúce uznanie nedeľňajších prezidentských volieb v Bielorusku je dôkazom zlyhania pokusov o legitimáciu súčasného režimu, vyhlásila bieloruská opozičná líderka v exile Sviatlana Cichanovská.
Pápež František varoval v nedeľu pred antisemitizmom. V príhovore k veriacim na Námestí svätého Petra pripomenul pondelňajšie 80. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, na ktoré pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Hlavný Trumpov spojenec Elon Musk verejne hodil rukavicu poprednému svetovému liberálnemu „filantropovi“ a jeho mimovládnym organizáciám, ktoré podporujú farebné revolúcie
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
4 min. čítania |0 komentárov
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
4 min. čítania |0 komentárov
Prezident Donald J. Trump v piatok podpísal nariadenie, ktoré má ukončiť používanie peňazí federálnych daňových poplatníkov na financovanie alebo podporu…
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
4 min. čítania |0 komentárov
26. 01. 2025 |Zo zahraničia|
4 min. čítania |0 komentárov
Palestínski prezident Mahmúd Abbás a jeho rivali z hnutia Hamas odmietli v nedeľu návrhy na presídlenie obyvateľov Pásma Gazy. Vyjadrili sa po tom, ako americký prezident Donald Trump hovoril o myšlienke “vypratať” toto vojnou zdevastované palestínske územie.
Trump zaviedol 25 % clo na tovar z Kolumbie – za to, že odmietla prijať lietadlá s deportovanými migrantmi. Napísal o tom na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Predtým Bogota odmietla prijať dva lety s Kolumbijčanmi, ktorí boli deportovaní z USA. Podľa Trumpa „o týždeň sa 25-percentné clo zvýši na 50 %“.
Americký prezident tiež uvalil zákaz cestovania na kolumbijských diplomatov a zrušil im víza. Rovnako aj vedenie Kolumbie, ako aj ich rodiny. Na všetkých kolumbijských občanov boli uvalené sprísnené colné a hraničné kontroly.