Ruská prokuratúra obvinila muža, ktorý prežil 66 dní na mori v nafukovacom člne, oznámili v piatok vyšetrovatelia. Podľa nich je muž obvinený z nedbanlivosti v súvislosti so smrťou svojich príbuzných na palube. V prípade uznania viny mu hrozí až sedem rokov väzenia.
20:26
Ceny ropy sa v piatok večer mierne znížili a smerujú k poklesu aj za celý týždeň, keďže obchodníci čakajú, či prezident USA Donald Trump v sobotu (1. 2.) oznámil zavedenie ciel vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v marci sa v piatok o 18.10 h SEČ predával po 72,14 USD (69,41 eura). To bolo o 59 centov alebo 0,81 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
20:19
Francúzsky súd v Bordeaux v piatok odsúdil muža na 30 rokov väzenia za vraždu jeho bývalej partnerky. Žena opakovane úrady upozorňovala na jeho obťažovanie a o pomoc žiadala aj prezidenta Emmanuela Macrona.
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) v piatok na neurčito obmedzil lety vrtuľníkov v blízkosti letiska Ronalda Reagana vo Washingtone. Rozhodnutie prišlo dva dni po zrážke dopravného lietadla s vojenským vrtuľníkom, pri ktorej zahynulo 67 ľudí.
Grécka polícia v piatok oznámila, že zadržala ženu podozrivú z toho, že vo viacerých krajinách vrátane Spojených štátov, Británie, Kanady, Austrálie a Talianska nelegálne organizovala internetové aukcie na predaj starovekých gréckych artefaktov.
19:37
Iracká vláda a predstavitelia šiitských proiránskych skupín v Iraku prehodnocujú po páde režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada svoju požiadavku na odchod amerických síl z krajiny. V piatok o tom informovala agentúra AP, ktorá sa odvoláva na viacerých amerických a irackých predstaviteľov.
19:36
Dvanásťročný chlapec prišiel v piatok o život v meste Stuttgart na juhozápade Nemecka, kde ho pod prichádzajúcu električku strčil jeho rovesník.
19:35
Spojené kráľovstvo si v piatok pripomína päť rokov od svojho vystúpenia z Európskej únie. Britská vláda však výročie brexitu neoslavuje, keďže premiér Keir Starmer sa dlhodobo snaží o užšie vzťahy s blokom. Zotrvanie Británie v EÚ podporil už v referende v roku 2016.
19:34
Kirgizsko nemá dostatok liekov, obzvlášť tých, ktoré sú potrebné na liečbu závažných ochorení. Oznámila to v piatok vláda tejto stredoázijskej krajiny, ktorá takmer všetky farmaceutické prípravky dováža zo zahraničia.
19:03
Vyslanec Spojených štátov pre osobitné misie Richard Grenell odcestoval v piatok do Venezuely so zámerom naliehať na prezidenta Nicolása Madura, aby krajina prijala späť deportovaných prisťahovalcov, ktorí v USA spáchali trestné činy. Zároveň bude požadovať prepustenie niekoľkých uväznených Američanov.
Tri opozičné strany v Grécku sa chystajú podať návrh na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Kyriakosa Mitsotakisa. Dôvodom je jej postup pri riešení železničného nešťastia spred takmer dvoch rokov, ktoré si vyžiadalo 57 životov.
18:32
Ministri spravodlivosti EÚ diskutovali vo Varšave počas neformálneho stretnutia pri príležitosti predsedníctva Poľska v Rade EÚ.
Nemecký Spolkový snem v piatok tesne neschválil zákon navrhovaný opozičnými kresťanskými demokratmi (CDU/CSU), ktorý by sprísnil imigračné pravidlá. Za návrh zákona hlasovalo 338 poslancov, proti bolo 350.
Sýrske orgány v piatok oznámili, že zatkli Átifa Nadžíba, bratranca bývalého prezidenta Bašára Asada, ktorého v decembri zvrhli počas povstaleckej ofenzívy. Nadžíb počas Asadovej vlády pôsobil v bezpečnostných zložkách krajiny. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uviedlo, že ide o najvyššie postavenú osobu, ktorú zadržali od zvrhnutia Asada.
17:52
Zásoby plynu v európskych podzemných zásobníkoch plynu (PZP) sú už nižšie ako pod 55 %. Vyplýva to z údajov Gas Infrastructure Europe (GIE).
17:52
Ministerstvo financií (MF) SR už koncom vlaňajška informovalo samosprávy o prognózovanom nižšom vyplatení podielu DPFO (daní z príjmov fyzických osôb) v máji tohto roka. Rezort taktiež opäť nastavil vyplácanie podielu DPFO k začiatku mesiaca. Informoval o tom v piatok tlačový odbor MF SR v reakcii k finančnej situácii samospráv.
Priority vlády: Čo sa dostalo do jej programového vyhlásenia?
Transparentné a bezproblémové voľby, boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám, ako aj vnútorný poriadok, rozhodný boj s kriminalitou a pokračovanie v zápase o očistu verejného života sú prioritami vlády Ľudovíta Ódora. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktoré kabinet schválil v pondelok
Na snímke prvý zľava predseda vlády SR Ľudovít Ódor počas tlačovej konferencie po 5. rokovaní vlády SR o programovom vyhlásení vlády v Bratislave
Bratislava 12. júna 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Aktualizované 12. júna 13:42
▶❚❚↻
.
“Voľby na Slovensku už desaťročia prebiehajú v štandardnom režime bez možnosti akokoľvek ovplyvňovať výsledky. Ani nadchádzajúce predčasné parlamentné voľby nebudú výnimkou,” deklaruje vláda. Okrem organizačného zabezpečenia volieb garantuje aktívnu, priebežnú a trpezlivú komunikáciu jednotlivých krokov pri príprave volieb smerom k širokej verejnosti.
Prepojenia štátu, organizovaného zločinu a politických kruhov považuje vláda za neprípustné. Vyslovila podporu nezávislému vyšetrovaniu citlivých káuz. Slovenská spoločnosť je podľa vlády od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej traumatizovaná.
“Budeme dôsledne dodržiavať zákon, Trestný poriadok, to znamená procesné predpisy. Na tom mi bude veľmi záležať. A budem sa usilovať, aby sa používali pri donucovacej moci štátu primerané prostriedky. Ale na druhej strane, nezriekneme sa použitia donucovacích prostriedkov, keď si to boj so zločinnosťou, aj zločinnosťou bielych golierov, bude vyžadovať,” uviedol minister vnútra Ivan Šimko.
.
Zdôraznil tiež význam boja s hybridnými hrozbami a dezinformáciami. Ako vysvetlil, týka sa hrozieb pochádzajúcich najmä zo zahraničia, ale aj cielených kybernetických útokov.
K strednodobým prioritám patrí podľa kabinetu spoľahlivá a bezpečná prevádzka kritickej bezpečnostnej infraštruktúry štátu. “Modernizácia systému kritickej infraštruktúry, zabezpečenie prevádzky vládneho cloudu, dostatočných kapacít a dostupnosti služieb je kľúčové,” uvádza vo vyhlásení. Súčasťou priorít je aj trvalé zabezpečenie bezporuchovej prevádzky komunikačných a lokalizačných služieb pre políciu a ďalšie zložky integrovaného záchranného systému.
Vláda chce tiež zabezpečiť funkčnosť infraštruktúry Národného personalizačného centra (NPC), ktoré zabezpečuje vydávanie dokladov. “Plánujeme budovať a rozvíjať technické spôsobilosti zamerané na bezpečnostné operačné centrá zaoberajúce sa odhaľovaním a riešením kybernetických bezpečnostných incidentov, monitoringom a dohľadom nad infraštruktúrou a informačnými systémami ministerstiev a ostatných orgánov verejnej moci,” avizuje.
Zámerom je aj stabilizácia personálnych kapacít Policajného zboru a ďalších bezpečnostných a záchranných zborov v štátnej službe. V tejto súvislosti chce kabinet prehodnotiť systém ich platových náležitostí.
Cieľom vlády je tiež pokračovať v rozvoji dostupnosti služieb, digitalizácie a podpore strategických investícií. “Vláda zabezpečí podporu pre mimoriadne investície optimalizáciou kapacít okresných úradov a zdynamizovaním príslušných procesov. Bude pokračovať v zlepšovaní dostupnosti služieb občanom SR, EÚ a tretích krajín, budovaním klientskych centier, optimalizáciou procesov a materiálno-technického zabezpečenia,” deklaruje vo vyhlásení.
.
V rámci strednodobých priorít sa minister prihlásil aj k zámeru vlády koncepčne pripraviť reformu verejnej správy.
Podpora Ukrajine a výdavky na obranu
Podpora Ukrajiny, udržanie obranných výdavkov minimálne na úrovni dvoch percent HDP a pokračovanie modernizačných projektov s dôrazom na systémy protivzdušnej obrany sú prioritami vlády Ľudovíta Ódora v oblasti obrany a bezpečnosti. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktorý kabinet schválil v pondelok.
“Vláda bude reagovať na meniace sa bezpečnostné prostredie v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, teroristických, kybernetických a hybridných hrozieb, dezinformácií a výziev digitalizácie,” deklaruje kabinet v dokumente. Avizuje zodpovedné opatrenia na zvyšovanie obranyschopnosti SR v rámci systému kolektívnej obrany NATO s dôrazom na ťažkú mechanizovanú brigádu pozemných síl.
Cieľom vlády je zvýšiť pripravenosť štátu čeliť bezpečnostným hrozbám a výzvam. Pri rozhodovaní chce vychádzať z euroatlantického ukotvenia Slovenskej republiky. Potvrdzuje tiež podporu posilnenia opatrení odstrašenia a kolektívnej obrany, ktoré ďalej zvýšia obranyschopnosť krajiny a Aliancie. Zámerom kabinetu je tiež aktívne vysvetľovať dôležitosť obrany štátu a odolnosti spoločnosti voči hrozbám z dezinformácií.
.
Ako strednodobú prioritu si vláda určila prehlbovanie medzinárodnej spolupráce so spojencami. Plánuje tiež pokračovať v zefektívňovaní procesov domáceho krízového manažmentu v prospech bezpečnosti štátu.
Zámerom sú tiež investície do rozvoja domácej obrannej infraštruktúry a podpora národného obranného priemyslu. Kabinet chce klásť dôraz na rozvoj a vytváranie podmienok pre novú výzbroj a techniku, podporu spojeneckých síl na našom území a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Ambíciou je tiež kontinuálne zabezpečovať dosahovanie priaznivého stavu osobného výstroja profesionálnych vojakov.
Vláda deklaruje pri budovaní kapacít, modernizácii a budovaní infraštruktúry obrany uplatňovanie princípov transparentnosti, hodnoty za peniaze a nulovej tolerancie korupcie.
Podpora vzdelávania
Implementácia zmien v cieľoch, obsahu a forme vzdelávania, zvyšovanie dostupnosti kvalitného vzdelávania a zavedenie výkonnostných zmlúv s verejnými vysokými školami a nová metodika ich financovania sú krátkodobými prioritami v programovom vyhlásení vlády (PVV) za oblasť školstva, ktorým sa chce venovať vládny kabinet Ľudovíta Ódora. Ako sa uvádza v schválenom materiáli, vláda vníma oblasť vzdelávania a výskumu ako kľúčovú pre napredovanie spoločnosti.
“Napriek častým deklaráciám nebolo vzdelávanie dlhé roky skutočnou prioritou krajiny. Dôsledkom čelíme všetci a spoločne ich musíme naprávať: od investičného dlhu v regionálnom i vysokom školstve a vede cez nízku atraktivitu učiteľského povolania a prostredia až po únik talentov a mozgov do zahraničia,” uvádza sa v PVV. Vláda je presvedčená o tom, že zmena tohto stavu musí kombinovať financovanie vzdelávania s potrebami prechodu na vzdelanostnú ekonomiku. “Z týchto dôvodov vláda zahrnie výdavky na výskum a vzdelávanie v rozpočte, ktorý pripraví na rok 2024, a vo východiskách pre rozpočet na ďalšie roky tak, aby bola jasne nastavená dlhodobo udržateľná trajektória pre dosiahnutie priemeru krajín EÚ,” píše sa v PVV.
Kľúčovými parametrami, ktoré vláda pri prijímaní opatrení bude sledovať, je miera podpory učiteľov na všetkých stupňoch škôl, zvýšenie transparentnosti a efektívnosti využívania finančných prostriedkov v školách a vytvorenie pravidiel kvalitnej participácie rôznych súčastí rezortu. Popritom chce reagovať na akútne výzvy, akými sú dostupnosť učebníc, začlenenie ukrajinských detí do vzdelávacieho procesu či vplyvy energetickej krízy na školy.
Medzi krátkodobé priority vláda v PVV zaradila implementáciu zmien v cieľoch, obsahu a forme vzdelávania. “Podpora učiteľov bude veľmi silná,” zhodnotil po stredajšom rokovaní vlády minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Daniel Bútora. Vláda bude pokračovať v rozbehnutom projekte zmien v cieľoch, obsahu a forme vzdelávania, otvorí ďalších 16 regionálnych centier podpory učiteľov. Zároveň bude vyhlásená výzva na zriadenie posledných ôsmich centier, čím sa vytvoria predpoklady pre splnenie cieľa plánu obnovy. V reakcii na alarmujúci nedostatok pohybu detí bude vláda podporovať koncept aktívnej školy od septembra 2023.
Zamerať sa chce aj na zvyšovanie dostupnosti kvalitného vzdelávania. Vláda pripraví situačnú správu o stave inkluzívneho vzdelávania v SR, jeho dostupnosti s ohľadom na deti z marginalizovaných rómskych komunít, so zdravotným postihnutím a z prostredia generačnej chudoby. Na jej základe vláda pripraví opatrenia zabezpečujúce dostupnosť a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch, nadväzujúc na už prijaté opatrenia a reformy plánu obnovy.
Treťou prioritou je zavedenie výkonnostných zmlúv s verejnými vysokými školami a novej metodiky ich financovania. Vláda zároveň zintenzívni boj s plagiátorstvom.
.
Medzi strednodobé priority patrí zvýšenie atraktivity učiteľského povolania a optimalizácia modelu školy, siete škôl a ponuky odborov vzdelávania. Ďalej to je aj zlepšovanie medzinárodného postavenia slovenských vysokoškolských a výskumných inštitúcií, čo patrí aj medzi priority vlády. “Potrebujeme výkonnosť vysokých škôl na Slovensku zlepšovať,” zhodnotil Bútora.
Minister školstva poznamenal, že v súvislosti s prípravou budúcoročného rozpočtu budú rokovať s ministrom financií a pri otázke zvyšovania platov učiteľov budú zohľadňovať to, čo sa okolo nás deje. “Vieme, že dlhodobo tie mzdy boli nastavené nižšie, ale za posledné roky sa to o niečo zlepšilo,” uviedol Bútora. Poukázal na to, že je potrebné reagovať aj na to, že v niektorých lokalitách Slovenska chýbajú učitelia, a je potrebné sa zamerať aj na túto problematiku.
Inklúzia MRK
Vláda bude klásť veľký dôraz na efektívne využívanie verejných zdrojov a eurofondov, ktoré majú prispieť k inklúzii a zlepšeniu podmienok marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Uvádza to v programovom vyhlásení vlády (PVV), ktoré kabinet v pondelok schválil.
V dokumente priznáva, že má limitovaný čas aj priestor na zavádzanie nových opatrení vo vzťahu k riešeniu chudoby na Slovensku. “Preto bude venovať svoju pozornosť hodnoteniu a monitoringu zavedených politík a opatrení, ktorých súčasťou bude aj prehodnotenie účelnosti nastavených programov,” zdôrazňuje.
.
Zaväzuje sa tiež rozšíriť a skvalitniť služby ranej starostlivosti hlavne pre deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia a podporovať aktivity smerujúce k sprístupneniu kvalitného vzdelávania a k desegregácii v rámci hlavného vzdelávacieho prúdu. Osobitný dôraz chce venovať agende vyrovnania právnych vzťahov k pozemkom v obciach s prítomnosťou MRK, zlepšeniu štandardov bývania, prístupu k pitnej vode a základnej infraštruktúre, ako i zdravotnej starostlivosti.
Oblasť kultúry
Nastavenie stabilného a systémového financovania RTVS i umeleckých fondov i spustenie implementácie Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 budú prioritami vlády v najbližšom období, v strednodobých prioritách je zasa napríklad užšie prepojenie vzdelávania a kultúry. Vyplýva to z návrhu programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré kabinet v pondelok schválil.
“Vláda nastaví proces nového systému financovania RTVS a umeleckých fondov v nadväznosti na zrušenie tzv. koncesionárskych poplatkov,” uisťuje kabinet v rámci krátkodobých priorít, medzi ktoré patrí i obnovenie činnosti Rady vlády pre kultúru a kreatívny priemysel a iniciovanie diskusie o príprave zákona o sponzoringu v kultúre. Zámerom je tiež vyhodnotiť efektivitu riadenia rezortu vrátane optimalizácie dotačného systému. “Vláda zjednoduší procesy v záujme zrýchlenia čerpania prostriedkov Európskej únie,” dodávajú predkladatelia PVV.
Vláda chce tiež implementovať Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 a zvýšiť mieru participácie verejnosti na napĺňaní zámerov kultúrnej politiky.
.
Ministerka kultúry Silvia Hroncová po rokovaní vlády uviedla, že implementácia stratégie sa bude týkať oblastí, ktoré majú dosah na rozpočet, prioritne sa budú týkať prípravy mediálnej legislatívy. “Napríklad tak dlho spomínaný zákon o sponzoringu, ktorý by umožnil využiť v kultúre súkromné zdroje, podobne ako to funguje v športe,” uviedla Hroncová. Rovnako má príprava legislatívy zadefinovať štatút umelca. “Stratégia je rámcový materiál, ktorý nám pomáha otvárať otázky a formulovať témy, ktoré sú dôležité z dlhodobého hľadiska,” dodala Hroncová.
Chystá sa takisto urobiť revíziu činností rezortu, jeho organizácií i verejnoprávnych fondov. “Cieľom je popísať reálny stav a reálne finančné požiadavky rezortu i umeleckých fondov, rovnako identifikovať priority, čo pomôže nastaviť podmienky pre budúce vedenie ministerstva,” vysvetlila.
V strednodobých prioritách má PVV ambíciu posilniť význam kultúry a umenia vo vzdelávaní. “Vláda podporí intenzívnejšiu realizáciu vzdelávacích programov o umení a kultúre. Dôraz sa bude klásť na ochranu verejnosti a maloletých pred šírením dezinformácií, hoaxov a prejavmi nenávisti či násilia,” dodáva.
Prezentovať chce tiež návrhy viaczdrojového financovania kultúry, iniciovať chce tiež diskusiu Zákona o kultúre a pripravovať legislatívu, ktorá má prispieť k vyrovnávaniu podmienok pre zriaďovanú a tzv. nezriaďovanú kultúru i vytvoreniu spravodlivých pracovných podmienok vrátane odmeňovania v kultúre. Chce takisto spustiť plán obnovy kultúrnej infraštruktúry.
Justícia
Vláda Ľudovíta Ódora sa chce zamerať na stabilizáciu ľudských zdrojov v súdnictve a väzenstve. Strednodobou prioritou v oblasti justície je aj pokračovanie reforiem. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré kabinet odobril na pondelkovom rokovaní.
“Vláda sa zameria na postavenie administratívnych zamestnancov súdov, ktorí zabezpečujú základný chod súdu,” uvádza sa v programovom vyhlásení. Ambíciou je zlepšenie postavenia zamestnancov súdov, ale aj väzenstva. Súčasťou riešenia tejto strednodobej priority má byť perspektíva kariérneho rastu, adekvátne platové ohodnotenie a vzdelávanie i schopnosť obstáť v konkurenčnom prostredí pracovného trhu. “Investícia štátu do zlepšenia podmienok personálneho aparátu súdov, nech už má akúkoľvek podobu, nesmie byť samoúčelná,” zdôrazňuje kabinet.
.
Druhou zo strednodobých priorít vlády v oblasti justície je pokračovanie v reformných krokoch, a to najmä pri implementácii reformy súdnej mapy a zavádzaní tzv. insolvenčného registra. Tieto reformy zároveň predstavujú dôležité míľniky plánu obnovy. “Je potrebné pokračovať aj v implementácii ďalších reformných krokov v oblasti justície, ktoré vyplývajú z už schválených zákonov alebo návrhov zákonov aktuálne prerokúvaných v Národnej rade Slovenskej republiky,” spresnila vláda vo svojom programovom vyhlásení.
V rámci krátkodobých priorít uvádza kabinet potrebu prehodnotenia interných nástrojov pre distribúciu ľudských zdrojov v súdnictve tak, aby odzrkadľovali skutočné potreby súdov a zakladali sa na podrobných analytických vstupoch. Tiež deklaruje dokončenie implementácie projektu pre multidisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťati za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov či znalcov. Treťou z krátkodobých priorít je spustenie verejných konzultácií k doterajším výsledkom rekodifikácie občianskeho práva s cieľom prípravy paragrafového znenia novej právnej úpravy, ktorú bude možné predložiť do legislatívneho procesu.
Modernizácia a zlepšenie financovania zdravotníctva
Moderné nemocnice, implementácia DRG systému či zefektívnenie ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú krátkodobými prioritami vlády Ľudovíta Ódora. V rámci strednodobých sa chce zamerať napríklad na personálnu stabilizáciu či efektívne financovanie sektora. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré kabinet v pondelok schválil.
“Zrealizujeme procesy pre udržateľnosť kľúčových projektov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti SR v zdravotníctve. Zameriame sa najmä na reálne nastavenie projektov nemocníc a záchrannej zdravotnej služby. Najdôležitejším kritériom bude realizovateľnosť, a preto pripravíme alternatívne využívanie zdrojov, ak budú jednotlivé projekty vykazovať vysoké riziko nesplnenia hlavných míľnikov,” deklarovala vláda.
Jej cieľom je tiež pokračovať v implementácii DRG systému. “Pripravíme DRG systém tak, aby od 1. januára 2024 zabezpečoval nielen výkaznícky, ale do určitej úrovne aj úhradový mechanizmus. Zámerom je, aby bol DRG systém od začiatku roka 2024 akcieschopný a zohľadňoval potreby ústavnej zdravotnej starostlivosti,” ozrejmil kabinet. V ambulantnom sektore chce nadviazať na reformu siete nemocníc, pripraviť chce aj nový katalóg výkonov či vyhlášku k personálnemu zabezpečeniu ambulantnej pohotovostnej služby.
PVV avizuje kvalitnejšiu dátovú podporu. Kabinet chce predstaviť širší zoznam opatrení, ktoré majú zlepšiť fungovanie Národného centra zdravotníckych informácií. “Zrealizujeme zavedenie skríningu rakoviny pľúc cez zdokonalený eVýmenný lístok. Dlhodobý problém zdieľania informácií medzi zdravotníckymi pracovníkmi budeme parciálne riešiť sprístupnením zdravotnej dokumentácie pacienta pre lekárov na urgente, ako aj pre špecialistov,” píše sa v materiáli. Informatickú bezpečnosť, ako aj kyberbezpečnosť chce vláda podporiť etablovaním pilotného bezpečnostného monitoringu nemocníc.
.
V rámci strednodobých priorít sa chce zamerať na efektívne financovanie zdravotníctva. “Pripravíme dokument sumarizujúci východiská a opatrenia, ktoré budú potrebné pre stabilizovanie príjmov a výdavkov verejného zdravotného poistenia a zefektívnenie ich vynakladania pre potreby zdravotného sektora,” uviedol kabinet. PVV má tiež ambíciu stabilizovať personálnu situáciu v sektore prostredníctvom inovácie a aktualizácie vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Vláda sa chce tiež viac zamerať na medzinárodnú spoluprácu v oblasti financií i vedy a výskumu.
Bezuhlíková ekonomika
Vládny kabinet sa chce aktívne podieľať na zelenej transformácii a využiť všetky dostupné príležitosti. Prechod na bezuhlíkovú ekonomiku vníma ako impulz pre inovácie a modernizáciu ekonomiky a celej spoločnosti. Za základné piliere považuje spoluprácu s partnermi doma a v zahraničí, intenzívne využívanie dát a analýz.
Bezuhlíková ekonomika prináša podľa vlády príležitosti v oblasti inovácií, dôraz na udržateľné využívanie prírodných zdrojov, obehové hospodárstvo a intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Spoločne majú potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny, vytvárať investičné príležitosti a pracovné miesta, podporovať vedu a výskum.
Vláda považuje za potrebné odštartovať prípravu strategického rozvoja obehového hospodárstva v horizonte desiatich až 15 rokov. “Stabilita a predvídateľnosť prostredia sú kľúčové, keďže vytvárajú podmienky na lepšie prepojenie domácností, štátneho a súkromného sektora a zároveň pomáhajú tvoriť ‘zelené’ pracovné miesta a investície,” uviedla.
Za cieľ si dáva aj zrýchlenie čerpania európskych a domácich finančných prostriedkov a urýchlenie plnenia míľnikov plánu obnovy. Kľúčovou úlohou je pre vládu pripravenie adekvátnych podmienok na dočerpanie eurofondov 2014 – 2020, na implementáciu Programu Slovensko 2021 – 2027 či zefektívnenie využívania Envirofondu a Modernizačného fondu.
“Vláda považuje za dôležité zabezpečiť efektívnu účasť verejnosti pri rozhodovaní v otázkach súvisiacich so životným prostredím, zvýšiť informovanosť laickej a odbornej verejnosti a vytvoriť podmienky na posilnenie environmentálnej výchovy a vzdelávania,” skonštatoval kabinet.
.
Bude sa taktiež usilovať o vytvorenie lepších podmienok na implementáciu opatrení zmierňujúcich vplyvy klimatickej zmeny. Vláda má ambíciu zintenzívniť a zefektívniť dialóg a podniknúť kroky k naštartovaniu odbornej celonárodnej diskusie o dekarbonizácii.
“Zvýšená pozornosť bude venovaná ochrane vôd, biodiverzity, kvality ovzdušia, vzácnych ekosystémov, prostrediu v mestách a obciach a v neposlednom rade ochrane pred povodňami,” deklaruje. Budúce kroky by mali podľa predkladateľov zohľadňovať globálne klimatické ciele a efektívne využívanie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami na klimatické účely. Vláda bude pokračovať aj vo finalizácii návrhu klimatického zákona.
Za nevyhnutné považuje zvýšiť úsilie pri odstraňovaní negatívnych vplyvov znečistenia a envirozáťaží na obyvateľov a životné prostredie. Vláda tvrdí, že podnikne kroky k zrýchleniu ich odstraňovania. Bude tiež venovať zvýšenú pozornosť zavádzaniu opatrení chrániacich zdroje pitnej vody.
Vláda sa zároveň bude sústrediť na pokračovanie reformy ochrany prírody s dôrazom na zonáciu národných parkov a na starostlivosť o chránené územia. “Cieľom sú transparentnejšie a predvídateľné podmienky pre vlastníkov, dotknuté obce, návštevníkov, podnikateľské subjekty a ďalších užívateľov ekosystémových služieb. Pokrok v tejto oblasti je príležitosťou na rozvoj obcí a celých regiónov,” poukázali predkladatelia.
Ruská prokuratúra obvinila muža, ktorý prežil 66 dní na mori v nafukovacom člne, oznámili v piatok vyšetrovatelia. Podľa nich je muž obvinený z nedbanlivosti v súvislosti so smrťou svojich príbuzných na palube. V prípade uznania viny mu hrozí až sedem rokov väzenia.
20:26
Ceny ropy sa v piatok večer mierne znížili a smerujú k poklesu aj za celý týždeň, keďže obchodníci čakajú, či prezident USA Donald Trump v sobotu (1. 2.) oznámil zavedenie ciel vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v marci sa v piatok o 18.10 h SEČ predával po 72,14 USD (69,41 eura). To bolo o 59 centov alebo 0,81 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
20:19
Francúzsky súd v Bordeaux v piatok odsúdil muža na 30 rokov väzenia za vraždu jeho bývalej partnerky. Žena opakovane úrady upozorňovala na jeho obťažovanie a o pomoc žiadala aj prezidenta Emmanuela Macrona.
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) v piatok na neurčito obmedzil lety vrtuľníkov v blízkosti letiska Ronalda Reagana vo Washingtone. Rozhodnutie prišlo dva dni po zrážke dopravného lietadla s vojenským vrtuľníkom, pri ktorej zahynulo 67 ľudí.
Grécka polícia v piatok oznámila, že zadržala ženu podozrivú z toho, že vo viacerých krajinách vrátane Spojených štátov, Británie, Kanady, Austrálie a Talianska nelegálne organizovala internetové aukcie na predaj starovekých gréckych artefaktov.
19:37
Iracká vláda a predstavitelia šiitských proiránskych skupín v Iraku prehodnocujú po páde režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada svoju požiadavku na odchod amerických síl z krajiny. V piatok o tom informovala agentúra AP, ktorá sa odvoláva na viacerých amerických a irackých predstaviteľov.
19:36
Dvanásťročný chlapec prišiel v piatok o život v meste Stuttgart na juhozápade Nemecka, kde ho pod prichádzajúcu električku strčil jeho rovesník.
Zločiny kyjevského režimu proti civilistom musia byť zverejnené a napriek všetkej hluchote medzinárodného spoločenstva je potrebné naďalej “apelovať na jeho…
31. 01. 2025 |Zo zahraničia|
1 min. čítania |0 komentárov
31. 01. 2025 |Zo zahraničia|
1 min. čítania |0 komentárov
Spojené štáty považujú Panamský prieplav za strategické aktívum, ktoré nemôže byť pod kontrolou Číny, uviedol osobitný vyslanec amerického ministerstva zahraničných…
31. 01. 2025 |Zo zahraničia|
1 min. čítania |0 komentárov
31. 01. 2025 |Zo zahraničia|
1 min. čítania |0 komentárov
Máme menšinovú vládu? Je Hlas momentálne stabilnou stranou? Potrebuje Slovensko 2 sociálne demokracie? Podporí Hlas zákon o zahraničných agentoch? Pozvanie…
31. 01. 2025 |Rozhovory|
17 min. čítania |0 komentárov
31. 01. 2025 |Rozhovory|
17 min. čítania |0 komentárov
Plány opozície, mimovládnych organizácii, zahraničných profi majdanistov, technológov farebných revolúcií a akože občianskych a nepolitických združení na štátny prevrat boli…
31. 01. 2025 |Komentáre|
6 min. čítania |0 komentárov
31. 01. 2025 |Komentáre|
6 min. čítania |0 komentárov
Silný dokumentárny seriál priblížil príbehy desiatky detransiderov, zdravotníckych pracovníkov a matiek, ktorých deti sa ocitli v pasci rodovej ideológie. O…
31. 01. 2025 |Zo zahraničia|
6 min. čítania |0 komentárov
31. 01. 2025 |Zo zahraničia|
6 min. čítania |0 komentárov
NAŽIVO
Ruská prokuratúra obvinila muža, ktorý prežil 66 dní na mori v nafukovacom člne, oznámili v piatok vyšetrovatelia. Podľa nich je muž obvinený z nedbanlivosti v súvislosti so smrťou svojich príbuzných na palube. V prípade uznania viny mu hrozí až sedem rokov väzenia.
20:26
Ceny ropy sa v piatok večer mierne znížili a smerujú k poklesu aj za celý týždeň, keďže obchodníci čakajú, či prezident USA Donald Trump v sobotu (1. 2.) oznámil zavedenie ciel vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v marci sa v piatok o 18.10 h SEČ predával po 72,14 USD (69,41 eura). To bolo o 59 centov alebo 0,81 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
20:19
Francúzsky súd v Bordeaux v piatok odsúdil muža na 30 rokov väzenia za vraždu jeho bývalej partnerky. Žena opakovane úrady upozorňovala na jeho obťažovanie a o pomoc žiadala aj prezidenta Emmanuela Macrona.
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) v piatok na neurčito obmedzil lety vrtuľníkov v blízkosti letiska Ronalda Reagana vo Washingtone. Rozhodnutie prišlo dva dni po zrážke dopravného lietadla s vojenským vrtuľníkom, pri ktorej zahynulo 67 ľudí.
Grécka polícia v piatok oznámila, že zadržala ženu podozrivú z toho, že vo viacerých krajinách vrátane Spojených štátov, Británie, Kanady, Austrálie a Talianska nelegálne organizovala internetové aukcie na predaj starovekých gréckych artefaktov.
19:37
Iracká vláda a predstavitelia šiitských proiránskych skupín v Iraku prehodnocujú po páde režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada svoju požiadavku na odchod amerických síl z krajiny. V piatok o tom informovala agentúra AP, ktorá sa odvoláva na viacerých amerických a irackých predstaviteľov.
19:36
Dvanásťročný chlapec prišiel v piatok o život v meste Stuttgart na juhozápade Nemecka, kde ho pod prichádzajúcu električku strčil jeho rovesník.
19:35
Spojené kráľovstvo si v piatok pripomína päť rokov od svojho vystúpenia z Európskej únie. Britská vláda však výročie brexitu neoslavuje, keďže premiér Keir Starmer sa dlhodobo snaží o užšie vzťahy s blokom. Zotrvanie Británie v EÚ podporil už v referende v roku 2016.
19:34
Kirgizsko nemá dostatok liekov, obzvlášť tých, ktoré sú potrebné na liečbu závažných ochorení. Oznámila to v piatok vláda tejto stredoázijskej krajiny, ktorá takmer všetky farmaceutické prípravky dováža zo zahraničia.
19:03
Vyslanec Spojených štátov pre osobitné misie Richard Grenell odcestoval v piatok do Venezuely so zámerom naliehať na prezidenta Nicolása Madura, aby krajina prijala späť deportovaných prisťahovalcov, ktorí v USA spáchali trestné činy. Zároveň bude požadovať prepustenie niekoľkých uväznených Američanov.
Tri opozičné strany v Grécku sa chystajú podať návrh na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Kyriakosa Mitsotakisa. Dôvodom je jej postup pri riešení železničného nešťastia spred takmer dvoch rokov, ktoré si vyžiadalo 57 životov.
18:32
Ministri spravodlivosti EÚ diskutovali vo Varšave počas neformálneho stretnutia pri príležitosti predsedníctva Poľska v Rade EÚ.
Nemecký Spolkový snem v piatok tesne neschválil zákon navrhovaný opozičnými kresťanskými demokratmi (CDU/CSU), ktorý by sprísnil imigračné pravidlá. Za návrh zákona hlasovalo 338 poslancov, proti bolo 350.
Sýrske orgány v piatok oznámili, že zatkli Átifa Nadžíba, bratranca bývalého prezidenta Bašára Asada, ktorého v decembri zvrhli počas povstaleckej ofenzívy. Nadžíb počas Asadovej vlády pôsobil v bezpečnostných zložkách krajiny. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uviedlo, že ide o najvyššie postavenú osobu, ktorú zadržali od zvrhnutia Asada.
17:52
Zásoby plynu v európskych podzemných zásobníkoch plynu (PZP) sú už nižšie ako pod 55 %. Vyplýva to z údajov Gas Infrastructure Europe (GIE).
17:52
Ministerstvo financií (MF) SR už koncom vlaňajška informovalo samosprávy o prognózovanom nižšom vyplatení podielu DPFO (daní z príjmov fyzických osôb) v máji tohto roka. Rezort taktiež opäť nastavil vyplácanie podielu DPFO k začiatku mesiaca. Informoval o tom v piatok tlačový odbor MF SR v reakcii k finančnej situácii samospráv.
Americký prezident Donald Trump v stredu 29. januára podpísal nariadenie, ktorým zakazuje federálne financovanie škôl vyučujúcich “radikálne, protiamerické ideológie“ vrátane…
30. 01. 2025 |Zo zahraničia|
3 min. čítania |0 komentárov
30. 01. 2025 |Zo zahraničia|
3 min. čítania |0 komentárov
Zástupcovia nemocníc aj ambulancií žiadajú o vydanie tzv. programovej vyhlášky týkajúcej sa plánu prerozdelenia financií pre zdravotníctvo na tento rok.…
31. 01. 2025 |Z domova|
3 min. čítania |0 komentárov
31. 01. 2025 |Z domova|
3 min. čítania |0 komentárov
Ruská prokuratúra obvinila muža, ktorý prežil 66 dní na mori v nafukovacom člne, oznámili v piatok vyšetrovatelia. Podľa nich je muž obvinený z nedbanlivosti v súvislosti so smrťou svojich príbuzných na palube. V prípade uznania viny mu hrozí až sedem rokov väzenia.
20:26
Ceny ropy sa v piatok večer mierne znížili a smerujú k poklesu aj za celý týždeň, keďže obchodníci čakajú, či prezident USA Donald Trump v sobotu (1. 2.) oznámil zavedenie ciel vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v marci sa v piatok o 18.10 h SEČ predával po 72,14 USD (69,41 eura). To bolo o 59 centov alebo 0,81 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
20:19
Francúzsky súd v Bordeaux v piatok odsúdil muža na 30 rokov väzenia za vraždu jeho bývalej partnerky. Žena opakovane úrady upozorňovala na jeho obťažovanie a o pomoc žiadala aj prezidenta Emmanuela Macrona.
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) v piatok na neurčito obmedzil lety vrtuľníkov v blízkosti letiska Ronalda Reagana vo Washingtone. Rozhodnutie prišlo dva dni po zrážke dopravného lietadla s vojenským vrtuľníkom, pri ktorej zahynulo 67 ľudí.
Viacerí výrobcovia tepla obdržali oznámenie od svojho dodávateľa plynu ohľadne dodatočných nákladov. Tie vznikli pre nepredĺženie zmluvy na prepravu zemného…
31. 01. 2025 |Ekonomika|
2 min. čítania |0 komentárov
31. 01. 2025 |Ekonomika|
2 min. čítania |0 komentárov
Štvorica prepustených redaktorov bývalého Rozhlasu a televízie Slovenska po rokoch definitívne vyhrala spor s verejnoprávnym vysielateľom. Na sociálnej sieti o…