Priama linka – Peter Šamko: Prečo to vláda robí? K tomuto kroku pristúpila koalícia pod tlakom z Bruselu

Bratislava 4. októbra 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

Bude opätovne zriadená špeciálna prokuratúra len pod iným názvom? Zľakla sa Európska komisia súdnej rady? Odpovede na tieto otázky sme hľadali v rozhovore so sudcom krajského súdu a členom súdnej rady SR JUDr. Petrom Šamkom

Opätovne zriadiť Úrad Špeciálnej prokuratúry je chyba

Pôvodný Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) fungoval ako prvostupňový orgán, pritom boli zriadení ako orgán Generálnej prokuratúry, teda vrcholový orgán. Prokurátori ÚŠP priamo dozorovali zákonnosť vyšetrovania vykonávaného OČTK, v podstate Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) v prípravnom konaní. O sťažnosti voči ich postupu rozhodoval sám ÚŠP. „Bola to taká chodbová prokuratúra, kde si rozhodovali všetky opravné prostriedky od začiatku trestného stíhania až po rozhodnutie súdu, keď dávali obžaloby, odvolania…“, rozhovoril sa sudca Peter Šamko.

Jediný, kto mohol do ich konania vstúpiť, bol Generálny prokurátor (GP) cez povestný § 363 trestného poriadku. Práve vstupy GP do konania ÚŠP cez „363-ku“ v minulom volebnom období sa stali predmetom veľkej kritiky zo strany vtedajšej Smerákov chcejúcej pozatvárať koalície, médií a mimovládok, prezidentky, či Európskej komisie.

Od jeho vzniku skutočnosť, že ÚŠP ako orgán, ktorý stojí na vrchole pyramídy riadenia, vykonáva prvostupňový dozor, bolo pre Petra Šamka neakceptovateľné. Vec dlhodobo kritizoval.

Principiálne, aby sa zabránilo svojvôli ktoréhokoľvek štátneho orgánu je dôležité zachovávať hierarchiu v riadení. Jeden stupeň robí výkon a iný stupeň vykonáva kontrolu. Nemôže aj jedno aj druhé robiť ten istý orgán. Cez chodbu Váš šéf. A toto sa dialo na ÚŠP. Prokuratúra má toto zabezpečené rovnako ako súdy tak, že sú okresné prokuratúry, nad nimi sú krajské prokuratúry a najvyššie stojí GP. Tá zabezpečuje chod tých nižších a kontroluje ich. GP nemôže robiť výkon prvostupňovej prokuratúry, lebo sa stáva nekontrolovateľnou. Rovnako ako Najvyšší  súd nerozhoduje v súdnom konaní ako prvostupňový.

V zákone o zrušení ÚŠP to nastavil zákonodarca tak, že agenda tejto prokuratúry prešla na krajské prokuratúry, ktoré sú dlhodobo špecializované aj na tú najzávažnejšiu kriminalitu. A dozor nad ich činnosťou mala vykonávať GP. Tak by to bolo správne.

Avšak po zrušení ÚŠP na GP vzniklo Oddelenie závažnej kriminality, ktoré príkazom zriadil Generálny prokurátor v rámci organizačnej štruktúry GP.  Za chybu Peter Šamko považuje to, že si toto oddelenie ponechalo časť agendy, ktorú dovtedy riešil ÚŠP a v týchto veciach vykonáva prvostupňový dozor. Generálny prokurátor takto zriadil „malú“ ÚŠP priamo na GP. Rozumel by tomu, ak by išlo o dočasné opatrenie, kým si celá agenda ÚŠP nájde svoje miesto na krajských prokuratúrach.

Poslaneckým návrhom sa všetko mení, lebo tento navrhuje Oddelenie závažnej kriminality na GP zafixovať zákonom aj ako prvostupňový orgán pre vyšetrovanie najmä agendy spojenej s ochranou finančných záujmov Európskej únie. Čím podľa Petra Šamka vzniká pod GP opätovne ÚŠP len pod iným názvom. S tými istými chybami. Existenciu ÚŠP považoval za anomáliu na prokuratúre a navrhovanou novelou anomália bude pokračovať. „Opäť bude o opravných prostriedkoch rozhodovať len nejaký Váš vedúci“.

Prečo to vláda robí?

Plán Obnovy a odolnosti, ktorý prijala Matovičova vláda v roku 2021 pevne stanovil ÚŠP ako jeden z orgánov okrem iného aj na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Po jeho zrušení sú obavy EK z toho, ako budú finančné záujmy EÚ na Slovensku chránené, na mieste.

Úrad má silnú ochranu svojej nezávislosti. Vedie ho špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor riadi činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Avšak generálny prokurátor v zásade nie je oprávnený zasahovať do činnosti špeciálneho prokurátora (nemôže mu uložiť pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie do väzby a ďalšie, nemôže vykonať úkony za špeciálneho prokurátora). Osoby vo funkcii v Úrade špeciálnej prokuratúry musia prejsť osobitnými bezpečnostnými previerkami a majú nárok na fyzickú ochranu.

Koalícia znovu-zriadením špeciálnej prokuratúry pod  GP zvolila cestu najmenšieho odporu, nakoľko si Slovensko nemôže dovoliť prerušiť tok európskych peňazí, ktorý predstavuje až 80 % všetkých verejných zdrojov, ktoré Slovensko k dispozícii na svoj rozvoj má.

Peter Šamko si myslí si, že k tomuto kroku pristúpila koalícia pod tlakom z Bruselu, ktorý požaduje, aby eurofondy boli pod dozorom špeciálneho orgánu. Považuje to za chybu. Nemyslí si, že by mal byť problém v tom, že je ÚŠP uvedený tak ako je v Pláne obnovy a odolnosti. Lebo tento tam nefiguruje ako jeden z míľnikov na uvoľnenie balíka peňazí z tohto nástroja, ktorý sa vytvoril na obnovu ekonomík EÚ po Covide-19. Korupciu a eurofondy majú vyšetrovať špecializované zložky, ale tie môžu a podľa sudcu majú byť na krajských prokuratúrach. A GP by ich mala kontrolovať. Ani z plánu obnovy nevyplýva, že tento špeciálny úrad, ktorý bude robiť prvostupňový dozor, musí byť priamo na GP, nikým nekontrolovaný.

V pláne obnovy sú podľa Petra Šamka kľúčové oblasti, tzv. míľniky. Na splnenie obsahu míľnikov sú viazané platby z plánu obnovy. Ich obsah by sa nemal po splnení meniť. Existencia ÚŠP nie je míľnikom v pláne obnovy, takže nič nebráni jeho zrušeniu.

Výhrady Petra Šamka k Správe EK o stave právneho štátu na Slovensku

Správanie slovenského zastúpenia pri EK ako aj samotnej EK vyvoláva dojem, že o diskusiu, o stanovisko ani so Súdnou Radou SR pri tvorbe Správy o stave právneho štátu a ani po jej vydaní eurokomisári nestáli, nakoľko sa im nehodilo do konceptu a celkového naratívu, ktorý mal potvrdiť výhrady opozície a im spriaznených médií, že Ficová vláda od svojho nástupu búra na Slovensku právny štát. Tak totiž to finálne znenie správy o Slovensku vyznieva.

Súdna rada zažila prekvapenie, keď zistila, že jej pripomienky k návrhu Správy o právnom štáte boli Európskou komisiou odignorované a že sa z nej slovami Petra Šamka stala len „novinárskou zvodkou jednostranných, subjektívnych názorov“. Sudca má pochybnosť či Správu vôbec písal nejaký právnik, ktorý pozná právne prostredie na Slovensku, lebo „správa absolútne neodráža stav, ktorý na Slovensku je“.

Svedčí o tom pomýlené chápanie § 363, či zavádzanie, že po zrušení ÚŠP nebude na Slovensku korupcia vyšetrovaná Pričom prokuratúra trestné činy nevyšetruje, len dozoruje zákonnosť ich vyšetrovania. Na vyšetrovanie je určená Polícia. Vláda nezrušila ani políciu ani prokuratúru. Takže „je to až také smiešne uvádzať, že zrušením ÚŠP sa zrúti svet“. Považuje to za také novinárske obavy, teda ľudí nie z právnickej branže, preto Spravu nazval novinárskou zvodkou. Od EK očakával väčšiu profesionalitu.

V rozpore s trojdelením štátnej moci by bolo, keby vláda zrušila prokuratúru a prevzala jej právomoci na seba. V takom prípade by boli obavy komisie na mieste. Ale nič také sa podľa Petra Šamka nestalo. Boj proti korupcii v štáte nemôže stáť na existencii jednej zložky.

Pozvanie na septembrové zasadnutie Súdnej rady eurokomisár Didier Reynders odignoroval. A navyše zavádzajúco prostredníctvom médií pozvanie komunikoval. Nadprácu vo veci urobil aj vždy nápomocný, keď treba, denník N.

Predsedníčka súdnej rady vyjadrila pochybnosť, že „ako máme dôverovať korektnosti samotnej Správy o právnom štáte, keď Európska komisia takto zmätočne a nekorektne komunikuje tak základnú vec, ako je pozvanie“. „Európska komisia za výdatnej pomoci Denníka N a bývalého predsedu súdnej rady Jána Mazáka mystifikovala verejnosť o pozvaní eurokomisára pre spravodlivosť. Vytvárala negatívny obraz o súdnej rade“, konštatovala Marcela Kosová, predsedníčka SR.

Jedna z oblastí, ku ktorej komunikovala SR výhrady vo svojom stanovisku k Správe sa týkala Súdnej Mapy. Sudca Šamko publikoval na Právnych listoch článok, v ktorom poukazuje na plytvanie spôsobené aplikáciou „ospevovanej“ súdnej mapy na Orave. Príkladom chcel poukázať na zlyhávanie súdnej mapy v praxi.

Súdnu mapu nepovažuje Peter Šamko za reformu, ale len za reorganizáciu súdov. Od začiatku kritizoval skutočnosť, že nejde o premyslenú vec. Za reformu považuje to, čo je dôležité pre občana: „Vy keď podáte niekde žalobu, v civilnom konaní niekoho zažalujete, potrebujete, aby bola v primeranom čase prejednaná, aby sa o nej čo najskôr rozhodlo, aby rozhodnutie napísal sudca v primeranom čase, aby keď sa niekto odvolá, aby sa odvolačka konala. Súdna mapa to celé spomalila“. „Prehadzovali sa len spisy z jedného súdu na druhý.“ Obdobne sa to udialo aj na Orave, kde sa dlhoročný sídelný súd v Dolnom Kubíne presunul do Námestova, pričom v Dolnom Kubíne ostalo pracovisko. A tak sudcovia pendlujú medzi pracoviskami, aby boli bližšie k občanovi, avšak konanie sa tým nijako neurýchlilo, len sa výšili náklady štátu. Sídlo sa presunulo do Námestova preto, lebo analýzy pri tvorbe súdnej mapy ukázali, že nakoľko pod súd v Námestove spadajú dva oravské okresy, rieši výrazne väčší počet prípadov a teda je k občanovi bližšie. Podľa sudcu Šamka ale zmenou sídla sa nevyriešila podstata, ktorú reforma mala priniesť a tou je práve zrýchlenie konaní.

Súdna mapa podľa Petra Šamka bude vyžadovať revíziu. A podľa jeho informácií ministerstvo spravodlivosti už k tomu zbiera podklady. Súdna mapa napr. zahltila bratislavský mestský súd. Málo sudcov rieši veľkú agendu. Občan čaká na súdne konanie mesiace. „Súdna mapa bola drahá reorganizácia, na ktorú sa vytiahli eurofondy, ale pre bežného občana ani pre sudcu to neprinieslo nič“, dodáva sudca Peter Šamko. Za prenájmy budov, do ktorých sa niektoré súdy vďaka „reforme“ presťahovali, platí štát státisíce EUR ročne.

Neušlo mi, že na článok sudcu Šamka kriticky zareagovala rovnako na Pravných listoch Mgr. Daniela Pilarčíková, podpredsedníčka Okresného súdu Námestovo. Jej kritika bola vecná a odborná, argumentačne hodnotná. Vnímam to ako pozitívnu vec, že takáto odborná diskusia na Právnych listoch prebieha.

Podľa Petra Šamka práve takáto vecná polemika pri tvorbe súdnej mapy chýbala. Kritici „reformy“ boli ostrakizovaní  v médiách, považovaní za korupčníkov, spiatočníkov. Zatiaľ, čo tí, čo ju chválili, boli označovaní za proreformných. Na Orave dáva zmysel jeden súd v Dolnom Kubíne, ktorý je historicky nielen dopravným uzlom. Je tam väčšia budova, neplatíte nájom. Nie sú potrebné dve pracoviská. Nemá zmysel mať každých 50 km nejaký súd. Pôvodný zámysel ministerstva pod vedením Márie Kolíkovej bol, aby sídlo súdu ostalo v Dolnom Kubíne. K zmene došlo až v parlamente.

Odznelo ďalej v rozhovore

Pod vedením Súdnej rady Marcelou Kosovou sa atmosféra počas zasadnutí SR zlepšila, je zdravšia. Nie je taká konfrontačná, ako bola za Jána Mazáka.

Analytické centrum na Ministerstve spravodlivosti pre súdnu prax Petra Šamka prínosom nebolo. A podľa neho ani pri príprave súdnej mapy neprispelo údajmi, ktoré by pomohli pri jej tvorbe. Chýbať mu nebude.

Vníma, že trestných noviel je nejako veľa. S trestným zákonom by sa z pohľadu trestného sudcu Šamka malo zaobchádzať opatrnejšie.

Pripúšťa, že zmena trestnej legislatívy mohla viesť k zvýšeniu počtu „horalkových“ krádeží v obchodoch, nakoľko sú dnes tieto priestupkami. Je na každom štáte, či chce mať plnšie väznice, alebo vie takéto „drobné“ veci riešiť iným spôsobom. Ani jeden spôsob nerieši príčinu krádeží spôsobených chudobou, drogovo závislými, či bezdomovcami. Schvaľovaný konsolidačný balíček tento dlhodobo neriešený problém ešte viac prehĺbi, nakoľko do pásma chudoby sa prepadne ešte viac občanov.

Na Slovensku boli historicky drobné krádeže chudoby v obchodoch priestupkami. K zmene došlo v roku 2005, keď sa Lipšic rozhodol bojovať s týmito krádežami tak, že z nich urobil trestný čin. Kriminalitu tohto typu to neznížilo, trestné súdy boli touto agendou zahltené a nemohli sa venovať skutočne závažným veciam. Tým, že sa to vrátilo späť na priestupok, tak sme sa len vrátili k tomu, čo sme tu už mali. Príčina zostala. S jej riešením žiadna vláda neprišla.

Z pohľadu Petra Šamka toto nie je kriminalita. „Sú to protiprávne konania, ktoré majú byť riešené v priestupkovom konaní“. Volá po novelizácii priestupkového zákona, kde by mali byť napr. povinné práce. Priestupky riešia okresné úrady, čo súdy odbremeňuje. Obchody sa dokážu brániť prísnejšími opatreniami, prevenciou, alebo schopnosťou vyriešiť problém na mieste.

Sprísnenie dohľadu nad žiakmi v školách z dielne ministerstva vnútra podľa Petra Šamka nebude viesť k zníženiu kriminality spojenej s anonymným nahlasovaním bombových útokov na školách. Tie zostanú a preverovať sa budú musieť tak, či onak. Riešenie ale na to nemá.

Na konci rozhovoru sme sa ešte vrátili k problémom, ktoré prináša opätovné zriadenie špeciálnej prokuratúry na Generálnej prokuratúre.

Podľa Petra Šamka zbrklou zmenou zákonov obavy eurokomisárov a europrokurátorov, že finančné záujmy Európskej únie nie sú na Slovensku dostatočne chránené, nerozptýlime.

Ak záleží Európskej únii na posilňovaní právneho štátu na Slovensku, tak naopak to, že agenda eurofondov bude dozorovaná na dvoch špeciálnych pracoviskách krajskej prokuratúry a tieto budú kontrolované z úrovne Generálnej prokuratúry, bude vyjadrovať princípy právneho štátu viac, ako koalíciou momentálne navrhovaná nikým nekontrolovaná špeciálna prokurátora zriadená na GP, na vrchole pyramídy slovenskej prokuratúry.