Pripomenieme si pamätný deň – Deň narodenia Ľudovíta Štúra

Bratislava 28. októbra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Do matriky pokrstených na panstve grófa Zaya v Uhrovci zapísali 29. októbra pred 209 rokmi Ľudovíta Štúra. Na znak úcty k najvýznamnejšiemu predstaviteľovi slovenského národného života prvej polovice 19. storočia a kodifikátorovi slovenského spisovného jazyka je 29. október od roku 1993 vyhlásený ako pamätný deň – Deň narodenia Ľudovíta Štúra

Príslušný zákon č. 241 prijala Národná rada (NR) SR 20. októbra 1993 s účinnosťou od 1. januára 1994. Novelizovaný bol zákonom NR SR č. 201 v júni 1996.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.

Podľa popredného znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha (1926 – 1999) nejednotnosť v dátume narodenia Ľudovíta Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste – 29. október – pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise. Ľudovít Štúr sa však podľa rodinnej tradície narodil o deň skôr, teda 28. októbra 1815.

Štúr sa narodil v tom istom dome, v ktorom sa o viac ako storočie neskôr, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je od roku 1965 národnou kultúrnou pamiatkou.

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 začal študovať na nižšom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ) a o dva roky neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1838 odišiel na vysokoškolské štúdiá do Halle.

Už počas štúdií v Bratislave sa podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom a postupne získal vedúce postavenie medzi slovenskou študujúcou mládežou.

Pamätnou sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia. Na ňom sa zaviazali slúžiť národu a zároveň prijali slovanské mená. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav.

Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 – 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie novej spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka, pričom za základ zobrali stredoslovenské nárečie. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

Po porážke revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.

Od roku 1994 udeľuje prezident SR významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.