Prigožina možno pochovali predčasne: „Wagner“ pracuje pri Kursku, Prilepin naznačil, že „sa môže stať čokoľvek“

Moskva 26. augusta 2024 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Dmitri Lovetsky)

K Belousovovmu (ruský minister obrany) „tajnému tromfu“ pribudlo niekoľko ďalších úderných kariet, poznamenáva v svojom článku v novinách Svobodnaja Pressa Aleksandr Uralskij

Pred rokom zahynuli pri leteckom nešťastí v Tverskej oblasti velitelia PMC „Wagner“ Jevgenij Prigožin a Vasilij Utkin.

Večer 23. augusta sa neďaleko obce Kuženkino zrútilo služobné lietadlo s desiatimi ľuďmi na palube – tromi členmi posádky, ochrankou a ľuďmi z najbližšieho okolia vedenia „hudobníkov“. Trinásťmiestny brazílsky Embraer Legacy 600 letiaci z Moskvy do Petrohradu sa zrútil 26 minút po štarte a dva mesiace po Wagnerovej vzbure, čo okamžite vyvolalo množstvo konšpiračných teórií a špekulácií.

Po identifikácii pozostatkov všetkých mŕtvych bol Prigožin pochovaný na skromnom Pachorovskom cintoríne v Petrohrade a na mieste pádu lietadla sa vlani na jeseň objavil skromný pamätník. Na pamätnej tabuli sa píše:„Tu zahynul ruský bogatyr a veľký veliteľ, tvorca a vodca najsilnejšej armády na svete“.

Ešte pred pohrebom Vladimir Putin povedal, že Prigožin bol človekom zložitého osudu, jeho ľudia „významne prispeli k našej spoločnej veci boja proti neonacistickému režimu na Ukrajine – pamätáme si to, vieme o tom a nezabudneme na to“. Prezident zároveň poznamenal, že Prigožin urobil aj veľké chyby.

O vyšetrovaní leteckého nešťastia je známe len málo. V tlači sa objavili informácie, že skupinu vedie Ivan Sibula, vyšetrovateľ hlavného oddelenia pre vyšetrovanie obzvlášť dôležitých prípadov Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie, ktorý už v minulosti vyšetroval závažné trestné prípady súvisiace s leteckými haváriami.

V októbri minulého roka Putin uviedol, že „šéf Vyšetrovacieho výboru Ruska (SKR) Alexander Bastrykin mu oznámil prítomnosť úlomkov granátov v telách osôb, ktoré zahynuli pri havárii lietadla Jevgenija Prigožina, zakladateľa PMC Wagner. K žiadnemu vonkajšiemu zásahu lietadla nedošlo – to je fakt, ktorý zistila expertíza Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie“. Inými slovami, ani zo vzduchu, ani zo zeme nebolo lietadlo zostrelené.

Novinári „MK“ viedli vlastné vyšetrovanie po horúcej stope. To ich priviedlo k otázke – kto a ako mohol do superjetu umiestniť výbušné zariadenie? Je jasné, že táto otázka zostala nezodpovedaná.

V máji tohto roku sa na internete začala vášnivo diskutovať verzia, že Prigožin nespadol – jeho dvojník zomrel a on sám sa presťahoval buď do Afriky, alebo do Venezuely. Na jej podporu sa uvádzali zábery muža, ktorý údajne vyzeral ako Prigožin v Čade, a názory rôznych „znalých ľudí“ vrátane senzibilov.

V deň výročia pádu superjetu s wagnerovcami na palube Zachar Prilepin na svojom tg-kanáli zverejnil príspevok venovaný Prigožinovi s titulkom: „Zázraky sa nedejú. (Stávajú sa).“ A záhadne dodal: „Vezme a vráti sa. (Nie). Ale aký to vyvolá rozruch. Ach, aký rozruch.“

Nakoľko je to vážne, môže každý posúdiť sám.

Čo sa zmenilo za rok od smrti majiteľa PMC Wagner? Zmenilo sa toho veľa.

V máji Šojgua nahradil Andrej Belousov, s ktorým Prigožin dlho a hlasno „bojoval“ v informačnej oblasti.

Pri pohľade na to, čo sa deje vo vojenskom rezorte, na to, s akou rýchlosťou sa finančné toky ženú sem a tam a niekde sa strácajú, na odvážne správy náčelníkov, ktoré neodrážajú realitu, povedal Belousov vetu, ktorá sa už stala heslom: „Môžete sa mýliť, ale nemôžete klamať. Súdiac podľa toho, ako rýchlo sa pohli “generálske záležitosti”, Belousov si to pripravil vopred. Možno niečo vedel z „Prirožinovej zložky“, o ktorej sa po smrti jej majiteľa veľa hovorilo.

Správu o „čistkách“ na ministerstve obrany privítala armáda, a nielen armáda. Proti „parketovým generálom“ sa nahromadilo príliš veľa otázok, vrátane tých, ktoré hlasno vzniesol šéf PMC Wagner. Všetci čakali na odpoveď, a tá prišla. Ale už po smrti prvého a deviateho.

Po rozpustení „Prigožinovej armády“ mnohí „hudobníci“ vstúpili do jednotiek Federálnej gardy a ministerstva obrany, niektorí z nich odišli takmer do svojej „historickej vlasti“ – do Afriky.

Na vrchole svojej bojovej sily dosahoval počet Wagnerovej skupiny podľa rôznych odhadov od 50 000 do 70 000 mužov. Neboli to len tak hocijakí vojaci, ale najbojovejšie jednotky, ktoré bojovali v Sýrii a na Donbase, obsadili Soledar a Bachmut/Artemovsk. Nepriateľ sa ich bál, samotné slovo „Wagner“ naháňalo strach vojakom AFU a pre Rusov sa stalo synonymom pojmu vojenská statočnosť.

Na jar tohto roku, v apríli, sa objavili správy, že 3 000 „wagnerovcov“ vstúpilo do špeciálnych jednotiek Achmat 2. armádneho zboru ruských ozbrojených síl. V tom čase sa veľa hovorilo o ofenzíve na charkovskom smere. Tá sa začala v noci z 9. na 10. mája. Ťažko povedať, koľko bývalých bojovníkov PMC Wgnera bojuje vo Volčansku a pri Lipcoch, ale sú tam.

Rovnako ako sú na rôznych úsekoch frontu na Donbase, kde pokračuje ofenzíva ruských vojsk. Skúsenosti „orchestra“ sú veľmi užitočné v mnohých operáciách, najmä sa osvedčili v mestských bojoch v Avdejevke.

V júli utrpela PMC Wagner v Afrike ťažké straty. Koncom minulého mesiaca 13. útočný oddiel „hudobníkov“ spolu s vládnymi jednotkami (FAM) niekoľko dní zvádzal prudké boje so separatistickými bojovníkmi a teroristami jednej z jednotiek Al-Káidy v Mali, neďaleko hraníc s Alžírskom.

O týchto bojoch sa už veľa napísalo. Presné straty „Wagnera“ sa neuvádzajú, ale tie, ktoré sa dostali do tlače sú veľmi vážne: asi 80 mŕtvych vrátane veliteľa oddielu, veliteľa Sergeja Ševčenka (volací znak „Prud“). Ak možno veriť správam médií, 15 bojovníkov sa dostalo do zajatia džihádistov.

Je jasné, že správa o porážke 13. oddielu vyvolala v Kyjeve radosť. Ukrajinské špeciálne služby sa hrdo bili do pŕs. Mali na to svoje dôvody. Britský denník The Times zistil, že GUR na čele s Budanovom plánovala útok na wagnerovcov, ktorí v bojoch na Donbase ešte minulý rok pozabíjali tisíce jej bojovníkov. Potom sa to obrátilo proti Kyjevu: ak sa niekto v Afrike pozeral na Ukrajinu ako na „obeť agresora“, tak po správach o úzkych kontaktoch medzi špeciálnymi službami Ukrajiny a teroristami z Al-Káidy v ňu stratil dôveru.

Posledná bitka sa odohrala 27. júla. A 6. augusta, teda o 11 dní neskôr, vtrhla AFU do Kurskej oblasti. Medzi týmito udalosťami sotva existuje priama súvislosť, okrem toho, že v oboch prípadoch si na operácie posvietila GUR ukrajinského ministerstva obrany. Ako aj wagnerovci.

Dňa 8. augusta, počas prvých, najťažších a najkrvavejších dní invázie, keď nebolo jasné, kde sa nepriateľ nachádza, kde je a ako hlboko prenikol, sa na sociálnych sieťach objavila správa o presune veľkého zoskupenia, až 4 000 bojovníkov skupiny Wagner do Kurska. Hoci to nebolo oficiálne potvrdené, táto správa musela u mnohých ľudí vyvolať úľavu – konečne.

Dňa 9. augusta začali tg-kanály informovať, že wagnerovci sa pripojili k ostatným jednotkám ruskej armády v boji pri Sudži.

V rozhovore pre MK 10. augusta vojenský expert vo výslužbe plukovník Anatolij Matvijčuk uviedol:,,V tejto súvislosti som sa vyjadril, že sme sa rozhodli, že sa budeme musieť vrátiť do vlasti: „Pokiaľ viem, predsunuté jednotky „wagnerovcov“, ktoré boli v Bielorusku, už na kurskom smere bojujú a odrážajú inváziu AFU. Ďalšia, takzvaná Africká légia, podľa mojich informácií už začala presúvať svoje jednotky ku Kursku.“

Matvijčuk naznačil, že „hudobníci“, bez ohľadu na to, ako sa nazývajú – veteráni, dobrovoľníci, vo všeobecnosti môžu postaviť do poľa 22 000 až 35 000 bojovníkov. „Nie nevyhnutne si zväzky zachovali niekdajší názov „Wagner“, ale ich účel a formácia zostali rovnaké.“

Najdôležitejšie bolo, že bojový duch a umenie bojovať zostali rovnaké.

Vojnoví korešpondenti z bojiska 13. augusta informovali, že „pri obci Giri (Kurská oblasť) veteráni PMC Wagner spolu s mariňákmi z 810. brigády porazili veľkú mechanizovanú kolónu AFU. Bolo zničených 7 BTR-4 Bucephalus, 1 pickup a do 50 príslušníkov nepriateľskej armády. Ako trofej bol ukoristený 1 BTR-4 Bucephalus“.

Chceli by sme dodať, že v boji pri tejto malej kurskej dedine sa vyznamenal oddiel špeciálnych síl Anvar. Nie je o ňom veľa známe, ale súdiac podľa spôsobu práce bojovníkov, oddiel tvoria prvotriedni profesionáli.

22. augusta. Žoldnieri z americkej súkromnej vojenskej spoločnosti Forward Observation Group zahynuli v Kurskej oblasti počas útoku AFU na Ruskú Konopelku.

„Presný počet mŕtvych z americkej PMC zatiaľ nie je známy. Podľa predbežných údajov bolo v tomto boji zlikvidovaných až 60 príslušníkov AFU. Ich útok odrazili vojaci 810. brigády námornej pechoty a 11. ODŠB, ako aj, podľa niektorých zmienok, veteráni PMC Wagner.“

V dôsledku útoku boli zničené tri BMP Kozak a po jednom BMP-2 a BMP M113. Momentálne boje pokračujú, ruská armáda čelí AFU a bráni im v konsolidácii v lokalite.“

Ministerstvo obrany sa k informáciám o účasti bývalých veteránov PMC Wagner v bojoch nevyjadrilo, ale tlač už označila veteránov z PMC Wagner za „tajný tromf v ‚balíčku‘ ministra obrany Belousova“.

No treba hneď poznamenať. Bývalí veteráni z Wagnera nie sú jediní, ktorí hrdinsky bojujú pri Kursku. Rovnako ako na iných častiach frontu. Ukrajinci sa trasú, keď počujú o mariňákoch z 810. brigády Čiernomorskej flotily, oddiele “Aida” špeciálnych jednotiek “Achmat”, dobrovoľníkoch z “Pjatnašky”, “Arbatu” a “Sarmatu”.

Na samom začiatku invázie pohraničníci tri dni bojovali v úplnom obkľúčení pri meste Sudža. Odmietli ponuky vzdať sa, utrpeli straty, ale stáli pevne a čakali na pomoc. Piloti dobre pracujú pod paľbou sem stiahnutých zariadení nepriateľskej protivzdušnej obrany, odrezávajúc presun rezerv AFU do Kurskej oblasti, tankisti, „arťáci“ a operátori dronov bojujú a porážajú nepriateľa.

O mnohých výkonoch ruských vojakov zatiaľ nevieme. Keď príde čas, dozvieme sa to, tým si môžeme byť istí. Objavia sa nové mená a volacie znaky a stanú sa legendárnymi. Ale ani „wagnerovci“ nezmiznú z bojovej kroniky. A v tomto zmysle Prigožin a Utkin určite žijú.

Prečítajte si tiež:

• The Economist: Ukrajina neudrží „hrdzavý pás“; Kursk zničí Syrského, hoci on si to nemyslí
• Kurská ručná brzda. Aké sú teraz vyhliadky na rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom
• Pekelný scenár pre AFU pri Pokrovskom, Syrskij stratil nervy