Predseda súdu David Re načrtol politické pozadie atentátu a uviedol, že mesiace pred smrťou sa Harírí zasadzoval o oslabenie sýrskeho vplyvu v Libanone a pozície Hizballáhu v Sýrii.
Podľa sudcov, ktorí skúmali dôkazy proti štyrom členom Hizballáhu obvineným z bombového útoku, mohli mať Sýria a spomenuté hnutie motív na odstránenie Harírího a niektorých jeho politických spojencov. Dodali však, že neexistujú žiadne dôkazy o zapojení Sýrie a lídrov Hizballáhu do Harírího vraždy.
Rozsudok odložili takmer o dva týždne ako znak úcty k obetiam ničivého výbuchu, ktorý 4. augusta otriasol Bejrútom. Pri explózii približne troch tisícok ton dusičnanu amónneho uskladneného v prístave zahynulo asi 180 ľudí, vyše šesťtisíc osôb utrpelo zranenia a štvrť milióna Bejrútčanov zostalo bez strechy nad hlavou.
Prípad mal viac ako 2600 strán a obsahoval zhruba 13-tisíc poznámok pod čiarou. Harírí bol v čase zavraždenia najvýznamnejším sunnitským politikom v Libanone. Hizballáh bol na zozname podozrivých aj z dôvodu, že je to šiitská moslimská skupia podporovaná Iránom. Pri atentáte na Harírího zomrelo ďalších 21 ľudí a 226 sa zranilo. Prokurátori pri vyšetrovaní vo veľkej miere vychádzali z údajov z mobilných telefónov, ktoré vinníci používali na plánovanie a uskutočnenie útoku.
Počas súdneho konania, ktoré sa začalo v roku 2014 a pôvodne malo trvať 415 dní, tribunál v holandskom Leidschendame neďaleko Haagu zozbieral dôkazy od dovedna 297 svedkov.