Priama linka – Milan Krajniak: Ako spätne vníma vypínanie webov a čo hovorí na videá Zoroslava Kollára

Bratislava 13. mája 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

Pozvanie do relácie Hlavných Správ prijal kovaný konzervatívec, exminister MPSVaR vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera, v tom čase podpredseda hnutia Sme Rodina Borisa Kollára, člen prezídia FNM za vlády Mikuláša Dzurindu, neskôr poradca Daniela Lipšica na ministerstve vnútra vo vláde Ivety Radičovej. V roku 2019 kandidoval na prezidenta SR. Dnes líder kandidátky konzervatívnej KÚ v nadchádzajúcich voľbách do EP, Milan Krajniak

V rozhovore sme rozobrali som hľadal okrem iného odpoveď na otázku, prečo Milan Krajniak na kandidátke Kresťanskej Únie, ktorú liberáli označujú katolibáncami pre ich radikálne postoje. A prečo verí tomuto projektu.

Dozvedel som sa odpoveď na otázku ako mohol človek z tak konzervatívnymi postojmi fungovať niekoľko rokov po boku Borisa Kollára v strane Sme rodina, o ktorej sa len ťažko dá tvrdiť, že je konzervatívna, či kresťanská. Kde život jej predsedu ostro koliduje s kresťanskou morálkou.

Nevyhol sa odpovedi ani na kauzu vypaľovania chránených subjektov Národným Inšpektorátom práce, ktorý spadal pod rezort, ktorý v minulom období riadil.

Dostal som odpoveď na otázku, v čom spočíva na Slovensku dôležitosť konzervatívneho subjektu, akým je Kresťanská Únia na politickej mape Slovenska. V priestore, kde proti sebe stoja antagonistické subjekty Smer-SD so svojimi spojencami  a PS so svojimi spojencami, súboj ktorých nemôže Slovensku priniesť nič dobré. A prečo túto úlohu dnes nedokáže zastať KDH.

Pýtal som sa aj na to, čo by malo nahradiť liberálnu demokraciu, nakoľko táto podľa Milana Krajniaka zlyhala, nakoľko už nedokáže občanom zabezpečiť slobodu, bezpečnosť a dôstojnú životnú úroveň.

Prešli sme spolu predstavu Milana Krajniaka a Kresťanskej Únie o budúcom fungovaní Európskej únie. Aké témy, aké otázky chce v Európskom parlamente on ako aj KÚ otvárať. S kým si vie prestaviť spoluprácu. Aká je dnes úloha kresťanov, konzervatívcov v zachovaní Európskej únie, aby to bol opäť dobrý projekt, ktorý v svojom pôvodnom nastavení zaručoval bezpečnosť, prosperitu a konkurencieschopnosť, slobodu pre všetkých jej členov.

Podľa Milana Krajniaka by „Európska únia mala byť spolupráca tých štátov na najvyššom spoločnom menovateli, ktorý dokážu nájsť. Národné štáty majú byť nositeľom suverenity vo všetkom. Paradoxne, čím viac sa Európa integruje, tým je menej ekonomicky výkonná a teda menej konkurencieschopná. Viac integrácie, znamená menej slobody aj v podnikaní a väčšie zaostávanie za okolitými štátmi.“

Kritické je dnes podľa neho, aby sa už žiadne ďalšie kompetencie do Bruselu neposunuli. Je potrebné všetko úsilie zamerať na ochranu zvyškov suverenity, ktorá nám po prijatí Lisabonskej zmluvy v roku 2008 zostala. To sa týka aj zmluvy z WHO, či Istanbulského dohovoru. Pod pláštikom ochrany ľudských práv EÚ vnucujú národným štátom politiky, ktoré sú im cudzie. EÚ už žiadnu ďalšiu integráciu nepotrebuje. Naopak vo veciach, kde sa štáty nevedia dohodnúť, treba to odovzdať späť národným štátom.  Silným nadnárodným korporáciám dokážu konkurovať jedine silné národné štáty. Preto treba ich úlohu posilniť.

Kľúčovou v demokracii je podľa Milana Krajniaka sloboda slova, neodpustil som si opýtať sa ho na to, prečo hlasoval za zmenu zákona o kybernetickej ochrane, ktorý umožnil vypnúť NBÚ svojvoľne Hlavné Správy.

Hľadali sme odpoveď na otázku ako chrániť život, základnú hodnotu kresťanov v prostredí, ktoré povýši potrat na ľudské právo.

Rozobrali sme aj úlohu človeka pri ochrane prírody, kde je jeho biblickou úlohou túto kultivovať, spravovať, lebo táto je vo svojej podstate divoká a nebezpečná. Príroda nemôže byť nadradená nad život človeka ako sa to dnes snažia presadiť progresívci, napr. s ochranou medveďa.

Digitálne Euro nás zaujímalo z pohľadu, čo môžeme spraviť, aby sme si v súvislosti s nátlakom vyvíjaným na Slovensko zo strany ECB, dokázali zachovať ústavné právo na hotovosť.

Dostal som odpoveď aj na otázku, s kým si vie predstaviť Kresťanská únia spoluprácu v Europskom parlamente pri jej „ozdravovaní“.

Milan Krajniak odpovedal na otázku, prečo je pre slovenskú spoločnosť, štát dôležité, aby rodné číslo jednoznačne identifikovalo biologické pohlavie človeka počas celého jeho života.

Pýtal som sa na to, ako sa pozerá na možnosť meniť pohlavie každý rok od 14 rokov života, ktorú pre svojich občanov zaviedlo Nemecko.

Hľadali sme odpoveď na otázku, či je dnes Európska únia úniou zdravého rozumu. Milan Krajniak na jednoduchom ekonomickom príklade vysvetlil, v čom sa mýlia novodobí architekti (nap. Enrico Letta) jednotného trhu EÚ, keď tvrdia, že EÚ dosiahne väčšiu konkurencieschopnosť, ak sa jej integrácia prehĺbi. Poukázal na to, ako každú slovenskú rodinu dnes poškodzuje nezmyselný zelený záväzok, tzv. Green deal. A nevyhli sme sa ani otázke budovania spoločnej európskej bezpečnosti.

Dotkli sme sa aj obdobia pandémie. Počas nej Milan Krajniak riadil citlivý rezort, lebo v jeho kompetencii  bolo zabezpečiť maximálnu možnú ochranu seniorov v domovoch sociálnych služieb.

Záver sme venovali jeho novej knihe „Prognóza dobrá“ a cez ňu sme diskutovali dôležitosť priznania sa Slovenska /Slovákov k dejinám Uhorska.